Skip to content

Skip to table of contents

MATAN-MORIS BÁ NAFATIN!

Refujiadu rihun ba rihun halai sai husi rai-Ukránia

Refujiadu rihun ba rihun halai sai husi rai-Ukránia

 Rai-rúsia hahú halo invazaun ba rai-Ukránia iha loron 24 Fevereiru 2022, no neʼe hamosu problema boot tanba ema barak halai husi área konflitu no sai refujiadu. a

 “Bomba rabenta iha fatin oioin. Haʼu sente taʼuk tebes no susar esplika haʼu-nia sentimentu neʼe. Ami rona katak iha komboiu sira atu evakua ema, entaun ami deside atu sai husi rai-Ukránia. Ema neʼebé halai tenke husik sira-nia sasán hotu no ema ida-idak bele lori pasta kiʼik ida deʼit. Ami bele lori deʼit dokumentu importante, ai-moruk, bee no hahán uitoan. Buat seluk ami tenke husik deʼit no ami bá terminál komboiu nian nuʼudar tropa sira tiru bomba iha fatin oioin.”—Nataliia husi sidade Kharkiv, Ukránia.

 “Antes funu neʼe hahú, ami fiar katak sei la iha funu. Haʼu rona esplozaun iha parte seluk iha sidade laran no janela sira doko makaʼas. Haʼu deside atu sai husi rai-Ukránia, no haʼu lori deʼit buat neʼebé haʼu presiza. Haʼu sai husi uma tuku 8 dadeer no saʼe komboiu hodi bá sidade Lviv no tuirmai saʼe bís ba rai-Polónia.”—Nadija husi sidade Kharkiv.

Iha informasaun neʼe

 Tanbasá mosu problema kona-ba refujiadu?

 Problema iha rai-Ukránia hahú tanba rai-Rúsia halo invazaun. Maibé Bíblia fó sai razaun seluk tan tanbasá problema hanesan neʼe mosu:

  •   Ema nia governu iha mundu tomak la konsege fó buat neʼebé povu presiza. Baibain ukun-naʼin sira uza sira-nia podér atu hanehan ema.—Eclesiastes 4:1; 8:9.

  •   Diabu Satanás, “ukun-naʼin mundu neʼe nian” fó influénsia aat ba ema. Bíblia hatete: “Aat-naʼin mak domina mundu tomak.”—João 14:30; 1 João 5:19.

  •   Durante tinan atus ba atus, ema hasoru ona situasaun neʼebé susar, maibé agora ita moris iha tempu neʼebé Bíblia fó-hatene nanis, hodi dehan: “Iha loron ikus sira sei iha problema barak neʼebé susar atu tahan.” (2 Timóteo 3:1) Durante loron ikus sira-neʼe sei iha funu, dezastre naturais, rai-hamlaha no moras-peste no tanba problema sira-neʼe ema tenke halai ba fatin seluk.—Lucas 21:10, 11.

 Refujiadu sira bele hetan esperansa husi neʼebé?

 Bíblia fó sai katak ita-nia Kriadór Jeová b mak Maromak neʼebé hadomi no hanoin refujiadu sira no mós ema sira neʼebé tenke halai husi sira-nia uma tanba problema ruma. (Deuteronómio 10:18) Maromak promete atu hadiʼa problema hotu neʼebé refujiadu sira hasoru liuhusi ninia governu iha lalehan neʼebé bolu nuʼudar Maromak nia Ukun. Ukun neʼe sei troka ema nia governu hotu. (Daniel 2:44; Mateus 6:10) Liuhusi Ukun neʼe, Jeová sei halakon Diabu Satanás. (Roma 16:20) Maromak nia Ukun sei ukun mundu tomak no sei la iha tan fronteira sira, tan neʼe sei la iha ona problema oioin neʼebé mosu tanba ema nia nasaun la hanesan. Ema hotu sei sai hanesan família boot ida. Ema sei la presiza tan atu halai husi sira-nia uma, tanba Bíblia promete: “Sira ida-idak sei tuur iha sira-nia uvas-hun okos no iha sira-nia ai-figeira hun okos, no sei la iha ema ida mak halo sira taʼuk, tanba Jeová neʼebé ukun tropa lalehan nian, nia ibun mak fó sai ona kona-ba neʼe.”—Miqueias 4:4.

 Maromak nia Ukun deʼit mak bele rezolve problema refujiadu nian neʼebé ita hasoru ohin loron. Liuhusi ninia Ukun, Jeová sei halakon problema hotu neʼebé halo ema tenke halai no sai refujiadu. Hanoin toʼok ezemplu balu tuirmai:

  •   Funu. “[Jeová] sei hapara funu sira iha mundu tomak.” (Salmo 46:9) Atu bele aprende liután kona-ba oinsá Maromak sei halakon funu, ita bele lee informasaun ho títulu: “Oinsá mundu bele iha dame?

  •   Ema hanehan ema seluk no violénsia. “[Jeová] sei salva sira husi ema neʼebé hanehan sira no husi violénsia.” (Salmo 72:14) Atu bele hatene oinsá ema bele troka sira-nia hahalok, ita bele lee informasaun ho títulu: “Hapara siklu odi malu”.

  •   Ema kiak. “[Jeová] sei salva ema kiak neʼebé halerik atu husu ajuda.” (Salmo 72:12) Atu hatene oinsá Maromak sei halakon hun ba problema kona-ba kiak, ita bele lee informasaun ho títulu: “Iha ka lae, sistema ekonomia neʼebé bele lori diʼak ba ema hotu?

  •   Rai-hamlaha. “Sei iha ai-han barak iha rai.” (Salmo 72:16) Atu hatene oinsá Maromak sei tau matan didiʼak atu la mosu tan rai-hamlaha, ita bele lee informasaun ho títulu: Dunia tanpa Kalaparan?

 Bíblia bele ajuda refujiadu sira ka lae?

 Sin. Bíblia fó esperansa kona-ba futuru ba refujiadu sira, no mós bele ajuda sira atu tahan hasoru susar sira ohin loron.

 Bíblia nia prinsípiu: “Ema neʼebé la iha esperiénsia tau fiar ba liafuan hotu, maibé ema neʼebé matenek hanoin didiʼak kona-ba ninia hakat ida-idak.”—Provérbios 14:15.

 Signifikadu: Buka-hatene kona-ba perigu oioin neʼebé bele mosu no hanoin kona-ba oinsá ita bele proteje an. Hanoin-hetan katak kriminozu sira buka atu aproveita refujiadu sira neʼebé la iha esperiénsia iha fatin neʼebé foun.

 Bíblia nia prinsípiu: “Se ita iha ai-han no roupa, ita tenke kontente ho buat sira-neʼe.”—1 Timóteo 6:8.

 Signifikadu: Keta hanoin beibeik kona-ba sasán no rikusoin. Bainhira ita kontente ho buat neʼebé ita iha, neʼe sei ajuda ita sente kontente liu.

 Bíblia nia prinsípiu: “Neʼe duni, buat hotu neʼebé imi hakarak ema halo ba imi, imi mós tenke halo ba sira.”—Mateus 7:12.

 Signifikadu: Hatudu pasiénsia no laran-diʼak. Bainhira ita hatudu hahalok sira-neʼe, neʼe sei halo fasil ba ema seluk atu respeitu ita no simu ita iha sira-nia komunidade.

 Bíblia nia prinsípiu: “Keta selu aat ho aat ba ema.”—Roma 12:17.

 Signifikadu: Se ita sente hirus tanba ema halo aat ba ita, keta husik hirus neʼe book ita atu selu aat fali. Neʼe sei aumenta deʼit problema.

 Bíblia nia prinsípiu: “Tanba iha situasaun hotu haʼu hetan forsa liuhusi nia neʼebé fó kbiit mai haʼu.”—Filipe 4:13.

 Signifikadu: Tau Maromak uluk iha ita-nia moris no halo orasaun ba nia. Nia bele ajuda ita atu tahan.

 Bíblia nia prinsípiu: “Keta hanoin resin kona-ba buat ida, maibé iha situasaun hotu husu ajuda husi Maromak liuhusi orasaun no harohan no mós fó agradese, no Maromak nia dame neʼebé aas liu ema nia hanoin hotu sei proteje imi-nia laran no imi-nia kbiit atu hanoin.”—Filipe 4:6, 7.

 Signifikadu: Husu Maromak atu fó dame ba ita iha laran no neon maski hasoru situasaun naran deʼit. Haree informasaun ho títulu: “Filipe 4:6, 7—‘Imi keta laran taridu kona ba buat ruma’”.

a Loron ida depois rai-Rúsia halo invazaun ba rai-Ukránia, Ajénsia ba Nasoins Unidas ba Refujiadu sira (UNHCR) dehan katak nivel emerjénsia ba situasaun neʼe mak nivel aas liu. Iha loron 12 nia laran, refujiadu hamutuk millaun rua liu halai husi rai-Ukránia ba nasaun viziñu. No ema naʼin-millaun ida tan tenke halai husi sira-nia uma ba fatin seluk iha rai laran atu bele sente seguru.

b Jeová mak Maromak nia naran rasik. (Salmo 83:18) Haree informasaun ho títulu: “Sé mak Jeová?