Skip to content

Hu Nao Jehovah?

Hu Nao Jehovah?

Ansa from Bible

 Jehovah hem trufala God wea Bible storyim, wea hem nao Creator blo evri samting. (Revelation 4:​11) Profet Abraham and Moses worshipim hem and Jesus tu. (Jenesis 24:27; Eksodas 15: 1, 2; John 20:17) Hem no God blo pipol blo wanfala nation nomoa, bat hem God blo “evri pipol long wol.”​—Sams 47:2.

 Bible sei Jehovah hem nem blo God. (Exodus 3:​15, NW; Psalm 83:18, NW) Datfala nem kam from wanfala Hebrew toktok wea minim “duim eni samting” and staka savveman sei nem hia minim “Hem Savve Duim Eni Samting.” Disfala mining barava fitim Jehovah bikos hem nao Creator, and hem evritaem mekem plan blo hem kamap tru. (Aesaea 55:10, 11) Bible helpem iumi tu for savve lo olketa wei blo Jehovah, especially love wea hem nao main fasin blo hem.—Eksodas 34:5-7; Luke 6:35; 1 John 4:8.

 Datfala nem Jehovah lo English olketa transleitim from nem blo God lo Hebrew languis wea garem fofala Hebrew leta hia יהוה wea olketa kolem Tetragrammaton. Lo English fofala leta hia hem YHWH. Datfala nem lo Hebrew languis bifor no eniwan barava savve hao for pronouncem. Bat datfala nem Jehovah olketa iusim longtaem finis lo English languis and firstaem wea hem kamap, hem lo Bible transleison blo William Tyndale lo year 1530. a

Why nao nem blo God lo Hebrew languis bifor no eniwan savve hao for pronouncem?

 Hebrew raeting bifor hem no garem olketa vowel bat hem garem nomoa olketa consonant. Taem man wea savve story lo Hebrew hem lukim olketa word, hem savve nao hao for pronouncem olketa word hia. Bat bihaen olketa completem olketa Hebrew Scripture (“Old Testament”), samfala Jew followim datfala biliv wea sei hem rong for talem nem blo God. Taem olketa readim big wanfala scripture wea garem nem blo God olketa savve changem witim olketa title olsem “Lord” or “God.” Bihaen staka year hem go pas, staka pipol followim datfala biliv gogo pipol no savve nao hao for pronouncem datfala nem. b

 Samfala pipol sei maet hao for pronouncem nem blo God hem “Yahweh,” bat samfala pipol garem olketa difren idea. Wanfala Dead Sea Scroll wea garem part blo Bible buk Leviticus lo Greek languis, olketa lukim olketa transleitim datfala nem insaed olsem Iao. Olketa raeta blo Greece bifor tu sei hao for pronouncem datfala nem hem Iae, I·a·beʹ, and I·a·ou·eʹ, bat no eni pruv stap wea showim diswan nao olketa stret wei for pronouncem datfala nem lo Hebrew languis bifor. c

Tingting blo pipol abaotem nem blo God lo Bible wea no stret

 Tingting wea no stret: Olketa Bible wea iusim nem “Jehovah” olketa addim disfala nem.

 Tru samting: Hebrew word for nem blo God wea olketa kolem Tetragrammaton hem stap winim 7,000 taem lo Bible. d Staka Bible transleison min for aotem nem blo God and changem witim title olsem “Lord.”

 Tingting wea no stret: Olmaeti God no needim wanfala nem.

 Tru samting: God iusim olketa man wea raetem Bible for iusim nem blo hem staka thousand taem insaed lo Bible, and hem laekem pipol wea worshipim hem for iusim nem blo hem. (Isaiah 42:8; Joel 2:​32, NW; Malachi 3:​16, NW; Rome 10:13) God againstim olketa false profet wea trae for mekem pipol forgetim nem blo hem.​—Jeremiah 23:27, NW.

 Tingting wea no stret: Followim kastom blo olketa Jew, nem blo God shud aot from Bible.

 Tru samting: Hem tru, samfala Jew wea teachim law no laek for talem nem blo God. Bat olketa no aotem from samfala copy lo Bible blo olketa. Nomata wat nao reason, God no laekem iumi for followim olketa idea blo man wea againstim law blo hem.​—Matthew 15:​1-3.

 Tingting wea no stret: From no eniwan savve lo barava stret wei for pronouncem datfala nem lo Hebrew languis, hem shud no stap lo Bible.

 Tru samting: Kaen tingting olsem hem showim nomata pipol wea story lo evri difren languis, God laekem evriwan for pronouncem semsem lo nem blo hem. Bat, Bible showim pipol lo bifor wea worshipim God wea story lo olketa difren languis, olketa pronouncem nem blo pipol lo olketa difren wei.

 Tingim for example, nem blo datfala Israelite judge Joshua. Olketa Christian lo first century wea story lo Hebrew languis pronouncem nem blo Joshua olsem Yehoh·shuʹaʽ, and olketa wea story lo Greek languis pronouncem olsem I·e·sousʹ. Bible garem Greek transleison lo Hebrew nem blo Joshua, wea datwan showim hem stret for olketa Christian iusim olketa nem lo languis blo olketa wea pipol iusim.​—Acts 7:​45; Hebrew 4:8.

 Sem principle tu olketa followim taem olketa transleitim nem blo God. Samting wea important winim stretfala wei for pronouncem datfala nem, hem nao for putim bak nem blo God lo stretfala ples wea hem shud stap insaed Bible.

a Tyndale iusim nem “Iehouah” lo transleison blo hem lo first faevfala buk blo Bible. From English languis hem gohed for change, olketa updatem spelling lo nem blo God. Olsem example, lo 1612, Henry Ainsworth iusim datfala nem “Iehovah” lo transleison blo hem lo Bible buk Psalms. Taem hem revisem datfala transleison lo 1639, hem iusim nem “Jehovah.” Olketa wea transleitim American Standard Version Bible, wea olketa pablisim lo 1901, olketa iusim tu nem “Jehovah” lo ples wea datfala nem stap insaed lo olketa Hebrew raeting.

b Datfala New Catholic Encyclopedia, Second Edition, Volume 14, page 883-​884 sei: “No longtaem bihaen olketa Jew kam bak from Babylon, pipol start for ting lo datfala nem Yahweh olsem hem holy tumas, and olketa start for iusim word ADONAI or ELOHIM for datfala nem.”

c For savve lo samfala information moa, lukim sekson 1 lo brochure, Tul for Studyim Bible.

d Lukim Theological Lexicon of the Old Testament, Volume 2, page 523-​524.