Ehecha oĩva pype

¿Mbaʼéichapa og̃uahẽ ñandéve la Biblia?

¿Mbaʼéichapa og̃uahẽ ñandéve la Biblia?

¿Mbaʼéichapa og̃uahẽ ñandéve la Biblia?

La Biblia ningo ymaiterei guaréma, péro og̃uahẽ ñane tiémpo peve ha noñekambiái mbaʼevete imensáhe orihinálgui. Ha ikatu voi jaʼe upéva haʼeha peteĩ milágro. Ojapóma ningo mas de 1.900 áño ojeskrivipa hague la Biblia, ha ojepuru vaʼekue umi materiál ndoduráiva, por ehémplo kuéro ha papíro. Hiʼarive umi manuskríto orihinál oĩ vaʼekue umi idióma koʼág̃a noñeʼẽguasúivape la hénte. Avei oĩ vaʼekue heta persóna orekóva tuicha autorida, por ehémplo umi emperadór ha líder rrelihióso, oñehaʼãmbaitéva ohundi hag̃ua la Biblia.

HETAITEREI tiémpore ningo oĩ vaʼekue umi ohundiséva la Biblia. Upéicharamo jepe, ñane tiémpope hetaiterei hénte ikatúma olee la Biblia, ndaipóri voi ótro lívro ohupytýva chupe. ¿Mbaʼe mbaʼépa ohasa vaʼekue la Biblia ikatu hag̃uáicha og̃uahẽ ñane tiémpo peve? Jahechamína mokõi ehémplo.

Ojejapo vaʼekue hetaiterei kópia umi téxto orihinálgui

Ñandejára Ñeʼẽ ningo oñemeʼẽ vaʼekue primeroite umi israelítape, ha oñenkarga chupekuéra oñangareko hag̃ua hese, ha okopia hag̃ua a máno umíva. Por ehémplo, umi rréi de Israélpe ojeʼe vaʼekue okopia vaʼerãha pe léi peteĩ lívrope, ‘upe léi oñongatu vaʼekue umi saserdóte levita’ (Deuteronomio 17:18).

Heta israelita odisfruta vaʼekue oleévo koʼã manuskríto, pórke oikuaa hikuái haʼeha Ñandejára Ñeʼẽ. Upéicha rupi oñembokatupyry vaʼekue voi umi okopiávape Ñandejára Ñeʼẽ, ikatu hag̃uáicha ojapo porã hikuái itraváho. Peteĩva haʼe vaʼekue Esdras, hese ojeʼe voi haʼeha “peteĩ okopiáva Ñandejára Ñeʼẽ ha oikuaa porãva Moisés léi” (Esdras 7:6). Éntre áño 500 ha áño 1000-rupi, oĩ vaʼekue voi peteĩ grúpo oñehenóiva masoréta oñenkargáva okopia hag̃ua umi Escrituras Hebreas, térã Viejo Testamento. Haʼekuéra katu okontámi vaʼerã voi mboy létrapa okopia ohóvo ani hag̃ua ojavy. Haʼekuéra ningo ojapo porãiterei la itraváho, ha ojapo voi hetaiterei kópia ijexáktova. Upéicha rupi noñehundíri vaʼekue la Biblia oĩramo jepe oñehaʼãmbaitéva ojapo upéva.

Por ehémplo, mas de 150 áño Jesús ou mboyve, peteĩ governadór sirio oñehaʼã vaʼekue ohundi entéro umi kópia ojejapo vaʼekue Escrituras Hebréasgui oĩva Palestínape. Peteĩ istória judía heʼi haʼekuéra omondoro ha ohapy hague entéro umi manuskríto otopa vaʼekue. Peteĩ ensiklopédia judía heʼi: “Umi ofisiál ojapo ojeʼe hagueichaite chupekuéra, ha ohundi entéro umi manuskríto otopa vaʼekue. Haʼekuéra ojuka voi enterove umi orekóvape koʼã lívro sagrádo” (The Jewish Encyclopedia). Upéicharõ jepe, ndaikatúi vaʼekue oñehundi entéro umi kópia orekóva umi judío oĩva Palestínape ha avei oikóva umi ótro lugárpe.

Ojeskrivipa rire umi Escrituras Griegas, térã Nuevo Testamento, ojejapóma avei hetaiterei kópia umi kárta, profesía ha rreláto istóriko oguerekóvagui koʼã manuskríto. Por ehémplo, apóstol Juan oskrivi vaʼekue ilívro Éfesope térã ag̃ui upégui. Péro ojetopa peteĩ kópia ojejapo vaʼekue una párte upe lívrogui Egíptope, opytáva mombyryeterei Éfesogui. Ha umi expérto heʼi upe kópia ojejapo hague ménos de 50 áño Juan oskrivi rire ilívro. Upéva ohechauka umi kristiáno oikóvape mombyry, pyaʼeterei og̃uahẽ hague umi kópia ojejapo vaʼekue Ñandejára Ñeʼẽgui.

Hetaiterei hénte oreko vaʼekue umi kópia ojejapóva Ñandejára Ñeʼẽgui, ha upéva oipytyvõ avei ikatu hag̃uáicha oñemantene umíva hetaiterei tiémpo ou riréma Jesús jepe. Ojeʼe ningo peteĩ pyharevete, el 23 de febrero áño 303-pe, pe emperadór rrománo Diocleciano oñemoĩ hague omaña mbaʼéichapa isoldadokuéra ojatropella peteĩ tupao ha ohapy umi manuskríto oĩva upépe. Pe emperadór opensa voi kuri ohapypáramo umi manuskríto, ohunditaha avei pe rrelihión kristiána. Al día sigiénte omanda voi pe império tuichakuére ojehapy hag̃ua en púvliko entéro umi kópia de la Biblia oĩva. Upéicharõ jepe, opyta vaʼekue unos kuánto manuskríto noñehundíriva ha umívagui ojejapo jey heta kópia ipyahúva. Ha ndahaʼéi voi upévante, ko ñane tiémpo peve, oĩ gueteri haimete kompletoite mokõi Biblia griégope ojejapo vaʼekue upe tiémpope. Peteĩva oĩ Rómape, ha pe ótro katu oĩ Lóndrespe.

Añetehápe ningo ndojetopáiva gueteri ni peteĩva umi manuskríto orihinál, péro si ojetopáma hetaiterei kópia ojejapo vaʼekue a máno ymaitereíma, tahaʼe pe Biblia kompletoitégui, térã peteĩ pártegui. Péro, ¿oñekambia piko pe mensáhe orihinál ojekopiávo umi téxto? Peteĩ expérto hérava William H. Green oñeʼẽvo pe Escrituras Hebreas rehe heʼi: “Ikatu jaʼe ndaiporiha ótro eskríto yma guare ojetradusi vaʼekue ijexaktovéva”. Ha peteĩ expérto oikuaa porãitereíva umi manuskríto bíblico, hérava Sir Frederic Kenyon, heʼi umi Escrituras Griegas rehe: “Ojeskrivipa rire umi manuskríto orihinál, ensegidamínte oñeñepyrũma vaʼekue ojejapo avei umi kópia. Pe tiémpo ohasa vaʼekue ojejapo hag̃ua upéva ningo saʼieterei, upévare natekotevẽi voi ni jajepyʼapy hese. Upéicha rupi ikatu ñaime segúro noñekambiái hague pe mensáhe oĩ vaʼekue umi téxto orihinálpe. Ndaipóri voi pruéva ohechaukáva ni peteĩ ótro lívro yma guare ijexaktoha la Bíbliaicha”.

Ojetradusi la Biblia

La Biblia ningo ojetradusíma hetaiterei idiómape, ha upéva oipytyvõ avei ikatu hag̃uáicha oĩ hetaiterei hénte oikuaáva ko lívro. Upéva ohechauka porã Ñandejára oipotaha umi hénte oikóva opa tetãrupi ha oñeʼẽva opaichagua idióma, oikuaa ha oadora chupe (Miqueas 4:2; Juan 4:23, 24).

Pe primera traduksión ojeikuaáva ojejapo hague umi Escrituras Hebréasgui haʼe pe Septuaginta, oĩva griégope. Upéva otradusi vaʼekue umi judío oñeʼẽva griégope oikóva ótro paíspe, ndahaʼéi Palestínape, ha oñekompleta vaʼekue amo 200 áñorupi Jesús ou mboyve. Unos kuánto síglonte upe rire katu la Biblia kompléta ojetradusíma hetaiterei idiómape. Péro tiémpo riremínte oĩ vaʼekue rréi ha saserdóte jepe oñemoĩ vaʼekue la Bíbliare. Haʼekuéra ningo oipytyvõ vaʼerã kuri la héntepe oreko hag̃ua la Biblia, péro upéva rangue ojapo ikatúva entéro ani hag̃ua avave ontende la heʼíva pype, ha ndohejái ojetradusi la Biblia umi idióma la hénte oñeʼẽvape.

Péro oĩ vaʼekue unos kuánto kuimbaʼe ipyʼaguasúva ha nopenáiva koʼã rréi ha saserdóte heʼívare. Haʼekuéra otradusi la Biblia heta idióma la hénte oñeʼẽvape, tekotevẽramo jepe oapeligra hekove upearã. Koʼãva apytépe oĩ vaʼekue peteĩ kuimbaʼe Inglaterragua hérava William Tyndale. Heta kuimbaʼe orekóva tuicha autorida oñehaʼãramo jepe ojoko hag̃ua chupe, haʼe otradusi vaʼekue umi 5 lívro oĩva primeroite umi Escrituras Hebréaspe direktoite hebréogui ingléspe. Avei, William Tyndale haʼe vaʼekue pe primer traduktór oipurúva Ñandejára réra Jehová peteĩ Biblia oĩvape ingléspe. Ótro kuimbaʼe ipyʼaguasúva haʼe vaʼekue pe expérto bíblico español Casiodoro de Reina. Pe iglésia katólika ningo ojukase vaʼekue chupe otradusi rupi la Biblia españólpe. Upévare haʼe otermina hag̃ua itraduksión tekotevẽ vaʼekue okañy ha oho Inglaterra, Alemania, Francia, Holanda ha Suízape. *

Ñane tiémpope oñeimprimíma hetaiterei Biblia, ha amás día ojetradusi ohóvo hetave idiómape. La Biblia og̃uahẽ ñane tiémpo peve, koʼág̃a ifásil oñekonsegi hag̃ua ha hetaiterei hénte ikatu olee. Ndaipóri voi ótro lívro ohupytýva chupe. Upéva ohechauka oñekumpliha Ñandejára heʼi vaʼekue apóstol Pedro rupive: “Pe pásto omano ha pe yvoty okúi, péro Jehová ñeʼẽ opyta pára siémpre” (1 Pedro 1:24, 25).

[Nóta]

^ párr. 14 Casiodoro de Reina opuvlika pe Biblia otradusi vaʼekue áño 1569-pe, ha upéi Cipriano de Valera orrevisa upe traduksión áño 1602-pe.

[Taʼanga ha rrekuádro]

¿MBAʼE TRADUKSIÓNPA ALEE VAʼERÃ?

Oĩ hetaiterei traduksión de la Biblia, péro algúno oipuru umi palávra hasyetereíva ñantende hag̃ua ha umi hénte ja ndoipuruvéimava. Ótra traduksión katu ifásil ñantende hag̃ua péro ndahaʼéi la ijexaktopáva, ha oĩ avei umi otradusíva palávra por palávra.

Pe Traducción del Nuevo Mundo oĩva ingléspe ojapóva umi testígo de Jehová ojetradusi umi idióma orihinálgui. Peteĩ grúpo de traduksión ojapo upe traváho ha haʼekuéra ndoipotái oñemombeʼu herakuéra. Ko versión bíblica oĩva ingléspe, ojepuru ojetradusi hag̃ua hetaiterei idiómape, upéicharamo jepe umi traduktór káda idiomapegua oinvestiga porã pe téxto umi idióma orihinálpe. Pe Traducción del Nuevo Mundo oñehaʼã otradusi opa mbaʼe umi idióma orihinálpe oĩ hagueichaite, ha al mísmo tiémpo oñentende porã hag̃uáicha la ojeʼeséva. Yma ojeskrivi ypýrõ guare la Biblia ndahasýi vaʼekue oñentende hag̃ua, ha umi ojapóva ko traduksión oipota upeichaite avei ifásil oñentende koʼág̃a.

Oĩ expérto ostudia porãva umi traduksión pyahu de la Biblia oikuaa hag̃ua ifásilpa oñentende hag̃ua ha ijexáktopa. Peteĩva umi expérto héra David BeDuhn, haʼéva peteĩ profesór de estúdio rrelihióso Universida del Nórte de Arizona Estados Unídospe. Año 2003-pe haʼe onohẽ peteĩ lívro okomparahápe 9 traduksión bíblica ojepuruvéva ingléspe. * David BeDuhn ostudia heta versíkulo bíblico oñekuestionáva jepi, pórke “umi versíkulope ifasilve oafekta hag̃ua umi traduktórpe ha ojegia hag̃ua haʼekuéra opensa lájarente”. Haʼe okompara unos kuánto versíkulo bíblico ojetradusi vaʼekue de diferénte fórma. Upéi okompara koʼã versíkulo pe téxto griégore ohecha hag̃ua oimépa umi traduktórpe oafekta raʼe la haʼekuéra ogueroviáva. ¿Mbaʼépa heʼi upe rire?

David BeDuhn heʼi heta hénte opensaha pe Traducción del Nuevo Mundo idiferenteha umi ótra traduksión bíblicagui pórke umi traduktór oheja oafekta chupekuéra umi mbaʼe ogueroviáva. Péro haʼe omeʼẽ avei iñopinión: “La majoría umi diferénsia jatopáva pe Traducción del Nuevo Múndope haʼe pórke umi traduktór oñehaʼã otradusi porãve umi idióma orihinálpe oĩ hagueichaite ha ijexaktoiterei rupi”. David BeDuhn noĩriramo jepe de akuérdo mbaʼéichapa ojetradusi algúno versíkulo pe Traducción del Nuevo Múndope, heʼi “idiferenteteha umi ótra traduksión oñekompara vaʼekuégui pórke ijexaktove enterovévagui”. Haʼe heʼi pe Traducción del Nuévo Mundo “iporãiterei rasaha”.

Doktór Benjamin Kedar haʼéva peteĩ expérto idióma hebréope Israélpe, omeʼẽ avei peteĩ komentário peichagua lénto áño 1989-pe. Haʼe heʼi pe Traducción del Nuevo Múndore: “Ko traduksión ohechauka mbaʼéichapa heta oñeñehaʼã hague oñentende porã hag̃ua umi téxto orihinál, ojejapo ikatúva entéro. [...] Che ndatopáiva ni peteĩ hendápe pe Traducción del Nuevo Múndope oñekambiase hague umi téxto orihinál heʼíva”.

Eñeporandumína: “¿Mbaʼérepa che alee la Biblia? ¿Aipotápa peteĩ Biblia ifásilva oñentende hag̃ua péro ndahaʼéiva exákto? ¿Térãpa aipota peteĩ Biblia ijexáktova ha oñehaʼãmbaitéva otradusi umi idióma orihinálpe oĩ hagueichaite?” (2 Pedro 1:20, 21). Koʼã porandu nepytyvõta reelehi hag̃ua pe traduksión oĩ porãvéva.

[Nóta]

^ párr. 22 Umíva apytépe oĩ pe Traducción del Nuevo Mundo ingléspe ha avei koʼãva: The Amplified New Testament, The Living Bible, The New American Bible With Revised New Testament, New American Standard Bible, The Holy Bible—New International Version, The New Revised Standard Version, The Bible in Todayʼs English Version ha pe King James Version.

[Taʼanga]

Pe “Traducción del Nuevo Mundo” oĩ disponívle hetaiterei idiómape