Prečo žijú opice na tejto skale?

OPICE si možno spájate s trópmi. Len málo druhov sa odváži zavítať do krajín mierneho pásma — až na jednu alebo dve pozoruhodné výnimky.

Na severe Afriky v pohorí Atlas, kde v zime bežne sneží, sa v cédrových a dubových lesoch túlajú malé skupiny makakov magotov. Jedna izolovaná skupina týchto opíc žije aj 300 kilometrov severne na najjužnejšom výbežku európskej pevniny, na Gibraltárskej skale.

Ako to vysvetľujú prírodovedci? Niektorí tvrdia, že veľmi dávno žili opice aj v iných oblastiach Európy a že tie na Gibraltári sú jediné, ktoré prežili. Iní si myslia, že ich priviezli arabskí alebo britskí kolonisti. Podľa jednej legendy sa opice dostali do Európy cez úžinu medzi Európou a Afrikou vďaka nejakému podzemnému tunelu, ktorý dnes už neexistuje. Nech už je to akokoľvek, sú to jediné opice, ktoré sa v Európe nachádzajú vo voľnej prírode.

Makak magot obýva borovicové lesy na vrchnej časti skaly. Hoci jeho populáciu tvorí len okolo sto jedincov, Medzinárodné združenie na ochranu primátov uviedlo, že sa stali „najznámejšími obyvateľmi polostrova“. *

Keďže Gibraltár každoročne navštívi sedem miliónov turistov, tieto nezbedné opice majú dostatok potravy. Hoci sa kŕmia divorastúcimi rastlinami, naučili sa prefíkane žobrať jedlo od turistov — a niekedy im ho aj ukradnú. Miestne úrady zabezpečujú opiciam ovocie a zeleninu.

Opice okrem kŕmenia trávia pätinu dňa tým, že sa navzájom čistia. O mláďatá sa starajú samce i samice a hrajú sa s nimi. Žijú v zomknutých skupinách a zo stresu niekedy vznikajú medzi nimi konflikty. Staršie opice odháňajú mladšie hrozbami a vreskom, ale využívajú aj cvakanie zubami, čo ich zjavne upokojuje.

Nie je jasné, ako sa tieto spoločenské tvory dostali na Gibraltár, no dodávajú jedinečný ráz vápencovej skale, ktorá stráži vstup do Stredozemného mora. Bez nich by Gibraltár nebol taký, ako ho poznáme.

[Poznámka pod čiarou]