Prejsť na článok

21. JANUÁRA 2015
POĽSKO

Pri príležitosti 70. výročia oslobodenia Osvienčimu sa spomínalo aj na Jehovových svedkov

Pri príležitosti 70. výročia oslobodenia Osvienčimu sa spomínalo aj na Jehovových svedkov

VARŠAVA. Tisíce ľudí si 27. januára 2015 pripomenuli 70. výročie oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho tábora v Osvienčime. Tento neslávne známy tábor nacisti používali hlavne na likvidáciu nežiaducich rasových skupín. Bol tiež nástrojom na prenasledovanie Jehovových svedkov rôznych národností vrátane nemeckej.

Oslavy organizovalo Štátne múzeum Osvienčim-Brzezinka a Medzinárodná rada Osvienčimu. Prítomný bol poľský prezident Bronisław Komorowsky a oficiálne delegácie z viacerých štátov sveta. Spomienková slávnosť sa naživo vysielala cez internet.

Koncentračný tábor sa nachádza v blízkosti rovnomenného poľského mestečka Osvienčim, ktoré nacisti anektovali počas druhej svetovej vojny. Prvými obyvateľmi tábora bolo 700 poľských väzňov, ktorých sem priviezli v júni 1940. Netrvalo dlho a Osvienčim sa rozrástol na obrovský komplex s vyše 40 tábormi. V štyroch plynových komorách v tábore Osvienčim-Brzezinka zomieralo až 20 000 ľudí denne. Do Osvienčimu bolo za takmer päť rokov, počas ktorých bol tento koncentračný tábor v prevádzke, poslaných najmenej 1,1 milióna ľudí vrátane vyše 400 Jehovových svedkov.

Na webovej stránke Štátneho múzea Osvienčim-Brzezinka sa uvádza: „V literatúre o histórii osvienčimského koncentračného tábora nenájdete okrem niekoľkých stručných zmienok žiadne záznamy o Jehovových svedkoch (v dokumentácii tábora vedení ako Bádatelia Biblie), ktorí boli väznení pre svoje náboženské presvedčenie. Títo väzni si určite zaslúžia väčšiu pozornosť za to, ako sa v podmienkach tábora držali svojich morálnych zásad.“ Z dokumentov múzea je zrejmé, že Jehovovi svedkovia boli medzi prvými väzňami poslanými do Osvienčimu. Viac ako 35 percent zo stoviek väznených svedkov tam zomrelo.

Andrzej Szalbot (väzeň IBV 108703): v roku 1943 ho nacisti zatkli a poslali do Osvienčimu za to, že z dôvodu svedomia odmietol slúžiť vo vojsku

Nacistická vláda podnikala proti činnosti Jehovových svedkov kroky už v roku 1933 a na celom území Nemecka ich organizáciu zakázala. Konanie a morálne zásady svedkov neboli zlučiteľné s nacistickou ideológiou. Svedkovia napríklad odmietali zdraviť „Heil Hitler!“, keďže vzdávanie takejto pocty Hitlerovi považovali za porušenie vernosti Bohu. Okrem toho odmietali vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorou by podporovali vojsko, čo sa v hitlerovskom režime považovalo za protištátne. „Ak niekto odmietol ísť za vojaka, vedel, že bude poslaný do koncentračného tábora,“ spomína Andrzej Szalbot, ktorý bol zatknutý a poslaný do Osvienčimu v roku 1943, keď mal iba 19 rokov. Jehovovým svedkom sľúbili, že ich okamžite prepustia, ak podpíšu dokument, ktorým sa vzdajú členstva vo svojej organizácii, a vyhlásia, že učenie svedkov je mylné. Pán Szalbot to odmietol urobiť.

Jehovovi svedkovia mohli byť prepustení, keby sa vzdali viery a podpísali vyhlásenie podobné tomuto

V oficiálnej dokumentácii nacistov bolo pri Jehovových svedkoch v záznamoch uvádzané „IBV“, skratka nemeckého názvu ich organizácie Internationale Bibleforscher-Vereinigung (Medzinárodné združenie Bádateľov Biblie). Nacisti vyžadovali, aby Jehovovi svedkovia nosili na väzenskej uniforme fialový trojuholník. To svedkom pomohlo ľahko rozpoznať spoluveriacich. Každý večer pred nástupom sa stretávali, aby sa navzájom povzbudili. Tajne sa stretávali a rozprávali o Biblii aj s inými väzňami, na ktorých zapôsobila ich láskavosť a viera. Viacerí väzni sa v Osvienčime stali Jehovovými svedkami.

V sobotu ráno 27. januára 1945 dorazila do Osvienčimu sovietska Červená armáda. Do tretej hodiny popoludní sovietske vojská oslobodili asi 7 000 väzňov z táborov Osvienčim 1 (hlavný tábor), Osvienčim 2 (Brzezinka) a Osvienčim 3 (Monowice).

Stanisław Zając prišiel do Osvienčimu 16. februára 1943

Stanisław Zając, jeden z Jehovových svedkov, bol medzi tisícami tých, ktorých nacisti prinútili odísť z Osvienčimu tesne pred príchodom Červenej armády. Pán Zając a ďalších 3 200 väzňov sa z pridruženého tábora Jaworzno vydali na neslávne známy pochod smrti. Odhaduje sa, že tento trojdňový pochod v hlbokom snehu do odľahlého tábora Blechhammer v lese neprežilo ani dvetisíc väzňov. Pán Zając spomínal na boj, ktorý sa tam odohral, kým sa spolu s ostatnými väzňami skrývali v tábore. Povedal: „Počuli sme okolo prechádzať tanky, ale nikto sa neodvážil vyjsť a pozrieť, o aké tanky ide. Ráno sa ukázalo, že boli ruské... Ruské vojská zaplnili veľkú lesnú čistinu a to pre nás znamenalo oslobodenie z koncentračného tábora; moja nočná mora sa skončila.“

Konferencie a výstavy súvisiace so 70. výročím oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim sa tento rok konali 27. januára vo viacerých mestách na celom svete.

Kontakt pre médiá:

Svetové ústredie: James R. Brown, oddelenie pre styk s verejnosťou, telefónne číslo: +1/718/560 5000

Nemecko: Wolfram Slupina, telefónne číslo: +49/6483/41 3110

Poľsko: Ryszard Jabłoński, telefónne číslo: +48/608/555 097