Tshɔka lɛnɛ ele awui

Ele Jehowa?

Ele Jehowa?

Okadimwelo washa Bible

 Jehowa ekɔ Nzambi ka mɛtɛ kɔtɛkɛtshiwɔ lo Bible ndo Otungi wa diangɔ tshɛ. (Ɛnyɛlɔ 4:​11) Omvutshi Abrahama ndo Mɔsɛ wakɔtɛmɔlaka, oko wakasale Yeso. (Etatelo 24:27; Etombelo 15:1, 2; Joani 20:17) Nde ekɔ Nzambi, aha ka wodja ɔtɔi, koko ka “nkɛtɛ k’otondo.”​—Osambo 47:2.

 Jehowa ekɔ lokombo la Nzambi la laande lakawatosholɛ lo Bible. (Etombelo 3:​15; Osambo 83:18) Lɔ ndja oma lo tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru yalembetshiya “ndjaala,” ndo nomb’ewo efula y’awui wa lo Bible mbutaka dia lokombo lɔsɔ nembetshiyaka “Nde salaka dia ndjaala.” Kitshimudi ya lokombo lɔsɔ mbɔtɔnɛka l’ɔkɛndɛ wa Jehowa oko wende Otungi ndo Okotshi w’alaka ande. (Isaya 55:10, 11) Bible tokimanyiyaka nto dia mbeya Onto lele ledia ka lokombo Jehowa, djekoleko dionga diande dioleki woke dia ngandji.​—Etombelo 34:5-7; Luka 6:35; 1 Joani 4:8.

 L’Ɔtɛtɛla lokombo laki Nzambi kadimɔma oma lo Hɛbɛru ɔnɛ Jehowa, lokombo lokengami l’alɛta anɛi יהוה (YHWH), welamɛ ɔnɛ Tetragramɛ. Hatoyeya shikaa woho wakatɛkɛtamaka lokombo lɔsɔ lo Hɛbɛru k’edjedja. Koko, “Jehowa” mbele yoho yamboleka mbeyaka l’ɛtɛkɛta efula ndo mbala ka ntondo kakɛnama lokombo lɔsɔ lo Bible kɛmɔtshi ka lo Angɛlɛ aki lo 1530 * lo ekadimwelo ka Bible kaki William Tyndale.

Lande na kele woho wakawaprɔnɔsɛka lokombo la Nzambi lo Hɛbɛru k’edjedja heyama?

 Lo Hɛbɛru k’edjedja, vɔ kokambaka l’alɛta wa londjo lo lofunda, paka alɛta w’ekuku. Ombadi wakatɛkɛtaka Hɛbɛru akakoka mbeya aha l’okakatanu alɛta wa londjo akɔna wahombande nkamba la wɔ. Koko, lam’akashile fundama Afundelo wa lo Hɛbɛru (“Daka di’edjedja”), ase Juda amɔtshi wakayonganaka la dikanyiyakanyiya lo mfɔnya dia ekɔ kɔlɔ nimola lokombo la Nzambi. Laasɔ, etena kakawadiaka divɛsa dimɔtshi diele la lokombo la Nzambi la dui dia wolo, vɔ wakahɛnyaka lokombo la Nzambi la tɔtɛkɛta tele oko “Nkumadiɔndjɔ” kana “Nzambi.” Ɛnɔnyi nkama l’ɔkɔngɔ, dikanyiyakanyiya sɔ diakadiangana ndo wakayokoma lo mbohɛ woho wakawelɛka lokombo la Nzambi. *

 Amɔtshi fɔnyaka dia lokombo la Nzambi lakelamɛka ɔnɛ “Yahweh,” while ndo akina wekɔ la toho tokina totshikitanyi. Wɔɔmbɔ wakashɔma lo Ndjale kambovɔ waki la etenyi kɛmɔtshi ka dibuku di’Akambo w’ase Lɛwi diakafundama lo Grɛkɛ kakafundama lokombo la Nzambi ɔnɛ Iao. Afundji wa ntondo ka Grɛkɛ wakaprɔnɔsɛka lokombo la Nzambi nganɛ Iae, I·a·beʹ, ndo I·a·ou·eʹ, koko ndooko lakoka nshikikɛ dia yoho mɔtshi l’atei wa tɔnɛ mbakawelɛka lokombo la Nzambi lo Hɛbɛru k’edjedja. *

Kanyi ya kɔlɔ yele l’anto lo dikambo dia lokombo la Nzambi la lo Bible

 Kanyi ya kɔlɔ: Dikadimwelo diakamba la “Jehowa” wamboyokotsha lokombo lɔsɔ.

 Kɛnɛ kele mɛtɛ: Tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru lo dikambo dia lokombo la Nzambi lo yoho ya Tetragramɛ tanemaka mbala oko 7000 lo Bible. * Dikadimwelo efula minyaka aha l’ɔkɔkɔ w’oshika lokombo la Nzambi oma lo dikadimwelo diawɔ ko lihɛnya la titrɛ yele oko “Nkumadiɔndjɔ.”

 Kanyi ya kɔlɔ: Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ bu l’ohomba wa lokombo lɔmɔtshi la laande.

 Kɛnɛ kele mɛtɛ: Nzambi ndaamɛ akasambiya afundji wa Bible dia vɔ nkamba la lokombo lande nunu dia mbala ndo nde nɔmbaka wanɛ wɔtɛmɔla dia nkamba la lokombo lande. (Isaya 42:8; Jɔɛlɛ 2:​32; Malaki 3:​16; Rɔmɔ 10:13) Lo mɛtɛ, Nzambi akaanya amvutshi wa kashi wanɛ wakahembe nsala di’anto mbohɛ lokombo lande.​—Jɛrɛmiya 23:27.

 Kanyi ya kɔlɔ: Lo ndjela mbekelo y’ashidi y’ase Juda, lokombo laki Nzambi pombaka minyɛma oma lo Bible.

 Kɛnɛ kele mɛtɛ: Ekɔ mɛtɛ di’afundji amɔtshi w’ase Juda wakatone dia ntɛkɛta lokombo la Nzambi. Koko, vɔ kolinya oma lo dikadimwelo diawɔ dia Bible. Weho akɔ tshɛ, Nzambi halange dia sho ndjela mbekelo y’anto yɔnyɔla wadjango ande.​—Matthew 15:​1-3.

 Kanyi ya kɔlɔ: Anto hawohombi nkamba la lokombo laki Nzambi lo Bible nɛ dia hateye shikaa woho wakawalitɛkɛtaka lo Hɛbɛru.

 Kɛnɛ kele mɛtɛ: Yoho y’ekanelo ka yimba kɛsɔ nangaka mɛnya dia Nzambi nongamɛka di’anto watɛkɛta ɛtɛkɛta wotshikitanyi tɛkɛtaka lokombo lande lo yoho yakɔ yaamɛ. Koko Bible mɛnyaka di’atɛmɔdi waki Nzambi wa lo nshi y’edjedja wanɛ wakatɛkɛtaka ɛtɛkɛta wotshikitanyi wakatɛkɛtaka nkombo y’eshikaa lo toho totshikitanyi.

 Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kaki Jashua, shushi ya l’Isariyɛlɛ. Akristo wa lo ntambe ka ntondo wanɛ wakatɛkɛtaka Hɛbɛru wakawelɛka ɔnɛ Yehoh·shuʹaʽ, etena kele wanɛ wakatɛkɛtaka Grɛkɛ wakawelɛka ɔnɛ I·e·sousʹ. Ekadimwelo ka lo Grɛkɛ ka lokombo la lo Hɛbɛru la Jashua akafundama lo Bible, ndo dui sɔ mɛnyaka di’Akristo kɔmɛna kɔlɔ nkamba la nkombo y’eshika lo ndjela woho wakayatɛkɛtamaka l’ɛtɛkɛta awɔ.​—Etsha 7:​45; Hɛbɛru 4:8.

 Tɔndɔ diakɔ diamɛ sɔ mendanaka l’okadimwelo wa lokombo laki Nzambi. Aha woho watɛkɛtama lokombo laki Nzambi mbele dui dioleki ohomba ele lisha dihole diasunganalɔ nongola lo Bible.

^ Tyndale akakambe la “Iehouah” lo ekadimwelo kande k’abuku atanu wa ntondo wa lo Bible. L’edjedja ka wonya ɔtɛkɛta w’Angɛlɛ wakayotshikitanaka, ndo ofundelo wa lokombo laki Nzambi akayɔtɔnganyiyamaka la woho wɔtɛkɛtama ɔtɛkɛta ɔsɔ nshi nyɛ. Ɛnyɛlɔ, lo 1612, Henry Ainsworth akakambe la “Iehovah” lo ekadimwelo kande k’otondo ka dibuku di’Esambo. Etena kakandavusola ekadimwelo kɛsɔ lo 1639, nde akakambe la “Jehovah.” Woho akɔ waamɛ mbele, akadimudi w’ekadimwelo ka Bible kelɛwɔ American Standard Version, kakatondjama lo 1901, wakakambe la “Jehovah” l’ahole wakatanemaka lokombo la Nzambi l’efundelo wa lo Hɛbɛru.

^ New Catholic Encyclopedia, édition wa hende, Volume 14, lɛkɛ 883-​884, mbutaka ɔnɛ: “Etena kɛmɔtshi l’ekomelo ka Lɔhɔmbɔ, anto wakayotatɛ monga la wɔma wa laande lo kɛnɛ kendana la nkamba la lokombo Yahweh, ndo l’ɔtɛ wa dikambo sɔ, wakayolihɛnya la tshɛkɛta ADONAI kana ELOHIM.”

^ Dia mbeya awui akina, enda apandisɛ A4, “Lokombo laki Nzambi lo efundelo wa lo Hɛbɛru,” wa lo Ekadimwelo k’andja w’oyoyo.

^ Enda dibuku Theological Lexicon of the Old Testament, Volume 2, lɛkɛ 523-​524.