Pomôže ľudstvu filantropia?

HOCI dnes v správach dominujú informácie o prírodných katastrofách, chudobe, hlade, chorobách a narastajúcich ekologických hrozbách, je možné badať aj pozitívnejší trend — trend štedrého dávania. Niekedy počuť, že bohatí ľudia venujú stámilióny, ba miliardy dolárov na vznešené účely. Často vidieť, ako celebrity využívajú svoju popularitu, aby poukázali na vážne problémy. Aj mnohí ľudia, ktorí nemajú veľa peňazí, prispievajú na rôzne dobročinné účely. Ale nakoľko môže byť štedré dávanie užitočné, a to zvlášť z dlhodobého hľadiska?

Zlatý vek dávania?

Zdá sa, že trend štedrého dávania je v niektorých krajinách čoraz silnejší. „V porovnaní s minulosťou je na začiatku 21. storočia viac [filantropických] nadácií, ktoré majú väčší majetok a ktoré fungujú vo väčšom počte krajín,“ píše sa v jednej publikácii. Keďže sa rozširujú rady bohatých, predpokladá sa, že dávanie neprestane. Nielenže tu budú niektorí, ktorí budú môcť viac prispievať, ale očakáva sa, že keď bohatí zomrú a odkážu svoj majetok, do dobročinných organizácií bude prúdiť viac peňazí. Britské noviny The Economist vhodne uviedli, že zrejme vidíme úsvit „zlatého veku filantropie“.

K tomuto trendu viedla aj skutočnosť, že vládam sa nedarí riešiť pálčivé problémy sveta. Istý mimoriadny splnomocnenec OSN pre problematiku HIV/​AIDS v Afrike povedal, že jedným z dôvodov, prečo sa čoraz viac  celebrít zaoberá otázkou zdravia vo svete, je to, že „niet politikov, ktorí by sa tomu venovali“. Či už ide o problém chudoby, zdravotnej starostlivosti, životného prostredia, vzdelávania či sociálnej nespravodlivosti, zvlášť bohatí „stále častejšie strácajú trpezlivosť, lebo vládne a medzinárodné organizácie nestačia na riešenie ani na zmiernenie týchto problémov,“ hovorí Joel Fleishman v knihe The Foundation: A Great American Secret—How Private Wealth Is Changing the World (Nadácie: Veľké americké tajomstvo — ako súkromný majetok mení svet). Niektorí bohatí filantropi v snahe zmeniť túto situáciu sa snažia uplatniť metódy, ktorými dosiahli úspech v podnikaní.

Moc filantropie

Už začiatkom 20. storočia nastal takzvaný zlatý vek filantropie. Finanční magnáti, ako boli Andrew Carnegie a John D. Rockefeller st., sa rozhodli použiť svoj majetok na pomoc núdznym. Uvedomovali si, že tradičné dobročinné organizácie síce sýtia hladných a starajú sa o choré deti, ale neriešia príčinu problémov. Keďže cítili, že je potrebné postupovať inak, založili inštitúty a nadácie, ktoré mali podporovať zmeny v spoločnosti a financovať výskum zameraný na odstránenie základných príčin. Odvtedy boli na celom svete založené doslova desaťtisíce takýchto organizácií. Vyše 50 z nich má majetok v hodnote vyše miliardy dolárov.

Nedá sa poprieť, že tieto organizácie dosiahli pozitívne výsledky. Svedčia o tom mnohé školy, knižnice, nemocnice, parky a múzeá. Podobne aj programy na zvýšenie úrody a produkcie potravín viedli k tomu, že v chudobných krajinách majú ľudia viac potravín. Príspevky na lekársky výskum viedli k skvalitneniu zdravotnej starostlivosti a v niektorých prípadoch aj k odstráneniu niektorých chorôb, napríklad žltej zimnice.

Keďže sa dnes svetové problémy riešia s väčším zápalom a s väčším množstvom prostriedkov než v minulosti, mnohí ľudia dúfajú v ich vyriešenie. V roku 2006 bývalý prezident Spojených štátov skupine filantropov povedal: „Nedá sa dostatočne zdôrazniť, akým veľkým prínosom sú súkromní darcovia pre blaho verejnosti.“

Ale mnohí sú v súvislosti s budúcnosťou rezervovanejší. Laurie Garrettová, odborníčka v oblasti zdravotnej starostlivosti vo svete, napísala: „Môže sa zdať, že keď máme k dispozícii všetky tieto prostriedky, riešenie mnohých zdravotných problémov vo svete je teraz prinajmenšom na dohľad. No nie je to tak.“ Prečo? Uviedla nákladnú byrokraciu, korupciu, nedostatok koordinovaného úsilia a to, že darcovia často špecifikujú, na riešenie ktorých zdravotných problémov — napríklad AIDS — sa majú ich prostriedky použiť.

Keďže úsilie je nekoordinované a peniaze „sa venujú hlavne na niektoré konkrétne choroby, a nie na zdravie ľudí vo všeobecnosti“, Laurie Garrettová sa domnieva, že „sme v obrovskom nebezpečenstve, že dnešný vek štedrosti nielenže nesplní očakávania, ale situácia sa v skutočnosti ešte zhorší“.

Prečo samotné peniaze nestačia

Bez ohľadu na to, aké ušľachtilé ciele majú filantropi, ich úspech bude stále obmedzený. Prečo? Jedným dôvodom je to, že žiadne peniaze ani svetské vzdelanie nedokážu vykoreniť chamtivosť, nenávisť, predsudky, nacionalizmus, kmeňovú nenávisť a nesprávne náboženské predstavy. A hoci tieto veci prispievajú k ľudskému utrpeniu, nie sú jeho hlavnými príčinami. Tie treba podľa Biblie hľadať inde.

Jednou príčinou je ľudská nedokonalosť, ktorá vyplýva z hriechu. (Rimanom 3:23; 5:12) Pre nedokonalosť máme sklon k nesprávnemu mysleniu a správaniu. „Sklon ľudského srdca je zlý od jeho mladosti,“ píše sa v 1. Mojžišovej  8:21. Milióny ľudí sa poddali tomuto nesprávnemu sklonu a zaplietli sa do sexuálnej nemravnosti a zneužívania drog. To prispieva k šíreniu rôznych chorôb vrátane AIDS. — Rimanom 1:26, 27.

Druhou hlavnou príčinou ľudského utrpenia je to, že ľudia si nedokážu úspešne vládnuť sami. „Mužovi... nepatrí, aby riadil svoj krok,“ píše sa v Jeremiášovi 10:23. Spomínaná skutočnosť, že „niet politikov, ktorí by sa tomu venovali“, je jedným z dôvodov, prečo mnohé dobročinné organizácie konajú nezávisle od vlád. Biblia hovorí, že ľudia si nemali vládnuť sami, ale im mal vládnuť Stvoriteľ. — Izaiáš 33:22.

Ale Biblia sľubuje, že Stvoriteľ, Jehova Boh, bude riešiť všetky problémy ľudstva. V skutočnosti už v tom podnikol významné kroky.

Najväčší Filantrop

Slovo „filantropia“ pochádza z gréčtiny a znamená „láska k ľuďom“. Nikto nemiluje ľudí viac ako náš Stvoriteľ. V Jánovi 3:16 sa píše: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ Áno, Boh poskytol niečo omnoho hodnotnejšie, ako sú peniaze, aby vymanil ľudí z područia hriechu a smrti. Dal svojho drahocenného Syna ako „výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Apoštol Peter o Ježišovi napísal: „Sám vyniesol naše hriechy v svojom tele na kôl, aby sme skoncovali s hriechmi a žili pre spravodlivosť. A ‚jeho podliatinami ste boli uzdravení‘.“ — 1. Petra 2:24.

Jehova robí opatrenia aj na riešenie problému vládnutia. Preto zriadil svetovú vládu nazvanú Božie Kráľovstvo. Toto kráľovstvo vládne z nebies a odstráni všetkých zlých a zabezpečí na Zemi pokoj a súlad. — Žalm 37:10, 11; Daniel 2:44; 7:13, 14.

Boh odstráni hlavné príčiny ľudského utrpenia, čím dosiahne to, čo nie je v silách žiadneho človeka ani ľudskej organizácie. Preto Jehovovi svedkovia nezakladajú dobročinné organizácie, ale v súlade s príkladom Ježiša Krista radšej využívajú čas a finančné prostriedky na zvestovanie ‚dobrého posolstva o Božom kráľovstve‘. — Matúš 24:14; Lukáš 4:43.

[Rámček/obrázok na strane 21]

„Boh miluje radostného darcu“

Touto biblickou zásadou zapísanou v 2. Korinťanom 9:7 sa riadia Jehovovi svedkovia. Keď venujú svoj čas, energiu a hmotné prostriedky v prospech druhých, snažia sa riadiť nabádaním: „Nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a pravdou.“ — 1. Jána 3:18.

Keď je to potrebné, napríklad keď nastane prírodná katastrofa, Jehovovi svedkovia radi prídu na pomoc. Keď hurikány Katrina, Rita a Wilma postihli juh Spojených štátov, tisíce dobrovoľníkov spomedzi Jehovových svedkov šli do postihnutých oblastí pomôcť pri odstraňovaní škôd. Pod dohľadom miestnych výborov na pomoc v núdzi opravili vyše 5 600 domov svedkov a 90 sál Kráľovstva — takmer všetky, ktoré boli zničené.

Jehovovi svedkovia neodvádzajú desiatky ani žiadnym iným spôsobom nežiadajú peniaze. Ich dielo je hradené výlučne z dobrovoľných darov. — Matúš 6:3, 4; 2. Korinťanom 8:12.

[Obrázky na strane 19]

Peniaze nedokážu odstrániť hlavné príčiny chorôb a utrpenia

[Prameň ilustrácie]

© Chris de Bode/​Panos Pictures