Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Asoo Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne le pɛpɛɛpɛ?

Asoo Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne le pɛpɛɛpɛ?

 Bɛyele Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo a ne foa mɔɔ limoa la wɔ 1950. Ɔvi mekɛ zɔhane, menli bie mɔ ɛha kɛ nuhua edwɛkɛ ne ɛnle pɛpɛɛpɛ ɔluakɛ ɔ nee Baebolo ngilebɛbo gyɛne mɔɔ ɛha la anu edwɛkɛ bie mɔ ɛnle ko la ati. Deɛmɔti ngakyile wɔ edwɛkɛ bie mɔ anu la gyi ndelebɛbo ɛhye mɔ ko azo.

  •   Neɛnleanu mɔɔ kɔ moa. Bɛyɛle neɛnleanu mɔɔ kɔ moa wɔ tete bɛsanloangɛlɛlera nu na zolɛ yɛɛ bɛgyinlanle bɛyɛle Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne a. Noko wɔ King James Version ne mɔɔ bɛyɛle ye wɔ 1611 la anu, tete bɛsanloangɛlɛlera mɔɔ bɛgyinlanle zo bɛhilele edwɛkɛ ne abo la ɛnle pɛpɛɛpɛ yɛɛ ɛnee ɔtɛkyɛle kpalɛ kɛ mɔɔ bɛvale bɛyɛle Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne la.

  •   Bɛvale nɔhalɛlilɛ bɛhilele ɔ bo. Bɛvale nɔhalɛlilɛ bɛhilele Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne abo bɛmaanle nuhua edwɛkɛ ne nee mɔɔ Nyamenle sunsum ne hanle bɛ maanle bɛhɛlɛle la yɛle ko. (2 Timote 3:​16) Menli dɔɔnwo gyinla sonla amaamuo zo kile Baebolo ne abo na yemɔti ɔmmaa nɔhalɛ mɔɔ wɔ Nyamenle edwɛkɛ ne anu la ɛnla ali. Kɛ neazo la, bɛva amodinli Awulae anzɛɛ Nyamenle bɛzie Nyamenle duma Gyihova ne agyakɛ anu.

  •   Bɛkile edwɛkɛ kpɔkɛ ko biala abo kɛ mɔɔ aneɛ mɔɔ bɛvale bɛhɛlɛle Baebolo ne de la.Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne anu, saa bɛkile edwɛkɛ ne bie mɔ abo kɛ mɔɔ bɛde wɔ aneɛ mɔɔ bɛvale bɛhɛlɛle Baebolo ne la anu na ɔnrɛmaa adwenle mɔɔ wɔ edwɛkɛ ne anu la ɛnrɛminli a, bɛyɛ ye zɔ. Ɔnle kɛ ngilebɛbo bie mɔ mɔɔ bɛpɛ edwɛkɛ ne sikalɛ la. Baebolo ngilebɛbo mɔɔ pɛ edwɛkɛ mɔ wɔ alimoa Baebolo ne anu sikalɛ la ta fa sonla adwenle wula nu anzɛɛ ɔye edwɛkɛ bie mɔ mɔɔ anwo hyia la ɔfi nu.

Ngakyile mɔɔ wɔ Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne yɛɛ ngilebɛbo gyɛne avinli la

 Mbuluku mɔɔ ɛnle nu. Wɔ Baebolo mɔɔ Wulomu Kateleke Asɔne ne yɛɛ Orthodox ɛzonlenlɛ mɔɔ wɔ Sɛnzɛnduduleɛ la bie mɔ ɛhɛlɛ la anu, bɛva mbuluku mɔɔ bie mɔ fɛlɛ ye Apocrypha la bɛboka nwo. Noko, bɛanva mbuluku ɛhye mɔ bɛamboka Dwuuma ngɛlɛlera ne anwo. Yɛɛ ɔwɔ kɛ yɛkakye kɛ, Baebolo ne ka kɛ, Dwuuma yɛɛ “bɛvale Nyamenle edwɛkɛ nwuanzanwuanza ne bɛwulale bɛ sa nu” a. (Wulomuma 3:1, 2) Yemɔti, ɔfɛta kɛ Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne nee Baebolo ngilebɛbo gyɛne ye mbuluku ɛhye mɔ mɔɔ bɛfɛlɛ bɛ Apocrypha la fi Baebolo ne anu la.

 Bɛye ngyɛnu bie mɔ bɛvi nu. Ngilebɛbo bie mɔ fa ngyɛnu anzɛɛ edwɛkɛ bie mɔ mɔɔ ɛnle tete bɛsanloangɛlɛlera mɔɔ bɛnwunle ye anu la boka nwo, noko Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne ɛnva ngyɛnu ɛhye mɔ ɛmboka nwo. Adwuleso Baebolo ngilebɛbo dɔɔnwo ye edwɛkɛ ɛhye mɔ mɔɔ ɛnle nɔhalɛ la fi nu anzɛɛ bɛkɛlɛ bɛboka nwo kɛ edwɛkɛ zɔhane mɔ ɛnlɛ daselɛ mɔɔ di munli a. b

 Edwɛkɛ agbɔkɛ ngakyile. Ɔdwu mekɛ ne bie a, ngilebɛbo mɔɔ bɛkile edwɛkɛ kpɔkɛ ko biala abo la anu ɛnla ɛkɛ anzɛɛ ndelebɛbo ɛnle nu. Kɛ neazo la, bɛta bɛkile edwɛkɛ mɔɔ Gyisɛse hanle ye wɔ Mateyu 5:3 la abo kɛ: “Nyilalɛ a le menli mɔɔ bɛdi ehyia wɔ sunsum nu la.” (English Standard Version; King James Version; New International Version) Menli dɔɔnwo te nganeɛ kɛ edwɛkɛ “bɛdi ehyia wɔ sunsum nu” anu ɛnla ɛkɛ yɛɛ bie mɔ dwenle kɛ ɛnee Gyisɛse ɛlɛka nvasoɛ mɔɔ wɔ mɛlɛbɛnwoaze anzɛɛ ehyia zo la. Noko mɔɔ ɛnee Gyisɛse kpondɛ ahile la a le kɛ, saa awie nwu ye kɛ ɔhyia Nyamenle adehilelɛ nwo a, ɔmaa ɔ nye die kpalɛ. Yemɔti Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne maa ndelebɛbo mɔɔ wɔ edwɛkɛ ne anu la finde kɛ “bɛdabɛ mɔɔ bɛze bɛ sunsum nu ngyianlɛ.”​—Mateyu 5:3. c

Edwɛkɛ mgbalɛ mɔɔ mbɔlɔba bie mɔ mɔɔ bɛnle Alasevolɛ ɛha ɛvale Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne anwo la

  •   Wɔ kɛlata mɔɔ abɔlɔba Edgar J. Goodspeed mɔɔ ɛnee kile Baebolo bo hɛlɛle ye wɔ December 8, 1950 la anu, ɔhanle New World Translation of the Christian Greek Scriptures ne anwo edwɛkɛ kɛ: “Me nye die gyima mɔɔ bɛ menli ne ɛlɛyɛ wɔ ewiade amuala la anwo kpalɛ, mɔɔ yɛ anyelielɛ kpalɛ la a le ahonle nu mɔɔ bɛfi bɛyɛ gyima ne yɛɛ mɔdenlebɔlɛ mɔɔ bɛfa bɛkile edwɛkɛ ne abo bɛmaa nuhua da ɛkɛ la anwo. Ɔda ali wienyi kɛ bɛsukoa debie kpalɛ la ati ɔ, medi ɛhye anwo daselɛ.”

    Edgar J. Goodspeed

  •   Abɔlɔba Allen Wikgren mɔɔ wɔ University of Chicago la hanle Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne anwo edwɛkɛ kɛ, ɔle adwuleso Baebolo mɔɔ “saa ɛlɛkenga a ɛnnwu ye bɔbɔ kɛ bɛhilele ɔ bo bɛvile Baebolo ngilebɛbo gyɛne nu a.”​—The Interpreter’s Bible, Volume I, mukelɛ 99.

  •   Abɔlɔba Alexander Thomson, mɔɔ ɛnee yɛ Baebolo nwo gyima wɔ Britain la hɛlɛle vanenle New World Translation of the Christian Greek Scriptures ne anwo kɛ: “Ngilebɛbo ne amgba le gyima mɔɔ mbɔlɔba mɔɔ ze deɛ kpalɛ la ɛyɛ a, na bɛbɔle mɔdenle kɛ bɛbahile adwenle mɔɔ wɔ Giliki edwɛkɛ ne anu la abo kpalɛ wɔ Nrelenza nu.”​—The Differentiator, April 1952, mukelɛ 52.

  •   Ɔnva nwo kɛ buluku kɛlɛvolɛ Charles Francis Potter nwunle edwɛkɛ ekyi bie mɔɔ ɔsuzu kɛ bɛangile ɔ bo kpalɛ la, ɔhanle kɛ: “Edwɛbohilelɛma ne mɔɔ bɛanla bɛ nwo ali la bɔle mɔdenle kpalɛ kɛ bɛbahile bɛsanloangɛlɛlera ne mɔɔ wɔ Giliki nee Hibulu nu la abo kɛ mɔɔ bɛte ɔ bo la na eza bɛazi kpɔkɛ kpalɛ wɔ kɛzi bɛkile ɔ bo la anu.”​—The Faiths Men Live By, mukelɛ 300.

  •   Robert M. McCoy dele nganeɛ kɛ Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne le ngakyile yɛɛ bɛyɛ ye kpalɛ, na ɔhanle neɛnleanu mɔɔ ɔyɛle wɔ nwo la anwo edwɛkɛ kɛ: “Menli mɔɔ hilele New Testament ne abo la maa ɔda ali kɛ [Gyihova Alasevolɛ] kɛ ahyehyɛdeɛ la lɛ mbɔlɔba mɔɔ bɛbe mɔɔ bɛkola bɛdi ngyegyelɛ ngakyile mɔɔ wɔ Baebolo bo ɛhilelɛ nu anwo gyima kpalɛ a.”​—Andover Newton Quarterly, January 1963, mukelɛ 31.

  •   Ɔnva nwo kɛ abɔlɔba S. MacLean Gilmour ɛnlie kɛzi bɛhilele Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne anu edwɛkɛ bie mɔ abo ɛndo nu la, ɔhanle kɛ menli mɔɔ bɛhilele edwɛkɛ ne abo la “te Giliki aneɛ ne abo kpalɛ.”​—Andover Newton Quarterly, September 1966, mukelɛ 26.

  •   Abɔlɔba gyɛne mɔɔ bɛfɛlɛ ye Thomas N. Winter ka neɛnleanu mɔɔ ɔyɛle ye wɔ Ewiade Fofolɛ Ngilebɛbo ne mɔɔ ye foa bie wɔ Kingdom Interlinear Translation of the Greek Scriptures ne anu anwo edwɛkɛ la, ɔhanle kɛ: “Baebolo edwɛbohilelɛma ne mɔɔ bɛanla bɛ nwo ali la gyima ne le nɔhalɛ yɛɛ pɛpɛɛpɛ.”​​—The Classical Journal, April-May 1974, mukelɛ 376.

  •   Abɔlɔba Benjamin Kedar-Kopfstein, mɔɔ ɔle Hibulunli wɔ Yizilayɛ la hanle ye wɔ 1989 kɛ: “Saa melɛyɛ neɛnleanu wɔ Hibulu Baebolo ne yɛɛ ngilebɛbo ngakyile anu a, meta mefa Nrelenza ngilebɛbo mɔɔ bɛfɛlɛ ye New World Translation la medi gyima. Ɛhye maa mete nganeɛ kɛ amgba menli mɔɔ hilele Baebolo ɛhye abo la bɔle mɔdenle kɛ bɛmaa nɔhalɛ mɔɔ wɔ edwɛkɛ ne anu la ala ali pɛpɛɛpɛ kɛ mɔɔ ɔde la.”

  •   Ɔlua neɛnleanu mɔɔ Jason David BeDuhn mɔɔ ɔle abɔlɔba mɔɔ sukoa ɛzonlenlɛ nwo debie yɛle ye wɔ Nrelenza ngilebɛbo titili ngɔnla bie anu la azo, ɔhɛlɛle kɛ: “NW [New World Translation] ne ala a le Baebolo ngilebɛbo mɔɔ nuhua edwɛkɛ ne le pɛpɛɛpɛ a.” Menli gyɛne yɛɛ Baebolo nwo mbɔlɔba dɔɔnwo ka kɛ, diedi mɔɔ edwɛbohilelɛma ne lɛ la hanle kɛzi bɛhilele New World Translation ne foa bie mɔ abo la. Noko BeDuhn hanle kɛ: “Deɛmɔti edwɛkɛ ne dɔɔnwo le ngakyile la a le kɛ NW ne le pɛpɛɛpɛ, yɛɛ bɛhilele edwɛkɛ kpɔkɛ ko biala abo kɛ mɔɔ New Testament ne anu edwɛkɛ mɔɔ bɛlimoale bɛhɛlɛle de la.”​—Truth in Translation, mukelɛ 163, 165.

a Edwɛkɛ mɔɔ awie mɔ ɛha la fale Nrelenza New World Translation ne mɔɔ bɛyɛle kolaa na bɛayɛ 2013 ɛdeɛ ne la anwo.

b Kɛ neazo la, wɔ New International Version yɛɛ Catholic New Jerusalem Bible ne anu, ngyɛnu mɔɔ bɛvale bɛbokale nwo la a le Mateyu 17:21; 18:11; 23:14; Maake 7:​16; 9:​44, 46; 11:26; 15:28; Luku 17:36; 23:17; Dwɔn 5:4; Gyima ne 8:​37; 15:34; 24:7; 28:29; nee Wulomuma16:24. King James Version yɛɛ Douay-Rheims Version ne ɛva edwɛkɛ bie mɔɔ foa Nsa ko Nyamenle ngilehilelɛ zo la ɛboka nwo wɔ 1 Dwɔn 5:​7, 8. Mɔɔ bɛhɛlɛle Baebolo ne bɛwiele la anzi ɛvolɛ ɛya dɔɔnwo yɛɛ bɛvale bɛbokale nwo a.

c J. B.  Phillips ngilebɛbo ne noko kile Gyisɛse edwɛkɛ ne abo kɛ “bɛdabɛ mɔɔ bɛze kɛ bɛhyia Nyamenle anwo la,” yɛɛ The Translator’s New Testament kile ɔ bo kɛ “bɛdabɛ mɔɔ bɛze bɛ sunsum nu ngyianlɛ la.”