Ir al contenido

¿Caida Jeowa?

¿Caida Jeowa?

Bibliaba panu ɓʉda

 Jeowa Ãcõrẽ wãrãda ɓʉda Bibliaɗebema, idjia oɗara jũma (Apocalipsi 4:​11). Ãcõrẽnebema beɗeabadarãba ĩjãsiɗada Abrahaʉ̃, Moise idjaɓa Jesu siɗa (Genesi 24:27; Exodo 15:1, 2; Juaʉ̃ 20:17). Idjira Ãcõrẽra “ne jũma ẽjũãnebemada” (Salmo 47:2).

 Bibliaba jara ɓʉda Idjira trʉ̃ bara ɓʉda, idjira aɓabe bʉrʉ Jeowa (Exodo 3:​15; Salmo 83:18). Jãʉ̃ trʉ̃da Hebreo beɗea zebʉrʉda, ʉ̃cʉrʉra ne cawa ɓeara jarabadada jãʉ̃ trʉ̃ jara quĩrĩã ɓʉda “idjia mãwãbi ɓʉda idjia quĩrĩã ɓʉda”. Naʉ̃ beɗea wãrãda ɓʉda idjia ne jũma oɗa bẽrã idjia jara ɓʉra wãrãda oida (Isaías 55:10, 11). Idjaɓa Bibliaba jara ɓʉda sãwãbʉrʉ ɓʉda Ãcõrẽra, idjia bio quĩrĩã ɓʉda (Exodo 34:5-7; Luca 6:35; 1 Juaʉ̃ 4:8).

 Cãpũrĩã beɗeaɗe Ãcõrẽ trʉ̃da jarabada Jeowa, jãʉ̃ trʉ̃da letra quĩmãrẽ ɓʉsiɗaa, Tetragramatoʉ̃nebema (יהוה), cãpũrĩã beɗeaɗe jara quĩrĩã ɓʉda YHWH. Adua panasiɗaa hebreo beɗeaɗebemada Jeowa trʉ̃ra baribʉrʉ dãrãbʉrʉɗe eɗa cãpũrĩã beɗeaɗe jarabadjiɗaa Ãcõrẽ trʉ̃da Jeowa. Naãrã Ãcõrẽ beɗeada ɓʉsiɗaa cãpũrĩã beɗeaɗe, Ãcõrẽ trʉ̃ eroɓʉda trʉ̃badada Salmo Juan Valdeɗebema poa 1537ɗe a.

¿Cãrẽ cãrẽã adua panʉda sãwã jarabadjiɗada Ãcõrẽ trʉ̃da?

 Hebreo beɗea drõãenabema vocalera neẽ́ badjiɗaa, maʉ̃ bʉrʉ ãdjirãba leasiɗaɗe bio cawasiɗada bia leaɗi carea. Mãwãmĩna Antiguo Testamento ɓʉɗapeɗa ʉ̃cʉrʉra judiorãba quĩcha panasiɗaa jaraɗiẽ́ panasiɗaa Ãcõrẽ trʉ̃da, jĩgua leasiɗaɗe Ãcõrẽ trʉ̃da jaraɗiẽ́ panasiɗaa. Awara trʉ̃ jarasiɗaa , “Ãcõrẽ” wa “Dai Boro”. Zocãrã ewari ɓaɗacarea jũma ẽberãrãba aɓarica quĩchasiɗada jãʉ̃da oɗa bẽrã quĩrãdoasiɗada Ãcõrẽ trʉ̃ sãwã jarasiɗada. b

 Ʉ̃cʉrʉra jarabadjiɗaa Ãcõrẽ trʉ̃da “Yahweh” (“Yahvé”), dewararã awara jara panʉda carta Levítico djubibi pusa beuɗaɗe griego beɗeaɗe jara ɓʉda “Iao” Ãcõrẽ trʉ̃ quĩrãca, awara griego beɗeaɗe ɓʉsiɗada idjaɓa jarabadada “Iaé”, “Iabé” o “Iaoué”, baribʉrʉ adua panasiɗaa sãwã jarabadjiɗada Ãcõrẽ trʉ̃ hebreo beɗea drõã naẽnabema. c

Ʉ̃cʉrʉra awara jarabadada Ãcõrẽ trʉ̃da Ãcõrẽ Beɗeaɗebemada

 Ẽberãrãba jara panʉra: Ãcõrẽ Beɗeaɗebemada Ãcõrẽ trʉ̃ “Jeowa” eropanʉbʉrʉ ẽberãrãba ãdji quĩchaɗeba ɓʉsiɗaa jãʉ̃ra.

 Beɗea wãrãda: Ãcõrẽ trʉ̃da hebreo beɗeaɗe dji letra quĩmãrẽ Tetragramatoʉ̃ Bibliaɗebemada 7.000 auɗu ɓʉda. d Awara Biblia ãdjirãba Ãcõrẽ trʉ̃da ãyã ɓʉɗapeɗa awara trʉ̃da ɓʉsiɗaa ejemploda “Boro”.

 Ẽberãrãba jara panʉra: Ãcõrẽra ʉɓʉa ɓʉmĩna idjira trʉ̃ biara necesita ɓʉẽ́da.

 Beɗea wãrãda: Ãcõrẽba ẽberãrãneba ɓʉbisida idji trʉ̃ra ɓarima zocãrã idjia quĩrĩã ɓʉda ẽberãra idji trʉ̃ ara jaraɗida (Isaías 42:8; Joel 2:​32; Malaquías 3:​16; Romano 10:13). Ãcõrẽra quĩrũsida idjiɗebema ẽberã sewaida ɓearame, jãʉ̃ ẽberãrãba quĩrĩã panasiɗaa Ãcõrẽ trʉ̃da quĩrãdoaɗamãrẽã​(Jeremías 23:27).

 Ẽberãrãba jara panʉra: Judiorãba osiɗaa quĩrãca dadjirãba oɗibara panu maʉ̃ bẽrã Ãcõrẽ trʉ̃da Ãcõrẽ Beɗeaɗe ɓʉɗaẽ́da.

 Beɗea wãrãda:Ʉ̃cʉrʉra judiorãba ɓʉbadara Ãcõrẽ trʉ̃da jarada quĩrĩãca basiɗaa baribʉrʉ ɓʉ panasiɗaɗe Ãcõrẽ Beɗeaɗe jãʉ̃ trʉ̃da ɓʉsiɗaa. Maʉ̃ bʉrʉ Ãcõrẽba jãʉ̃ra quĩrĩãcada​(Mateo 15:​1-3).

 Ẽberãrãba jara panʉra: Adua pananaera Ãcõrẽ trʉ̃da sãwã jarasiɗada hebreo beɗeaɗe Ãcõrẽ Beɗeaɗe ɓʉɗacaa.

 Beɗea wãrãda:Jãʉ̃da jara quĩrĩã ɓʉda ẽberãrãba awara beɗeaɗebemamĩna Ãcõrẽ trʉ̃da aɓari jaraɗida, maʉ̃ bʉrʉ naẽna ʉ̃cʉrʉra ãdji trʉ̃ra ãdji beɗeaɗeba jarabadjiɗada.

 Cawaɗi carea jãʉ̃ra Josue trʉ̃nebemada cawaɗida. Critianorãba Siglo nabemabema hebreo beɗea ɓeara “Yeshúa” jarasiɗada, dewara griego beɗea beɗeabadjiɗaa “Iesous”. Bibliaɗe jãʉ̃ trʉ̃da hebreo beɗea basimĩna griego beɗea ɓʉsiɗaa. Jãʉ̃ba acʉbi ɓʉda critianorãba ãdji beɗeaɗe ãdji trʉ̃ra jarabadjiɗaa ​(Hecho 7:​45; Hebreo 4:8).

 Aɓari quĩrãca ɓʉda Ãcõrẽ trʉ̃ra ɓʉɗi carea. Adua panasiɗamĩna Ãcõrẽ trʉ̃da sãwã jarabadjiɗaa bio biara ɓʉda Ãcõrẽ Beɗeaɗe idji trʉ̃ra ɓʉda.

a Juan Valdeba ɓʉsida “Iehova”. Awara beɗea awara ɓesida ara maʉ̃ quĩrãca Ãcõrẽ trʉ̃da awara ɓʉsiɗada. Ejemploda, 1661ɗe Bernardino Rebolledoba Salmo ɓʉsiɗe idjia ɓʉsida Jeowa trʉ̃da. 1791ɗe Ãcõrẽ Beɗea Scío San Miguelɗebema beɗea eɗaareɗe ɓʉsida “Iehováh”. Idjaɓa 1824ɗe versión Torres Amatɗe ɓʉsiɗaa “Jehovah”, Reina Valeraɗe, 1862ɗe aɓarica ɓʉsiɗaa “Jehová”.

b Edicioʉ̃ ume New Catholic Encyclopedia volumen 14 dji páginara 883, 884 biɗa jara ɓʉda: “Baɗacarea ãyã jʉreɗapeɗa dji trʉ̃da Yahweh bio biara ɓasida ãdjirã carea, maʉ̃ bẽrã ãdjirãba awara trʉ̃ra jarasiɗaa. ADONAI wa ELOHIM”.

c Mãsa cawai carea acʉdua Apéndice A4 jara ɓʉmae “Ãcõrẽ trʉ̃da ɓʉɗaraɗeba beɗea hebreoɗe arameone biɗaÃcõrẽ Beɗeaɗe. Beɗea ẽjũã djiwiɗiɗebema

d Acʉdua Diccionario Teológico Manual Antiguo Testamentoɗe Volumen 2, páginara 523-​524.