O rok som už hrala vo filmoch, niekoľkokrát v hlavnej úlohe. Reportéri ma žiadali o rozhovor a fotografi ma chceli fotografovať. Žiadali si ma na premiérach filmov, bola som pri prestrihávaní pások a pozývali ma na obedy či večere. Neustále som bola v centre pozornosti.

Tento spôsob života sa mi však zdal stále menej príťažlivý. Nakrúcala som hlavne akčné filmy, čo bolo dosť nebezpečné. Herci v Hongkongu väčšinou nepoužívali dablérov ako v Hollywoode, a tak som kaskadérske scény, napríklad jazdu na motorke ponad auto, robila sama. Mnohé z filmov, v ktorých som účinkovala, boli nemravné a násilné, v niektorých bol dokonca démonizmus.

V roku 1995 som sa vydala za filmového producenta. Hoci som mala zdanlivo všetko, čo si človek môže priať — slávu, bohatstvo i milujúceho manžela —, bola som nešťastná a smutná. Rozhodla som sa s herectvom skončiť.

Čoraz častejšie som sa v mysli vracala k príjemným spomienkam na vieru, ktorú som mala ešte ako malé dievča. Vtedy sme so sestrou každú nedeľu navštevovali rodinu McGrathovcov, ktorí boli Jehovovi svedkovia. Joe McGrath učil z Biblie svoje tri dcéry i mňa so sestrou. „Strýko Joe“ zaobchádzal so svojou manželkou a deťmi ohľaduplne a v ich rodine panovala vrúcna atmosféra. Rada som s nimi chodievala na týždenné kresťanské zhromaždenia a občas aj na väčšie, výročné zhromaždenia. Bolo to šťastné obdobie môjho života. So svedkami som sa cítila bezpečne.

Doma som však zažívala hrozné veci. Správanie môjho otca spôsobovalo mojej mame veľa trápenia a bolesti a bola z toho veľmi skľúčená. Keď  som mala asi desať rokov, mama sa prestala stýkať s Jehovovými svedkami. Ja som v štúdiu Biblie pokračovala, aj keď len tak polovičato. Ako 17-ročná som sa dala pokrstiť, ale zakrátko som začala robiť veci nevhodné pre kresťana, a preto som už viac nebola členkou zboru.

Krátko po svadbe ma navštívili dvaja starší z miestneho zboru. Vysvetlili mi, čo je potrebné urobiť, aby som sa mohla opäť vrátiť k Bohu Jehovovi. Zariadili tiež, aby sa mi venovala misionárka menom Cindy a pomohla mi. V tom čase som už takmer vôbec nemala vieru, a tak som ju požiadala, aby mi dokázala, že Biblia je naozaj od Boha. Ukázala mi niekoľko biblických proroctiev, ktoré sa splnili. Postupne sa z nás stali dobré priateľky a navrhla mi, že ma bude učiť základné biblické náuky. Jej ponuku som prijala. Prvýkrát v živote som pochopila, že Jehova je Boh lásky, ktorý chce, aby som bola šťastná.

Keď som opäť začala chodiť na zhromaždenia Jehovových svedkov, zistila som, že v ich spoločnosti sa cítim oveľa príjemnejšie než v spoločnosti ľudí z filmového priemyslu. Ale to, čo som zažila v detstve, spôsobilo, že som nikomu nedokázala dôverovať a nemala som sa rada. Pomohla mi jedna sestra zo zboru, ktorá mi z Biblie ukázala, ako sa s týmito pocitmi vyrovnať. Naučila som sa tiež, ako si vytvárať pravé priateľstvá.

V roku 1997 sme sa s manželom presťahovali do Spojených štátov, do Hollywoodu. Tam som začala aktívnejšie pomáhať ľuďom spoznať múdre rady z Božieho Slova a mať z nich úžitok. Vyučovanie z Biblie mi prináša viac uspokojenia než všetka tá sláva, ktorú mi priniesli filmy. Napríklad v roku 2002 som stretla Cheri, dlhoročnú známu z Hongkongu. Náš život bol v mnohých ohľadoch podobný. Rok predo mnou vyhrala súťaž Miss Hongkong a korunovala ma, keď som ten titul získala ja. Aj ona sa stala herečkou, neskôr dokonca producentkou a spolupracovala so slávnymi režisérmi. A rovnako ako ja, aj ona sa presťahovala do Hollywoodu.

Keď som sa od Cheri dozvedela, že jej snúbenec nečakane zomrel na infarkt, veľmi som s ňou súcitila. V buddhizme nenašla žiadnu útechu. Bola smutná a nedokázala nikomu dôverovať napriek tomu, že rovnako ako ja dosiahla život, po akom ľudia túžia. Začala som jej rozprávať o tom, čo som sa dozvedela z Biblie, ale keďže bola buddhistka, bolo pre ňu ťažké prijať tieto myšlienky.

Raz mi Cheri zavolala z Vancouveru v Kanade, kde v roku 2003 nakrúcala film. Nadšene mi začala rozprávať, ako šla autom naprieč krajinou a kochala sa pohľadom na prírodu a zrazu sa začala nahlas modliť: „Povedz mi, kto je pravý Boh? Aké má meno?“ V tej chvíli míňala sálu Kráľovstva a uvidela meno Jehova. Bola presvedčená, že to je odpoveď od Boha, a čo najskôr sa chcela stretnúť so svedkami. Zariadila som to a o pár dní už bola na zhromaždení čínskeho zboru vo Vancouveri.

Cheri mi neskôr povedala: „Títo ľudia sa o mňa  naozaj zaujímajú. Môžem im povedať, ako sa cítim.“ Bola som šťastná, že to hovorí, lebo vo filmovom priemysle nikdy nemala priateľov. Cheri ďalej chodievala na zhromaždenia. No v roku 2005 podpísala zmluvu na dva veľkofilmy v Číne, a preto sa musela vrátiť do Hongkongu. Na moju radosť sa Cheri v roku 2006 rozhodla zasvätiť svoj život Jehovovi a dať sa pokrstiť na zjazde v Hongkongu ako Jehovova svedkyňa. Hoci túžila robiť pre Jehovu viac, práca vo filme jej veci komplikovala a bola z toho veľmi nešťastná.

V roku 2009 sa Cherina situácia zmenila. Rozhodla sa odísť od filmu, aby mohla slúžiť Jehovovi viac. V kresťanskom zbore si našla veľa nových priateľov. Začala sa naplno venovať zvestovaniu dobrého posolstva o Kráľovstve a nachádzala obrovskú radosť v tom, že pomáha ľuďom žiť uspokojujúcejším spôsobom života. (Matúš 24:14)

Cheri sa rozhodla naučiť po nepálsky, aby mohla spolupracovať s rastúcou nepálskou skupinou svedkov. Je na mieste vysvetliť, že Nepálčania sú v Hongkongu väčšinou prehliadaní, dokonca opovrhovaní, lebo nerozprávajú dobre po anglicky ani po čínsky a majú odlišné zvyky. Cheri mi rozprávala o tom, ako veľmi ju teší pomáhať týmto ľuďom porozumieť Biblii. Raz napríklad zaklopala u jednej panej, ktorá vedela niečo málo o Ježišovi, ale vôbec nič o pravom Bohu, o Jehovovi. Cheri jej z Biblie ukázala, že Ježiš sa modlil k svojmu Otcovi v nebesiach. Keď žena pochopila, že sa môže modliť k pravému Bohu, ktorý sa volá Jehova, hlboko to zapôsobilo na jej srdce a prijala ponuku biblického štúdia. Zakrátko už študoval Bibliu aj jej manžel a dcéra. (Žalm 83:18; Lukáš 22:41, 42)

Keď som videla, koľko radosti Cheri prináša zvestovateľská služba, položila som si otázku: Čo mi bráni, aby som aj ja začala zvestovať ako priekopníčka? V tom čase som tiež žila v Hongkongu. Rozhodla som sa usporiadať si život tak, aby som mohla venovať viac času vyučovaniu ľudí z Biblie. Zistila som, že keď ľudí počúvam a pomáham im pochopiť Božie Slovo, robí ma to skutočne šťastnou.

Napríklad z Biblie som vyučovala jednu Vietnamku, ktorá bola stále smutná a často mala slzy v očiach. Teraz sa na život pozerá pozitívne a veľmi sa teší, keď je v spoločnosti ľudí v zbore.

Cheri i ja sme našli niečo oveľa lepšie ako lesk a slávu. Aj keď pracovať vo filmovom priemysle bolo vzrušujúce a prinieslo nám to obom slávu, vyučovať ľudí o Bohu Jehovovi je uspokojujúcejšie, lebo to prináša slávu jemu. Z vlastnej skúsenosti môžeme potvrdiť pravdivosť Ježišových slov: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ (Skutky 20:35)