V roku 2022 si Jehovovi svedkovia v Albánsku pripomenú 100. výročie.

Nasho Idrizi bol jedným z prvých Albáncov, ktorí spoznali biblickú pravdu. Začiatkom 20. rokov minulého storočia začal študovať Bibliu v Spojených štátoch s Medzinárodnými Bádateľmi Biblie, ako sa vtedy volali Jehovovi svedkovia.

Do Albánska sa vrátil v roku 1922, pretože sa chcel podeliť so svojimi krajanmi o to, čo sa z Biblie dozvedel. A nebol jediný. Vrátili sa aj ďalší Albánci, ktorí sa stali Bádateľmi Biblie v Spojených štátoch.

Thanas Duli bol jedným z prvých, ktorí začali študovať Bibliu v Albánsku. Spomína: „V roku 1925 boli v Albánsku tri organizované zbory a ďalší Bádatelia Biblie a záujemcovia žili po celej krajine.“

V tej dobe boli preložené do albánčiny len niektoré publikácie, napríklad Harfa Božia alebo A Desirable Government (Žiaduca vláda). V Strážnej veži z 1. decembra 1925 sa uvádzalo: „Rozdalo sa... veľké množstvo [publikácií v albánčine] a Albánci nadšene prijímajú biblickú pravdu.“

Keďže Jehovovi svedkovia boli vo zvestovateľskej službe takí horliví, ľudia ich začali volať ungjillorë, čo znamená evanjelisti. Nasho Dori, ktorý sa dal pokrstiť v roku 1930, povedal: „V roku 1935 sme si ako skupina prenajali autobus a išli sme zvestovať do mesta Këlcyrë. Zvestovali sme aj v mestách Përmet, Leskovik, Ersekë, Korçë, Pogradec a Elbasan. Našu cestu sme skončili v Tirane a to práve včas, aby sme tam mohli zorganizovať Slávnosť na Pamiatku Kristovej smrti.“

V roku 1939 obsadilo Albánsko fašistické Taliansko a Jehovovi svedkovia boli zakázaní. Naši bratia boli prenasledovaní, pretože odmietli bojovať v grécko-talianskej vojne. a V tomto období bolo 15 bratov uväznených. Brat Nikodhim Shyti skončil v koncentračnom tábore a už o ňom viac nikto nepočul.

V roku 1944, keď sa druhá svetová vojna blížila ku koncu, sa v tejto krajine dostala k moci komunistická strana a prenasledovanie pokračovalo. Mnohí naši bratia boli uväznení a dokonca ich aj mučili. Ďalší boli poslaní do pracovných táborov ďaleko od svojich rodín. Albánsko sa v tých rokoch izolovalo od zvyšku sveta. V Ročenke Jehovových svedkov z roku 1959 sa písalo: „Aj keď vládni predstavitelia tejto krajiny oddeľujú našich bratov od zvyšku spoločnosti nového sveta, nemôžu zabrániť tomu, aby na nich pôsobil Boží svätý duch.“ V roku 1967 Albánsko prehlásilo, že je ateistickou krajinou. Malá skupina Jehovových svedkov, ktorá tu v tej dobe žila, ďalej uctievala Jehovu, no bratia museli byť opatrní.

Po tom, ako v Albánsku padol komunizmus, boli v roku 1992 Jehovovi svedkovia zákonne uznaní. Bolo to päťdesiat rokov po zákaze ich činnosti.

Dnes je v 89 zboroch v Albánsku 5 500 Jehovových svedkov. Tešíme sa, že i napriek prenasledovaniu sa v tejto krajine „Jehovovo slovo šíri a získava na sile“. (Skutky 19:20)