Je chudoba znakom Božej nepriazne?

BOH povedal starovekým Izraelitom: „Nikto by... medzi vami nemal schudobnieť.“ Zákon, ktorý im dal, pamätal na chudobných a dokonca umožňoval aj odpustenie dlhov. (5. Mojžišova 15:1–4, 7–10) Preto medzi Izraelitmi nemali byť chudobní. Jehova sľúbil, že im bude žehnať. Jeho požehnanie však záviselo od toho, či budú poslúchať Zákon, v čom Izraeliti zlyhávali.

To však nutne neznamenalo, že ľudia, ktorí toho mali v hmotnom ohľade málo, nemali Božie schválenie, rovnako ako to neznamenalo, že tí, ktorí mali hojnosť, mali Božie požehnanie. Mnohí verní Boží služobníci boli chudobní. Prorok Ámos bol chudobným pastierom a sezónnym robotníkom. (Ámos 1:1; 7:14) Keď za dní proroka Eliáša nastal v Izraeli hlad, Eliáš bol odkázaný na pohostinnosť chudobnej vdovy, ktorej skromná zásoba múky a oleja bola počas hladu zázračne udržiavaná. Ani Eliáš, ani táto vdova nezbohatli. Jehova sa staral len o ich základné potreby. (1. Kráľov 17:8–16)

Do chudoby môže človek upadnúť následkom nepredvídaných okolností. Pre nehodu alebo chorobu možno niekto dočasne alebo trvalo nebude môcť pracovať. Smrť môže pripraviť rodinu o živiteľa. Ani takéto nepriaznivé okolnosti nie sú prejavom Božej nepriazne. Správa o Noeme a Rút je povzbudzujúcim príkladom toho, ako sa Jehova s láskou stará o tých, ktorí sú v núdzi. Hoci Noema a Rút ostali po smrti svojich manželov bez prostriedkov, Jehova Boh ich požehnával a postaral sa o to, aby im žiadne základné veci nechýbali. (Rút 1:1–6; 2:2–12; 4:13–17)

Chudoba teda očividne nie je prejavom Božej nepriazne. Ľudia, ktorí sú verní Jehovovi Bohu, môžu dôverovať slovám kráľa Dávida: „Býval som mladým mužom, aj som zostarol, a predsa som nevidel žiadneho spravodlivého úplne opusteného, ani jeho potomstvo, ako hľadá chlieb.“ ​(Žalm 37:25)

[Obrázok na strane 8]

Hoci boli Noema a Rút chudobné, Boh ich požehnával a s láskou sa o ne staral