Pohoda v snehu

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FÍNSKU

POČAS krutých zím ďaleko na severe by ľudia bez teplého odevu a obuvi veľmi trpeli alebo dokonca zahynuli. No v prípade nespočetného množstva zvierat život ide ďalej bez ohľadu na ročné obdobie. Zvieratá okrem teplého zimného kožúška z pierok alebo srsti dobre využívajú aj úžasné ochranné vlastnosti snehu.

Sneh pozostáva z kryštálikov ľadu vytvorených priamo z vodnej pary a 10 centimetrov snehu sa rovná približne jednému centimetru vody. Preto sneh obsahuje veľa vzduchu, ktorý je zachytený medzi kryštálikmi. Táto perfektná štruktúra robí zo snehu výbornú izoláciu proti veľkému chladu a chráni tak semená a rastliny, kým nepríde jar a sneh sa neroztopí. Potom sa tento obrovský rezervár zmrznutej vody pokrývajúci zem roztopí a zvlaží pôdu a nasýti potoky.

Život pod „prikrývkou“

Rôzne malé huňaté zvieratká trielia po chodbičkách priamo pod snehom — náhlia sa za svojimi každodennými povinnosťami, ktoré tvorí hlavne horúčkovité vyhľadávanie potravy. Sú to lumíky, hraboše a piskory — malé, hlavne nočné hmyzožravce príbuzné krtom. No myši často vidieť, ako upaľujú po povrchu snehu, keď zháňajú bobule, orechy, semienka a mäkkú kôru mladých stromov.

Ako si menšie cicavce udržiavajú správnu telesnú teplotu? Mnohé nemajú iba teplý zimný kožúšok, ale aj vstavanú piecku v podobe rýchleho metabolizmu. Určite je vám jasné, že tieto živé „ohrievače“ potrebujú veľa paliva. Napríklad piskory každý deň skonzumujú takmer toľko hmyzu, lariev a kukiel, koľko samy vážia. A najmenší z nich, piskor malý, zje toho ešte viac! A preto tieto zvieratká počas bdenia nerobia prakticky nič iné, iba zháňajú niečo pod zub.

 A mnohé malé cicavce sú zas na popredných miestach jedálnička dravcov, napríklad sov a dvoch príslušníkov čeľade lasicovitých, hranostaja čiernochvostého a najmenšej lasice myšožravej. Členovia tejto čeľade, štíhli a vrtkí, sú pri hľadaní potravy dobre vybavení na pohyb v skrytých snežných labyrintoch. Poľujú dokonca aj na králiky, ktoré sú väčšie ako ony samy.

Aj sovy sú na love. Veľká sova tmavá má taký ostrý sluch, že môže zachytiť pohyb hraboša pod snehom, pravda, ak sneh nie je príliš hlboký. Keď sova zameria svoj cieľ, vrhne sa do snehu, zdrapne nešťastnú korisť do pazúrov ako do zveráka a odletí s ňou preč. Hlboký sneh však môže byť pre mnohých dravcov predzvesťou hladu alebo smrti hladom a zároveň premnoženia tých druhov, ktorými sa živia.

Mnohé zvieratá sa počas takej zimy, keď je málo potravy, vyhnú vyhladovaniu tak, že využívajú zásoby tuku, ktorý si nahromadili v teplejších mesiacoch. Zvyčajne sa však dá nájsť niečo na zjedenie. Napríklad los mokraďový obhrýza mladé vetvičky stromov, najmä borovíc. Veverice si pochutnávajú na výživných semenách, ktoré si ukryli vo svojich „komorách“, a zajace ohlodávajú mladú kôru a vetvičky. Niektoré druhy vtákov obľubujú zmrznuté bobule a borovicové výhonky.

Strmhlavé lety do snehu

Veľa vtákov využíva izolačné vlastnosti snehu na udržanie teploty tela počas denného odpočinku alebo nočného spánku. Patrí k nim jariabok hôrny, tetrov hôľny a snehuľa a tiež menšie vtáky, ako je stehlík konopiar, hýľ lesný a vrabec. Keď je sneh hlboký a mäkký, niektoré vtáky jednoducho doň zapikujú tak ako morské vtáky do vody počas lovu. Vďaka tejto dômyselnej stratégii nenechajú  po sebe na snehu žiadne stopy, ktoré by mohli dravce uvidieť alebo vyňuchať.

Keď sú už vtáky ukryté v záveji, vytvoria si tam dutinu (po fínsky kieppi), ktorá môže byť široká takmer až jeden meter. Vietor fúkajúci počas noci vyhladí z povrchu akúkoľvek stopu, ktorá by prezrádzala, že pod snehom je nejaký život. Keď sa nejaký turista brodí snehom a náhodou sa dostane do blízkosti takého vtáčieho pelešteka, vŕzganie snehu jeho nájomníka poplaší. Nasleduje snežná explózia a divoký trepot krídel možno meter od nič netušiaceho turistu — priam infarktová situácia!

Treba sa prezliecť na zimu

Koncom leta sa niektoré polárne zvieratá začínajú maskovať. Vymieňajú letnú srsť alebo perie za zimný úbor, ktorý bude splývať so zasneženou krajinou. Líšky polárne, zajace beláky a niektoré druhy z čeľade lasicovitých vo Fínsku si oblečú na jeseň hustý biely alebo takmer biely kožuštek.

Podobne snehuľa vymení škvrnité letné operenie za oslnivo biele. A jej nohy, ktoré má počas teplejších mesiacov len riedko operené, pokryje husté perie, vďaka čomu bude chodiť akoby na snežniciach. Niektoré druhy vyhľadávané dravcami majú ochranné sfarbenie aj počas výmeny ošatenia, pretože ich rozmanité farby splývajú s povrchom, ktorý je len čiastočne pokrytý snehom, a preto je škvrnitý.

Uvažovali ste niekedy, prečo vtáky neoziaba alebo im neublíži, keď kráčajú po snehu alebo po ľade naboso? Je to preto, lebo ich nohy sú skonštruované takým znamenitým spôsobom, aby udržiavali teplo. Premyslený systém umožňuje teplej krvi zo srdca prúdiť do nôh a ohrievať chladnú krv, ktorá sa z nich vracia.

Nedá sa povedať, že živé organizmy v extrémnych podmienkach na planéte iba prežívajú. Nie, prospievajú v nich — od polárnych čiapok až po trópy so svojou dusivou horúčavou. Ľuďom, ktorí taký život objavujú a filmujú, sa zvyčajne dostáva veľké uznanie za ich úsilie, a to celkom oprávnene. O čo viac by sme teda mali chváliť Stvoriteľa podivuhodných foriem života na zemi! Zjavenie 4:11 hovorí: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“

[Rámček/obrázok na strane 18]

Kresťania nielen za dobrého počasia!

Jehovovi svedkovia vo Fínsku sa v zimných mesiacoch teplo oblečú a pokračujú vo svojej duchovnej aktivite. Niektorí ochotne cestujú dlhé vzdialenosti na kresťanské zhromaždenia. V skutočnosti sa počas dlhých chladných mesiacov účasť na zhromaždeniach vo vidieckych oblastiach neznižuje. Jehovovi svedkovia tiež pokračujú v horlivej službe verejnosti. Výsadu svedčiť o Stvoriteľovi, Jehovovi Bohu, považujú za takú drahocennú, že ochotne opúšťajú pohodlie svojho domova, aby zvestovali Božie Kráľovstvo. — Matúš 24:14

[Obrázok na stranách 16, 17]

Víchrovníky v úkryte

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením John R. Peiniger

[Obrázok na stranách 16, 17]

Hranostaj čiernochvostý

[Prameň ilustrácie]

Mikko Pöllänen/​Kuvaliiteri

[Obrázok na strane 17]

Labute

[Obrázok na strane 17]

Zajac

[Obrázok na strane 17]

Líška polárna