Most, ktorý viackrát ležal v troskách

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V BULHARSKU

PONAD rieku Osŭm sa v meste Loveč na severe Bulharska klenie krytý most. Táto pôsobivá stavba má rovnako ako ľudia, ktorým slúži, bohatú históriu.

Jedným z prvých, kto tento most spopularizoval, bol rakúsky geológ Ami Boué, ktorý navštívil Loveč v prvej polovici 19. storočia. Opísal ho ako „krytý kamenný most zdobený obchodíkmi“. Tento jedinečný most bol súčasťou lovečského dopravného systému a spájal dve časti mesta. Zároveň slúžil aj ako trhovisko. Preto mal pre tamojších ľudí veľkú hodnotu.

Pôvodne bol tento krytý most postavený z dreva, nie z kameňa. Ale počas rokov bol viackrát poškodený záplavami a musel byť zrekonštruovaný. Napokon ho v roku 1872 odniesla voda a miestni ľudia prišli o túto dôležitú spojnicu.

Obnova mosta nebola ľahkou úlohou. Preto bol najatý slávny bulharský staviteľ Koľo Fičeto, aby navrhol a postavil nový a pevnejší most.

Vylepšená konštrukcia

Fičeto sa rozhodol držať pôvodného projektu a postaviť krytý most, na ktorom by boli malé obchody. Tento most, dlhý 84 metrov a široký 10 metrov, sa rozhodol postaviť na piliere s elipsovým prierezom, ktoré boli vo vode postavené tak, aby jej kládli menší odpor. Ďalším vylepšením bolo aj to, že v hornej polovici mali otvory, cez ktoré mohla voda počas záplav pretekať. Na piliere položil Fičeto pevné dubové trámy a dosky. Stredom mosta prechádzala ulica, po oboch stranách lemovaná 64 obchodmi postavenými z bukového dreva. Aj strecha bola z buku a bola pokrytá železnými plechmi.

Ďalšou zaujímavou črtou Fičetovho projektu bolo, že uprednostňoval spájanie podporných trámov mosta pomocou rybinových a čapových spojov, a nie pomocou železných nitov a klincov. Ulicu urobil tak, že vysypal drevenú podlahu kameňmi a potom štrkom. Cez deň mohlo vďaka malým postranným oknám a strešným otvorom prenikať slnečné svetlo. Večer sa rozsvecovali plynové lampy. Celá práca na novom moste od návrhu po realizáciu trvala asi tri roky [1].

Život na moste

Aký bol na moste život? Všimnite si opis jedného pozorovateľa: „Vrava predavačov, okoloidúcich a prizerajúcich sa, popri ktorých iba z času na čas prešlo auto, konský povoz alebo naložený somár, sa miešala s buchotom klampiarov...  a pokrikmi obchodníkov, ktorí hlasno vynukovali svoj tovar. Na moste bol jedinečný život. Mnohé pestrofarebné obchodíky preplnené vlnenými ozdobami odevov, korálikmi a všakovakým tovarom mali svoj zabehnutý režim a tradíciu.“

Ľudia chodili na krytý most nielen na nákupy, ale aj pre zábavu, keďže mnohí majitelia obchodov boli aj hudobníkmi. Spomenutý pozorovateľ povedal: „V holičstve boli piati alebo šiesti holiči, ktorí boli aj dobrými hudobníkmi a hrali hlavne na strunové nástroje. Často si našli nejaký čas na hranie a zákazníci radi počkali, kým skončia.“ Po prvej svetovej vojne niektorí z týchto holičov založili takzvaný Holičský orchester.

Opäť zničený

Fičetov krytý most odolával záplavám, vojnám a ďalším nešťastiam asi pol storočia. Ale v noci z 2. na 3. augusta 1925 sa na oblohe objavila žiara. Krásny most sa ocitol v plameňoch a ľahol popolom. Ako sa to mohlo stať? Dodnes sa s istotou nevie, či požiar vznikol z nedbalosti, alebo zámerne. No mesto Loveč opäť nemalo most, ktorý by spájal jeho dva brehy.

V roku 1931 bol postavený nový krytý most, ako aj obchodíky a dielne lemujúce ulicu [2]. Nový staviteľ sa však rozhodol nestavať z dreva ani z kameňa, ale z ocele a betónu. Tento nový most sa podstatne líšil od Fičetovho mosta. Strecha bola zo skla a istý úsek v strede nemal bočné múry. V rokoch 1981 a 1982 bol most znovu prestavaný podľa pôvodného projektu Koľu Fičeta [3].

Lovečský krytý most je symbolom mesta a dôkazom zručností remeselníkov. Dodnes púta pozornosť obyvateľov i návštevníkov, ktorí sa prechádzajú po moste plnom obchodov.

[Mapa na strane 22]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

BULHARSKO

SOFIA

Loveč

[Prameň ilustrácie na strane 23]

Fotografia 2: Z knihy Lovech and the Area of Lovech