Bábky v opere

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V RAKÚSKU

„HUDBA bola krásna, no ešte fascinujúcejší bol pohyb bábok. Marionety dokážu používať aj jemné gestá. Také niečo som ešte na bábkovom alebo marionetovom predstavení nevidela.“

Hovorila táto pani o bábkovom predstavení pre deti? Nie. Hoci to môže byť neuveriteľné, tieto nadšené slová vyslovila návštevníčka opery. Kde bolo toto operné predstavenie? V najneobyčajnejšej opere v Salzburgu, rakúskom meste, v ktorom žil slávny skladateľ Mozart.

Ale počuli ste už, že by drevené marionety veľké pol metra až jeden meter vystupovali v opere? To robia bábky Salzburského bábkového divadla. Keď začnú na javisku tancovať, zakaždým je obecenstvo očarené. Prenesú ho do iného sveta — sveta fantázie a podmanivej hudby.

Spojenie skutočnosti a fantázie

Keď začína znieť hudba a dvíha sa opona pred prvým dejstvom, obecenstvu sa naskytá pohľad, ktorý mu niekedy vyrazí dych. Naozaj sú to drevené marionety, ktoré kráčajú po javisku a gestikulujú ako pri speve árií? Ale čo všetky tie tenké nite nad ich hlavami? Niektorí návštevníci sa možno nedokážu ubrániť pocitu sklamania a myslia si: ‚Tie nite —  ako ich len vidieť!‘ Okrem toho sa tu nenachádza ani orchester. A prehrávať už nahratú operu — to priam hraničí so zlým vkusom! Častý návštevník opier si môže pohoršene pomyslieť: ‚To je hrozné!‘ Ale nerobte unáhlené závery! Obecenstvo pomaly, takmer nebadane mení názor.

Keď sa ľudia v hľadisku zbavia počiatočného skepticizmu, marionety im začínajú odhaľovať svoje podmanivé čaro. Dochádza k úžasnému spojeniu skutočnosti a fantázie. Hodvábne nite, ktoré bábkam prepožičiavajú život, si obecenstvo už nevšíma. Divákov nadchýna nielen predstavenie, ale aj nezvyčajný nápad, že marionety vystupujú na malej opernej scéne. Táto myšlienka sa už nejaví taká absurdná a obecenstvo čoskoro zabúda, že marionety nie sú živé. Áno, tieto bábky majú úžasnú schopnosť nadchnúť aj skeptických divákov tým, že ich vtiahnu do svojho malého sveta.

Na javisku a v zákulisí

To, čo sa deje v zákulisí, je takmer rovnako zaujímavé ako to, čo sa deje na javisku. Skutočnými umelcami sú bábkari za javiskom — alebo lepšie povedané nad javiskom —, ktorí stoja na akomsi moste. Zatiaľ čo bábkari otáčajú a ohýbajú ruky, akoby komunikovali nejakým druhom posunkovej reči, marionety spievajú, plačú, zápasia v súbojoch alebo sa ukláňajú — presne ako speváci v klasickej opere.

Noviny The New York Times raz vysvetlili, čo je na tomto umení také fascinujúce: „V zákulisí môžu ľudia ovládať akúkoľvek bábku bez ohľadu na úlohu, vek či pohlavie. Jediné, čo potrebujú, je zručnosť, a to vo veľkej miere.“ A zručnosť, s akou salzburskí bábkari oživujú marionety, je skutočne obdivuhodná.

 Bábky namiesto nehybných sôch

Salzburské bábkové divadlo žne úspech už vyše 90 rokov. V roku 1913 táto spoločnosť po prvýkrát uviedla predstavenie jednej Mozartovej opery. Zakladateľom divadla je sochár Anton Aicher. Aicher strávil svoje učňovské roky v Mníchove a potom vyrobil bábky, ktoré sa dokázali mimoriadne dobre pohybovať, skoro ako ľudia. Veľmi rýchlo si uvedomil, že je zábavnejšie pracovať s marionetami než vyrezávať nehybné oltárne sochy.

Netrvalo dlho a tento druh zábavy si získal aj ostatných členov Aicherovej rodiny. Nadšene pomáhali šiť bábkam šaty a pomáhali i s hudobnými časťami a hovoreným slovom. Keďže boli veľmi úspešní, zanedlho svoj repertoár rozšírili. Od roku 1927 začali hosťovať aj v iných krajinách. V súčasnosti marionety pravidelne vystupujú v krajinách, ako je Japonsko a Spojené štáty. Bábkové predstavenia sa páčia ľuďom zo všetkých kultúr.

Je to niečo pre vás?

Opera je definovaná ako „zhud[obnené] dramatické dielo, v ktorom zvyčajne za hud[obného] sprievodu spievajú speváci v kostýmoch“. (The Concise Oxford Dictionary of Music) Libretá opier, teda ich text, sú založené na mytológii, dejinách, biblických správach či fikcii. Opery môžu byť tragické, romantické alebo komické. V tomto bábkovom divadle sa hrajú väčšinou nemecké a talianske opery. Preto je rozumné, ak si vopred prečítate obsah, aby ste zistili, či sa vám bude dielo páčiť.

Čo pomôže kresťanovi rozhodnúť sa, či ísť na nejakú operu? Mal by sa riadiť len tým, ktorí slávni speváci v nej spievajú? Alebo len krásou hudby? Či príbehom, na ktorom je založené libreto?

Tak ako aj pri iných formách zábavy, aj pri rozhodovaní, či počúvať alebo sledovať nejakú operu, je pre kresťana určite najlepšie porovnať obsah opery s kritériami, ktoré vyjadril apoštol Pavol: „Konečne, bratia, všetko, čo je pravé, čo si zasluhuje vážny záujem, čo je spravodlivé, čo je cudné, čo je hodné lásky, o čom sa dobre hovorí, každá cnosť a každá vec hodná chvály, o tom ďalej uvažujte.“ — Filipanom 4:8.

[Mapa na strane 8]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

RAKÚSKO

VIEDEŇ

Salzburg

[Obrázok na strane 8]

Úplná súprava bábok pripravená vystupovať v rôznych operách

[Obrázok na strane 9]

Salzburské bábkové divadlo

[Obrázok na strane 10]

Anton Aicher, zakladateľ

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Salzburského bábkového divadla

[Prameň ilustrácií na strane 8]

Všetky fotografie na 8. a 9. strane: S láskavým dovolením Salzburského bábkového divadla