Rhie riẹ irhomẹmro re havwiẹ

Ọrọmo yi Jehova?

Ọrọmo yi Jehova?

Ẹkpahenrhọ i Baibol na

Jehova yẹ Osolobrugwẹ urhomẹmro ro vwo i Baibol na, ro ji rhiẹ Ọmemama ekwakwa ephian. (Revelation 4:11) Ọmẹraro Abraham ọrhẹ Moses i ha ẹga rẹn Osolobrugwẹ, jerẹ oborẹ i Jesu ọ ji ha ẹga riẹn. (Genesis 24:27; Exodus 15:1, 2; John 20:17) Ọye rhẹ Osolobrugwẹ rẹn aruẹ ihworho owu ọvo-o, ọrẹn ọye Osolobrugwẹ rẹn “ọsoso otọrakpọ na.”

Jehova yẹ odẹ oghẹnrensan rẹ Osolobrugwẹ o vwori ri Baibol na o djephia. (Exodus 3:15; Psalm 83:18) Odẹ na o nẹ ẹmro i Hebrew ro mevirhọ “ne rhirhiẹ,” habaye egba irherhe buebun i tare taghene odẹ na ọnọ ji sabu mevirhọ “Ohworho rọ Lẹrhẹ Ekwakwa Phia.” Idjedje ọnana ọ ghwai dabu fo ẹrhẹ ri Jehova ọ havwọ jerẹ Ọmemama na ọrhẹ Ọrọ ha ọhọriẹ te orugba. (Isaiah 55:10, 11) Baibol na ọ ji ha userhumu rẹn ọwan rhe i Jehova jerẹ Ohworho, maido uruemru ọghoghanren ọnẹyen ro rhiẹ ẹguọlọ.—Exodus 34:5-7; Luke 6:35; 1 John 4:8.

Odẹ na Jehova erhianrhian Oyibo ra rhian nẹ edjadjẹ i Hebrew ro rhiẹ odẹ Osolobrugwẹ, o vwo ikerẹmro ẹne יהוה (YHWH), re rhe rhẹ Tetragrammaton. A ghwai rhe oborẹ e se odẹ na lele uvuẹn edjadjẹ i Hebrew ọke ahwanre-en. Ọrẹn o jiri ne ra ha ẹmro na “Jehova” ruiruo ne uvuẹn edjadjẹ Oyibo, ekete ọrukaro rẹ odẹ na ọ tu homaphia yẹ erhianrhian i Baibol William Tyndale ọrẹ ẹgbukpe 1530. *

Mesoriẹ e vwe rhe oborẹ e se odẹ Osolobrugwẹ lele uvuẹn edjadjẹ i Hebrew ọke ahwanren?

A ha ikerẹmro i vowel ya eyaya i Hebrew ọke ahwanre-en, ukpomaran consonant ọvo ya ha ruiruo. Manẹ itu ra djẹ edjadjẹ i Hebrew ji se yi, a sabu fi vowel ri vruru na rhọye. Ọrẹn, ọke ra rhian obọrẹ a ha edjadjẹ Hebrew ya uvuẹn i Baibol na (“Old Testament”) hin, itu i Jew ezẹko ni ha iyono efian mwu taghene ọ sọre re ne se odẹ Osolobrugwẹ. Ọke aye e se ekete i Baibol ro vwo odẹ Osolobrugwẹ phia, aye na ha ẹmro jerẹ “Ọrovwori” yanghene “Osolobrugwẹ” wene odẹ na. Ẹgbukpe buebun ri vrẹnren na, uyono ọnana no mo kerabọ jeghwai lẹrhẹ oborẹ e se odẹ na lele ọke ahwanren sẹrẹ ihworho ẹro. *

Ezẹko e roro taghene “Yahweh” yẹ oborẹ e se odẹ Osolobrugwẹ, ọrẹn awọrọ e rorie izede erọrọ. Imanuskripti owu re se Dead Sea Scroll ro vwo ekete ezẹko uvuẹn ọbe i Leviticus ra ha edjadjẹ i Greek ya, ọ rhian odẹ na rhẹ Iao. Eyẹbe itu i Greek ọke ahwanren i ji ta taghene ana sabu se odẹ na Iae, I·a·beʹ, ọrhẹ I·a·ou·eʹ, ọrẹn o vwo owuorowu usuẹn edẹ enana ri djephia taghene omaran ye se odẹ Osolobrugwẹ uvuẹn edjadjẹ Hebrew ọke ahwanre-en. *

Iroro ri sọre re vwo kpahen odẹ Osolobrugwẹ uvuẹn i Baibol na

Iroro rọ sọre: Erhianrhian i Baibol ra ha odẹ na “Jehova” ruiruo yi fiẹ odẹ na rhẹ i Baibol na.

Iroro rọ gbare: Ikerẹmro ra ha ya odẹ Osolobrugwẹ uvuẹn edjadjẹ i Hebrew re se Tetragrammaton ọ homaphia emrẹ ọgbọ 7,000 uvuẹn i Baibol na. * Eri rhian i Baibol buebun i ha arudo tiẹ odẹ Osolobrugwẹ nẹ erhianrhian i Baibol ọrẹ aye, aye ni ha odovan jerẹ “Ọrovwori” wene odẹ na.

Iroro rọ sọre: Osolobrugwẹ Ọrọmaigbanhon na ọ guọlọ odẹ oghẹnrensan owuorowu-u.

Iroro rọ gbare: Osolobrugwẹ rẹn omobọ ye ọ nyoma ẹhẹn ọfuanfon na mwu eri ya i Baibol na nẹ aye i ha odẹ ye ruiruo ọgbọ buebun, ọ ji ta rẹn ihworho ra ha ẹga riẹn nẹ aye i ha odẹ ye ruiruo. (Isaiah 42:8; Joel 2:32; Malachi 3:16; Romans 10:13) Itiọrurhomẹmro, Osolobrugwẹ ọ ha oja riẹ emẹraro efian ra damoma aye ina lẹrhẹ odẹ ye sẹrẹ ihworho ẹro.—Jeremiah 23:27.

Iroro rọ sọre: Lele irueruo itu Jew, o fori ne tiẹ odẹ Osolobrugwẹ nẹ i Baibol na.

Iroro rọ gbare: Urhomẹmro taghene eyẹbe itu Jew e kwe se odẹ Osolobrugwẹ-ẹ. Ọrẹn, aye e tiẹ odẹ na nẹ uvuẹn i Baibol ọrẹ aye-e. Ọrẹ kerhirhiẹ kerhirhiẹ, Osolobrugwẹ ọ guọlọ nẹ ọwan nyalele irueruo ituakpọ ri vẹnẹ irhi enẹye-en.—Matthew 15:1-3.

Iroro rọ sọre: O fo na ha odẹ Osolobrugwẹ ruiruo uvuẹn i Baibol na-a, fọkime a ghwai rhe oborẹ e se odẹ na lele uvuẹn edjadjẹ i Hebre-ew.

Iroro rọ gbare: Aruẹ iroro ọnana o djephia taghene Osolobrugwẹ ọ guọlọre nẹ ihworho ra djẹ edjadjẹ sansan i se odẹ Osolobrugwẹ izede owu ọvo. Ọrẹn, Baibol na o djephia taghene idibo Osolobrugwẹ ọke ahwanren ra djẹ edjadjẹ sansan i se odẹ Osolobrugwẹ izede sansan.

Jerẹ udje, roro kpahen oguẹnzọn emọ Israel re se i Joshua. Ọkezẹko Ilele Kristi erukaro ra djẹ edjadjẹ i Hebrew e se odẹ na Yehoh·shuʹaʽ, awọrọ ra djẹ edjadjẹ i Greek ne rhe seyi I·e·sousʹ. Baibol na ọ sẹrorẹ oborẹ erhianrhian i Greek ọ rhian odẹ i Hebrew ọrẹ i Joshua lele, ro djephia taghene Ilele Kristi i ha izede rọ mai serhọ sekpahen edẹ ruiruo uvuẹn edjadjẹ aye.—Acts 7:45; Hebrews 4:8.

Ana ji sabu ha aruẹ ona ọnana ruiruo ọke a rhian odẹ Osolobrugwẹ. Ọrọ mai ghanren, gbobọhiẹn oborẹ e se odẹ Osolobrugwẹ lele, e fi odẹ Osolobrugwẹ rhẹ ekete rọ vi homaphia uvuẹn Baibol na.

^ Udjoghwẹmro 3 Tyndale ọ ha ẹmro na “Iehouah” ruiruo uvuẹn erhianrhian obẹ i Baibol isionrin erukaro rọ rhianren. Uvwrọke rhe na, edjadjẹ Oyibo o wenerin, oborẹ a ya odẹ Osolobrugwẹ lele nọ mọ lọhọ. Jerẹ udje uvuẹn ẹgbukpe 1612, Henry Ainsworth ọ ha ẹmro na “Iehovah” ruiruo uvuẹn ọsoso ekete rọ rhianren uvuẹn ọbe i Psalms. Ọke rọ rharhumu rhian i Baibol na uvuẹn ẹgbukpe 1639, nọ ha ẹmro na “Jehovah” ruiruo. Omaran ọ ji havwọ, eri rhian i Baibol ọrẹ American Standard Version re fomu phia uvuẹn ẹgbukpe 1901, i ha ẹmro na “Jehovah” ruiruo uvuẹn ekete rẹ odẹ Osolobrugwẹ ọ homaphia uvuẹn eyaya i Hebrew.

^ Udjoghwẹmro 4 New Catholic Encyclopedia, Second Edition, Volume 14, aruọbe 883-884, ọrhọ ta: “Ọkezẹko uvwrọke emọ Israel e nẹ abọ evrẹn rhe ne, yẹ aye i ki mwuọghọ okokodo rẹn odẹ na Yahweh, uvwrọke ọrana yẹ ihworho ezẹko a ha ẹmro na ADONAI yanghene ELOHIM wenie.”

^ Udjoghwẹmro 5 Wu rha guọlọ iyẹnrẹn erọrọ, se appendix A4, “The Divine Name in the Hebrew Scriptures,” uvuẹn New World Translation of the Holy Scriptures.

^ Udjoghwẹmro 7 Se Theological Lexicon of the Old Testament, Volume 2, aruọbe 523-524.