Habu̱ ma gi tini te hutsʼi

Habu̱ ma dä xiʼi te hutsʼi

E+/taseffski/via Getty Images (Stock photo. Posed by model.)

¡ÑHOKIHU̱ ꞌNE NDO̱ꞌMIHU̱!

Mänꞌa yꞌo ri xu nuꞌu̱ yä xuñha di ñhandui yä bäsjäꞌi | ¿Te udi rä Biblia?

Mänꞌa yꞌo ri xu nuꞌu̱ yä xuñha di ñhandui yä bäsjäꞌi | ¿Te udi rä Biblia?

 Nunä nonxi 13 de rä febrero de rä 2023, rä Centro para el Control y la Prevención de Enfermedades (CDC, yä letra de gä inglés) de rä dähni Estados Unidos bi uni nꞌa rä imforme habu̱ bi ꞌñenä ge nuꞌu̱ yä bäsjäꞌi de nunä luga mänꞌa di ñhandui yä xuñha. Ha nunä imforme bi nheki ge thogi de 40% de nuꞌu̱ yä bäsjäꞌi o ha rä secundaria, nzäntho xa tuyämu̱i ꞌne di mbeni ge hingi bale rä penä dä ꞌmu̱i.

 Nꞌa rä doctora rä thuhu Kathleen Ethier, rä directora de rä Sección de Salud Escolar y del Adolencente de rä CDC, bi ꞌñenä: «Mäpaya, ndunthi de nuꞌu̱ yä bäsjäꞌi mänꞌa xi xä ntsꞌoni yä mfeni. Ndunthi de nuꞌu̱ yä nxutsi yä bäsjäꞌi —po näꞌä pe̱fi ꞌne hanja di porta—, udi ge ya hingi mportabi yä bida ꞌne asta mbeni dä ñhose̱. Ha nuꞌu̱ rꞌe̱tꞌa yä je̱ya xä thogi mänꞌa xä nheki nuya yä xuñha».

 Ha nunä imforme ꞌnehe bi nheki nuya yä xuñha:

  •   De kada rꞌe̱tꞌa yä nxutsi, thogi de nꞌaa (14%) xä zo ha yä yꞌe̱ yä nduxte jäꞌi ꞌne xä biola. Rä doctora Ethier bi ꞌñenä: «Xi nꞌa rä dängä xuñha näꞌä di ñhandui yä bäsjäꞌi. De kada rꞌe̱tꞌa yä nxutsi, nꞌa de geꞌu̱ xä zo ha yä yꞌe̱ yä nduxte jäꞌi ꞌne xä biola».

  •    Kasi hñuu de kada ku̱tꞌa yä nxutsi (30%) xä mbeni dä hñäkise̱ yä bida.

  •    Kasi hñuu de kada ku̱tꞌa yä nxutsi (57%) nzäntho xa tuyämu̱i ꞌne hinte mä humu̱i pe̱ꞌtsi pa xudi ndämäni.

 Xi yä dängi nuya yä xuñha di ñhandui yä bäsjäꞌi, ngeꞌä ya hingi hopäbi dä disfruta yä bida. ¿Te dä za dä matsꞌi pa dä ñhandui nuya yä xuñha? ¿Te udi rä Biblia?

Rä Mäkä Tꞌofo dä za dä matsꞌi yä bäsjäꞌi dä ñhandui yä xuñha

 Rä Noya Äjuä ya xki mää ge mäpaya ma xä «nheki rꞌa yä pa xä ntsꞌo» (2 Timoteo 3:1-5). Pe ꞌnehe uni yä konseho nuꞌu̱ xä matsꞌi ndunthi yä jäꞌi pa dä ñhandui yä xuñha ꞌne dä ꞌmu̱i ko rä johya. Yä miyontho yä bäsjäꞌi xä benefisia de nuya yä konseho. Po rä mäte, hyandi nuya yä artikulo.

 Nuya yä konseho xä matsꞌi yä bäsjäꞌi

 Nuya yä konseho xä matsꞌi yä bäsjäꞌi dä ñhandui yä dumu̱i, yä u̱ mfeni ꞌne märꞌa yä xuñha

 Nuya yä konseho xä matsꞌi yä bäsjäꞌi dä ñhandui rä bullying ꞌne rä ciberacoso

 Nuya yä konseho xä matsꞌi yä bäsjäꞌi pa dä nsu de nuꞌu̱ yä ꞌñätsa jäꞌi xaxi

Rä Mäkä Tꞌofo uni yä hogä konseho pa yä dada

 Rä Mäkä Tꞌofo uni yä hogä konseho nuꞌu̱ dä za dä usa yä dada pa dä matsꞌi yä bätsi dä ñhandui yä xuñha. Po rä mäte, hyandi nuya yä artikulo habu̱ ma gi tsu̱di rꞌa de nuꞌu̱ yä konseho uni rä Mäkä Tꞌofo.