Skip to content

Hao Many Nem Nao God Garem?

Hao Many Nem Nao God Garem?

Ansa from Bible

 God garem wanfala nem nomoa. Lo Hebrew languis diswan nao יהוה hao olketa raetem datfala nem, and lo English olketa iusim nem “Jehovah.” a Profet Isaiah talem disfala toktok blo God wea sei: “Mi nao Jehovah. Hem nao nem blo mi.” (Isaiah 42:8. NW) Disfala nem kamap samting olsem 7,000 taem insaed olketa old Bible manuscript. Hem kamap staka taem winim eni nara title blo God or nem blo eni nara man. b

God garem eni nara nem moa?

 Bible sei God garem wanfala nem nomoa, nomata olsem hem iusim staka title taem hem story abaotem God. Lo list lo daon hem samfala lo olketa title blo Jehovah and each wan teachim iumi abaotem olketa wei blo hem.

Title

Scripture

Mining

Allah

(No garem)

“Allah” hem wanfala Arabic word wea hem no nem blo God bat hem wanfala title wea minim “God.” Olketa Bible transleison lo Arabic and olketa nara languis iusim word “Allah” for “God.”

Olmaeti

Genesis 17:1

Hem garem big paoa. Datfala title Olmaeti God kamap sevenfala taem insaed Bible.

Alpha and Omega

Revelation 1:8; 21:6; 22:13, olketa footnote

“Mi nao first and mi last,” or “Mi nao Start and mi End,” wea minim no eni Olmaeti God moa stap firstaem lo Jehovah or bae kamap bihaen lo hem. (Aesaea 43:10) Alpha and omega hem first and last leta lo Greek alphabet.

Man From Taem Bifor Kam

Daniel 7:​9, 13, 22

Hem no garem start, hem stap for olowe bifor eniwan or eni samting stap lo universe.​—Sams 90:2.

Creator

Isaiah 40:28

Hem nao wakem evri samting.

Dadi

Matthew 6:9

Hem nao givim iumi laef.

God

Genesis 1:1

Eniting wea pipol worshipim wea garem big paoa. From olketa iusim datfala Hebrew word ʼElo·himʹ for storyim Jehovah, datwan mekhae lo Jehovah and bigfala paoa wea hem garem.

God blo olketa god

Deuteronomy 10:17

Hem Olmaeti wea no olsem olketa “iusles god” wea pipol worshipim.​—Aesaea 2:8.

Nambawan Teacher

Isaiah 30:20, 21

Hem teachim iumi for kasem gud samting and showim stretfala wei for iumi followim.​—Isaiah 48:17, 18, NW.

Hapi God

1 Timothy 1:​11

Hem wanfala hapi God.​—Sams 104:31.

God wea herem olketa prea

Psalm 65:2

Hem lisin lo prea blo man wea garem faith lo hem.

Mi nao mi stap olowe

Eksodas 3:​14, Holi Baebol

God savve duim eni samting for plan blo hem kamap tru. Datfala title olketa savve transleitim tu olsem, “Mi Bae Duim Eni Samting wea Mi laek for Duim.” (New World Translation) Datwan helpem iumi for savve lo mining lo nem blo God, Jehovah, wea Exodus 3:15 (NW) storyim.

Jealous

Exodus 34:14, King James Version

God no acceptim pipol blo hem for worshipim nara god. Disfala title olketa savve transleitim tu olsem hem “laekem olketa for mas worshipim hem nomoa.”​—New World Translation.

King blo Olowe

Revelation 15:3

Rul blo hem no garem start or end.

Lord

Psalm 135:5

Owner or masta.

Hae Tumas

Sams 47:2, Holi Bible

Position blo hem winim eni narawan.

Holy God

Proverbs 9:​10

Hem holy tumas winim eni nara samting wea laef.

Man for wakem samting lo clay

Isaiah 64:8

God garem paoa ovarem each wan and olketa nation, olsem man wea wakem samting lo clay garem paoa ovarem datfala clay.​—Rome 9:​20, 21.

Redeemer

Isaiah 41:14, King James Version

God mekem iumi free from sin and dae bikos lo sakrifaes blo Jesus Christ.​—John 3:​16.

Rock

Psalm 18:​2, 46

God hem sef ples for haed and for kasem protection.

Savior

Isaiah 45:21

Hem sevem pipol blo hem from danger and eni samting wea savve spoelem olketa.

Shepherd

Psalm 23:1

Hem lukaftarem olketa wea worshipim hem.

Lord blo evri samting

Genesis 15:2

Hem garem big paoa winim evriwan.

Nem blo olketa ples insaed olketa Hebrew Scripture

 Nem blo samfala ples lo Bible hem garem nem blo God insaed, bat olketa nem hia hem no olketa nara nem blo God.

Nem blo Ples

Scripture

Mining

Jehovah-jireh

Genesis 22:13, 14

“Jehovah Bae Provaed.”

Jehovah-nissi

Exodus 17:15

“Jehovah Hem Signal Post blo Mi” or “Hem Banner blo Mi.” (Holi Baebol) Jehovah hem God wea pipol blo hem savve go lo hem for kasem protection and help.​—Eksodas 17:13-​16.

Jehovah-shalom

Judges 6:​23, 24

“Jehovah Givim Peace.”

Jehovah-shammah

Ezekiel 48:35, footnote, NWT Reference Bible

“Jehovah Stap lo There.”

Olketa reason for savve and iusim nem blo God

  •   Nem blo God, Jehovah mas barava important lo hem bikos hem kamap staka thousand taem lo Bible.​—Malachi 1:​11, NW.

  •   Son blo God, Jesus, staka taem hem storyim hao nem blo God hem important tumas. Olsem example, hem prea lo Jehovah: “Mifala laekem nem bilong iu for holy.”​—Matthew 6:9; John 17:6.

  •   Olketa wea savve and iusim nem blo God, duim samting for fren witim Jehovah. (Sams 9:​10; Malakae 3:​16) Taem olketa duim olsem, datwan helpem olketa for kasem gud samting from disfala promis: “Mi bae sevem hem bikos hem lovem mi. Mi bae protectim hem bikos hem savve long nem bilong mi.”​—Psalm 91:14, NW.

  •   Bible sei: “Plande samting long heven or long earth nao pipol savve kolem “god” nomata plande god or lord hem stap.” (1 Corinth 8:​5, 6) Nomata olsem, Bible sei nem blo trufala God hem Jehovah.​—Psalm 83:18, NW.

a Samfala Hebrew scholar laek iusim nem “Yahweh” for nem blo God.

b “Jah” hem short form for nem blo God and hem kamap samting olsem 50 taem insaed lo Bible. Hem savve kamap insaed word “Hallelujah,” or “Alleluia” wea minim “Praisem Jah.”​—Revelation 19:1; American Standard Version; King James Version.