Hodina operného spevu

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V TALIANSKU

SPEVÁK stojí vzpriamene s vypnutou hruďou, jeho tvár je uvoľnená. Po krátkej predohre orchestra tenorista začína spievať očakávanú áriu. Tóny vychádzajú z jeho hrdla tak ľahko, akoby sa ani nenamáhal, akoby hlas nevychádzal z jeho tela, ale odinakiaľ. Keď skončí áriu, ozve sa búrlivý potlesk.

Opera je hudobnodramatické dielo, v ktorom účinkujú speváci a hudobný orchester. Máte radi operu? Boli ste už niekedy na opernom predstavení? V čom podľa vás spočíva tajomstvo nádherného operného hlasu?

 Hlas je hudobný nástroj

Hlas je úžasný dar od Boha, a preto bol vhodne nazvaný hudobný nástroj. Hoci len málo ľudí dokáže spievať tak ako operní speváci, spev je pre mnohých taký prirodzený ako jedenie alebo spánok. Či už viete spievať dobre, alebo nie, nepochybne vás bude zaujímať, ako tento „nástroj“ pracuje.

Zvuk v skutočnosti vychádza z hrtana, ktorý sa nachádza v strede hrdla. Hrtan tvoria chrupavkovité doštičky, uprostred ktorých je dutina s dvoma tenkými záhybmi svalov — s hlasivkami. Ako sa tvorí zvuk? Hlasivky sú počas bežného dýchania uvoľnené a vytvárajú trojuholníkový otvor v priedušnici známy ako hlasivková štrbina. Pri speve sa tlak vzduchu prechádzajúceho cez hrtan zvyšuje, hlasivková štrbina sa zúži a hlasivky vibrujú a vytvárajú zvuk. Čím sú hlasivky silnejšie napnuté, tým rýchlejšie vibrujú a tým vyšší je aj tón. A naopak, pri zníženom tlaku vzduchu a uvoľnení hlasiviek sa hlasivková štrbina rozširuje a vibrácií ubúda. Tóny sú nižšie.

Technika spievania a stavba tela

Enrico Caruso mal ako mladík nádherný hlas, ktorý ale nebol dostatočne silný. Cvičením si ho však zosilnil. S krásnym hlasom sa človek už narodí, ale pri opernom speve je dôležitá aj technika. Spevák sa musí naučiť dýchať tak, aby mal dostatočnú zásobu vzduchu. Potom sa musí naučiť s ňou hospodáriť. Hovorí sa, že slávny spevák žijúci v 18. storočí, Carlo Broschi, známy ako Farinelli, dokázal zaspievať na jeden dych 150 tónov.

Operní speváci sa tiež musia učiť, ako zosilniť hlas tým, že využijú svoje telo ako rezonančnú skrinku. Podľa niektorých odborníkov túto úlohu v prípade nižších tónov plnia kosti hrudníka a pri vyšších tónoch dutiny tvárovej časti lebky.

Mnohí si myslia, že na speve sa podieľa iba hrdlo. Niektorí však správne hovoria, že spieva celé telo — v tom zmysle, že do spevu vkladá spevák všetku svoju energiu. V dokonalej rovnováhe musí byť aj koordinácia svalového napätia vo všetkých častiach tela. Operný spev si preto vyžaduje značnú dávku fyzického vypätia a energie a možno preto sú niektorí operní speváci tak dobre stavaní. Maria Callasová bola jednou z najslávnejších operných speváčok 20. storočia, ale mnohí sú presvedčení, že k zhoršeniu jej hlasu prispel rapídny pokles jej hmotnosti následkom drastickej diéty.

Vývoj operného spevu

V priebehu času prešiel štýl i technika operného spevu vývojom. Zoberme si len dva príklady. Keď sa opera presťahovala z kaplniek a stiesnených priestorov do veľkých budov opier, slabý, nevýrazný spev bez väčšej námahy bol nahradený spevom, ktorý bol zosilnený telom ako prirodzeným rezonátorom. K tejto zmene prispelo i to, že napríklad Mozart ešte používal pomerne malý orchester, ale Verdi a Wagner už využívali oveľa väčšie orchestre. V 17. a 18. storočí a tiež čiastočne v 19. storočí sa operná hudba úplne podriadila virtuozite, čiže technickej zručnosti speváka. Štýl, ktorý charakterizoval druhú polovicu 19. storočia a začiatok 20. storočia, bol úplne odlišný. V tomto období sa hlas, aj keď bol ešte stále dôležitou súčasťou opery, stal iba jedným z jej základných prvkov.

Potenciál opery vyvolal rozsiahlu hudobnú tvorbu. Skladatelia Paisiello, Cimarosa, Gluck, Mozart, Donizetti, Rossini, Bellini, Wagner, Verdi, Puccini, Bizet, Meyerbeer a Mascagni, keď vymenujeme len niekoľko z tých najslávnejších, napísali nezabudnuteľné partitúry, ktoré dokázali v poslucháčoch vyvolať hlboké emócie.

 Výstrelky v mene hudby

V histórii operného spevu sa objavili aj temné obdobia. Napríklad kastráti, ktorí viac ako sto rokov dominovali v talianskej opere. * Chlapci boli kastrovaní pred pubertou, aby im zostal vysoký hlas s výnimočným rozsahom a silou. „Bola to cirkev,“ hovorí Guido Tartoni, „zakazujúca ženám... spievať v kaplnkách“, ktorá túto praktiku podporila.

Zo známych operných spevákov sa stali hviezdy a niektorí ich obdivovatelia ich doslova uctievali. Pohreb Luciana Pavarottiho je príkladom takého prílišného obdivu. Maria Callasová bola nazvaná La Divina (Božská) a Joan Sutherlandová La Stupenda (Úžasná). Ale ak si operný spev získal istú popularitu, je to preto, že dokáže nadchnúť publikum.

Keď budete v budúcnosti počuť nejakú sopranistku spievať známu áriu, na chvíľu sa zamyslite a uvedomte si, že taký krásny hlas má aj vďaka hlasovým cvičeniam a sebadisciplíne. Možno vás to podnieti uvažovať o opernom speve tak ako jeden pisateľ, ktorý ho nazval spôsob, akým „spojiť slová s hudbou a dať poézii... krídla melódie“.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázok na strane 12]

NIEKTORÉ TYPY HLASU

Koloratúrny soprán: Ženský hlas, ktorý s ľahkosťou zvláda rýchlo sa striedajúce vysoké tóny. Speváčka často predstavuje temperamentnú a duchaplnú postavu.

Lyrický soprán: Sýtejší a plnší soprán. Speváčka spieva rolu sentimentálnej alebo romantickej postavy.

Dramatický soprán: Ešte hlbší ženský hlas. Speváčka zvyčajne dostáva rolu dramatickej postavy.

Mezzosoprán: Tmavšie zafarbený a hlbší ako dramatický soprán. Speváčka často hrá staršiu ženu alebo rivalku sopranistky.

Kontraalt: Vzácny ženský hlas. Speváčka hrá rovnaké charakterové role ako mezzosopranistka.

Tenor: Mužský hlas s podobnými vlastnosťami ako soprán — ľahký, lyrický, dramatický. Tenorista často hrá milovníka alebo hrdinu.

Barytón: Hlas medzi tenorom a basom. Spevák hrá postavu brata, otca alebo rivala.

Bas: Tento najhlbší mužský hlas sa delí na tri skupiny: buffo, cantante a profondo. Prvý je vhodný pre temperamentné, vtipné postavy; druhý pre sentimentálne role; tretí pre postavy s intenzívnymi pocitmi a prejavmi.

[Obrázok na strane 10]

Operná scéna

[Obrázok na strane 10]

Hľadisko opery

[Pramene ilustrácií na strane 10]

Scéna: Philip Groshong for The Cincinnati Opera; hľadisko: s láskavým dovolením Tourism Office of Budapest