Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Mɛni Ma Ha Nɛ Yihi Maa Nu He Kaa A Ngɛ Slɔkee?—Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ De Ngɛ He

Mɛni Ma Ha Nɛ Yihi Maa Nu He Kaa A Ngɛ Slɔkee?—Nɔ́ Nɛ Baiblo ɔ De Ngɛ He

 Ngɛ je ɔ mi tsuo ɔ, a peeɔ yihi kɛ jokuɛ yihewi ayɔhi abɔ níhi nɛ sɛ. Anɛ mo hu a peeɔ mo jã lo? Moo hyɛ nɔ́ he je nɛ Mawu suɔ nɛ o pee slɔkee ɔ, kɛ nɔ́ nɛ e maa pee ngɛ basabasa nɛ a peeɔ yihi ɔ he.

 “Benɛ i wɛ ɔ, ye nyɛminyumu ɔ jɛɔ mi nɛ e gbeɔ mi daa ligbi. Benɛ i sɛ gba si himi mi hu ɔ, ye huno ɔ yayo hu waa mi yi mi. E kɛ ye huno ɔ papaa tsuo kɛ mi yeɔ kaa nyɔguɛ. Be komɛ ɔ, e peeɔ mi kaa ma gbe ye he.”—Madhu, a India.

 World Health Organization ɔ de ke, “yihi nɛ a peeɔ mɛ yiwutso ní ɔ pɔ he wawɛɛ ngɛ je ɔ mi tsuo.” A tsɔɔ kaa ke o je yihi etɛ ɔ, a kpɛti nɔ kake ji nɔ nɛ a pee lɛ yiwutso ní aloo bɔmi nami mi nisɛ ní.

 Ke o kɛ si fɔfɔɛ nɛ ɔ eko kpe hyɛ ɔ, lɔ ɔ ma nyɛ ma ha nɛ o nu he kaa he fɛɛ he nɛ o maa ya a, nihi ma jɛ mo aloo a maa pee mo yiwutso ní aloo bɔmi nami mi nisɛ ní. Akɛnɛ yihi kɛ basabasa peemi nɛ ɔ kpeɔ he je ɔ, eko ɔ, o maa nu he kaa nihi fuu susuɔ kaa ‘Yihi a he hia we.’ Se anɛ yihi a he hia Mawu niinɛ lo?

Baiblo ɔ tsɔɔ kaa Mawu suɔ wawɛɛ kaa yihi nɛ a pee slɔkee

Kɛ Mawu naa yihi ha kɛɛ?

 Ngmami: “[Mawu] bɔ mɛ nyumu kɛ yo.”—1 Mose 1:27.

 Nɔ́ nɛ e tsɔɔ: Mawu bɔ nyumuhi yihi. E suɔ nɛ a je bumi kpo kɛ tsɔɔ yihi kɛ nyumuhi tsuo. Jehanɛ hu ɔ, e hyɛɛ blɔ kaa huno nɛ́ “e suɔ e yo kaa bɔ nɛ e suɔ lɛ nitsɛ e he ɔ,” e ko bɔ mɔde kaa e maa ye e nɔ, nɛ e kɛ lɛ ko tu munyu basabasa nɛ e ko pee lɛ nisɛ ní hulɔ. (Efeso Bi 5:33; Kolose Bi 3:19.) E ngɛ heii kaa, Mawu suɔ wawɛɛ kaa yihi nɛ a pee slɔkee.

 “Benɛ i ji jokuɛyo ɔ, ye weku li ɔmɛ ekomɛ kɛ mi náa bɔmi. Benɛ i ye jeha 17 ɔ, ye nitsumitsɛ ɔ wo ye he gbeye kaa ke i kɛ lɛ ná we bɔmi ɔ, e maa fiee mi ngɛ ní tsumi ɔ mi. Benɛ i wa a, ye huno, ye fɔli kɛ nihi nɛ a ngɛ wa kpɔ ɔ mi ɔ je we bumi kpo kɛ tsɔɔ mi. Bɔɔbɔɔbɔɔ ɔ, i ba kase Yehowa b nɛ ji Bɔlɔ ɔ he ní. E jeɔ bumi kpo kɛ tsɔɔ yihi. Enɛ ɔ ha nɛ i ná nɔ mi mami kaa Yehowa suɔ mi nɛ ye he jua wa kɛ ha lɛ.”—Maria, Argentina.

Mɛni maa ye bua mo konɛ o nyɛ nɛ o da si fɔfɔɛ nɛ ɔ nya?

 Ngmami: “Huɛ ko ngɛ nɛ e mɛtɛɛ nɔ he kpɛii pe nyɛmi.”—Abɛ 18:24.

 Nɔ́ nɛ e tsɔɔ: Huɛ kpakpa maa ye bua mo. Ke e maa hi ɔ, o kɛ nɔ ko nɛ o he lɛ ye ɔ nɛ sɛɛ bɔ nɛ o ngɛ he nue ha a he ní.

 “Jeha 20 sɔuu be nɛ́ i de we nɔ ko nɔ ko kaa nɔ ko peeɔ mi bɔmi nami mi nisɛ ní. Enɛ ɔ ha nɛ benɛ i ngɛ wae ɔ, i be bua jɔmi, i peeɔ yeyeeye, nɛ i haoɔ. Se nyagbe ɔ, benɛ i kɛ nɔ ko nɛ pee klaalo kaa e maa bu mi tue ɔ sɛɛ ní ɔ, i nu he kaa ye he mi jɔ mi wawɛɛ.”—Elif, Türkiye.

 Ngmami: “Nyɛ sake nyɛ yeyeeye peemi ɔmɛ tsuo ngɔ fɔ [Mawu] nɔ, ejakaa e susuɔ nyɛ he.”—1 Petro 5:7.

 Nɔ́ nɛ e tsɔɔ: Ke o sɔle ɔ, Mawu buɔ tue niinɛ. (La 55:22; 65:2) Akɛnɛ Mawu susuɔ o he he je ɔ, e ma nyɛ maa ye bua mo nɛ́ o nu he kaa o he jua wa wawɛɛ.

 “Yehowa he ní nɛ i bɔni kasemi ɔ ye bua mi nɛ i nyɛ nɛ i da haomi nɛ nya wa nɛ i kɛ kpe ɔ nya. Amlɔ nɛ ɔ, ma nyɛ ma sɔle kɛ ha Mawu nɛ ma de lɛ bɔ nɛ i ngɛ he nue ha. E ngɛ kaa huɛ ko nɛ e nu bɔ nɛ i ngɛ he nue ha a sisi nitsɛnitsɛ.”—Ana, Belize.

Anɛ Mawu maa po yiwutso níhi nɛ a peeɔ yihi ɔ se ligbi ko lo?

 Ngmami: ‘Yehowa . . . maa ye awusahi, kɛ nɔ́ nali a sane ha mɛ, konɛ nɔmlɔ adesa kó wo a he gbeye hu.’—La 10:​17, 18.

 Nɔ́ nɛ e tsɔɔ: E be kɛe nɛ Mawu ma je dami sane nɛ a yi, nɛ́ yi mi wami kɛ basabasa nɛ a peeɔ yihi ɔ hu piɛɛ he ɔ kɛ je.

 “Benɛ i ba le kaa e be kɛe nɛ Yehowa maa po basabasa nɛ a peeɔ yihi kɛ jokuɛ yihewi ɔ se ɔ, e ha nɛ ye tsui nɔ ye mi. E ha nɛ ye tue mi jɔ mi.”—Roberta, Mexico.

 Ke o suɔ nɛ o le babauu kɛ kɔ hɛ kɛ nɔ fɔmi nɛ Baiblo ɔ kɛ ha a he, kɛ nɔ́ he je nɛ o ma nyɛ ma he e si womi ɔmɛ maa ye, kɛ bɔ nɛ Yehowa Odasefohi kɛ yemi kɛ buami haa kɛ guɔ Baiblo ɔ nɔ mwɔnɛ ɔ ha a, nɛ e kɛ mo ba kase Baiblo ɔ nɛ o be he hiɔ woe.

 Moo gbla nɔ́ nɛ a pee lɛ nɛ o ma nyɛ maa print ɔ.

a A tsake biɛ ɔmɛ.

b Mawu biɛ nitsɛ ji Yehowa. (La 83:​18) Hyɛ munyu nɛ ji “Mɛnɔ Ji Yehowa?