Dňa 7. mája 2018 sa v bývalom koncentračnom tábore Dachau, ktorý je dnes pamätníkom obetiam nacizmu, konala spomienková slávnosť. Zúčastnilo sa na nej asi 200 ľudí a bola na nej odhalená pamätná tabuľa Maxovi Eckertovi, Jehovovmu svedkovi, ktorý tu prežil viac ako dva roky. Neskôr bol Max presunutý do ďalšieho neslávne známeho koncentračného tábora Mauthausen v Rakúsku, odkiaľ sa už nikdy nevrátil. Aj keď doteraz patril Max Eckert k anonymným obetiam nacistického režimu, teraz sa mu dostalo uznania za jeho neotrasiteľnú vieru.

To, čo o živote brata Eckerta vieme, dokazuje, že bol Bohu verný za každých okolností. Už v roku 1935 dostali on aj jeho manželka pokutu za to, že o svojej viere hovorili s inými. Neskôr Max odmietol niesť zástavu s hákovým krížom, za čo bol prepustený z práce. V roku 1937 patril k približne 600 nezlomným Jehovovým svedkom, ktorí boli uväznení v koncentračnom tábore Dachau. Po vyše dvoch rokoch bol presunutý do Mauthausenu – tábora, kde pre neľudské podmienky zahynulo viac ako 90 000 väzňov. Dňa 21. februára 1940 dostala manželka brata Eckerta telegram so strohým oznamom: „Manžel dnes v tábore zomrel. Ďalšie informácie na polícii.“ Brat Eckert mal 43 rokov.

Na tejto pietnej spomienke vystúpila s prejavom Dr. Gabriele Hammermannová, riaditeľka Pamätníka koncentračného tábora Dachau. Okrem iného vysvetlila, že „Bádatelia Biblie [ako boli vtedy Jehovovi svedkovia známi] boli prenasledovaní, lebo ich náboženské presvedčenie im nedovoľovalo vstúpiť do nacistických organizácií, používať nacistický pozdrav ani nastúpiť na vojnu“. Ďalej uviedla: „Spoluväzni [opisovali] postoj Bádateľov Biblie s veľkou úctou a obzvlášť [vyzdvihovali] to, ako pevne sa títo ľudia držali svojich zásad a ochotne pomáhali iným.“

Hovorca Jehovových svedkov v Nemecku Wolfram Slupina uviedol, že pre mnohých prítomných bol Max Eckert neznámou osobou. Povedal: „Nemáme ani jednu fotografiu Maxa Eckerta,“ no dodal, že pamätná tabuľa bude „pripomínať to, aký bol [Max Eckert] nezlomný a že ani zoči-voči smrti sa nevzdal svojej viery“.

Niet pochýb, že vieru a vernosť Maxa Eckerta si pamätá aj Boh Jehova. Náš Boh nezabudne na žiadneho zo svojich služobníkov, ktorí za svoju vieru položili život. (Hebrejom 6:10)