Aká je nádej pre milovaných zomrelých?
Aká je nádej pre milovaných zomrelých?
„Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije?“ pýtal sa pred dávnymi časmi Jób. (Jób 14:14, Roháčkov preklad) Možno, že ste si už položili takú istú otázku. Ako by ste reagovali, keby ste sa dozvedeli, že sa môžete opäť stretnúť so svojimi milovanými zomrelými, a to tu na zemi a za tých najlepších podmienok?
Biblia sľubuje: „Tvoji mŕtvi budú žiť... vstanú.“ Taktiež hovorí: „Spravodliví budú vlastniť zem a budú na nej bývať navždy.“ — Izaiáš 26:19; Žalm 37:29.
Aby sme mohli týmto sľubom naozaj uveriť, potrebujeme odpoveď na niektoré základné otázky: Prečo človek zomiera? Kde sú mŕtvi? Ako si môžeme byť istí, že budú opäť žiť?
Smrť — čo sa deje, keď zomierame
Z Biblie vidno, že Boh pôvodne nechcel, aby ľudia zomierali. Vytvoril prvý ľudský pár, Adama a Evu, umiestnil ich do pozemského raja nazvaného Eden a prikázal im, aby mali deti a rozšírili rajský domov po celej zemi. Mali zomrieť len v tom prípade, keby neposlúchali jeho príkazy. — 1. Mojžišova 1:28; 2:15–17.
Adam s Evou prejavili nedostatok ocenenia pre Božiu lásku, boli neposlušní, a preto ich musel stihnúť vopred oznámený trest. Boh povedal Adamovi: ‚Vrátiš sa do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.‘ (1. Mojžišova 3:19) Pred svojím stvorením Adam neexistoval — bol prach. Pre neposlušnosť a hriech bol Adam odsúdený na návrat do prachu, to znamená do stavu neexistencie.
Teda smrť je koniec života. Biblia o tomto protiklade hovorí: „Lebo mzda, ktorú platí hriech, je smrť, ale dar, ktorý dáva Boh, je večný život.“ (Rimanom 6:23) Ukazuje, že smrť je stav úplného bezvedomia, keď píše: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ (Kazateľ 9:5) Biblia vysvetľuje, čo sa stane, keď človek zomrie: „Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ — Žalm 146:3, 4.
Ale prečo zomierame všetci, keď len Adam s Evou prestúpili Boží príkaz? Pretože všetci sme sa narodili až po Adamovej neposlušnosti, a tak sme všetci po ňom zdedili hriech a smrť. Biblia to vysvetľuje: „Ako pre jedného človeka [Adama] prišiel na svet hriech a pre hriech smrť, a tak sa smrť rozšírila na všetkých ľudí.“ — Rimanom 5:12; Jób 14:4.
Niekto sa však môže spýtať: ‚Či nemá človek nesmrteľnú dušu, ktorá prežíva smrť?‘ Mnohí zastávajú takýto názor, a dokonca hovoria, že smrť je vstupom do iného života. Ale táto myšlienka nepochádza z Biblie. Biblia naopak učí, že my sme duše, že každý z nás je dušou, so všetkými jej fyzickými a duševnými schopnosťami. (1. Mojžišova 2:7; Jeremiáš 2:34; Príslovia 2:10) Biblia tiež hovorí: „Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ (Ezechiel 18:4) V Biblii sa nikde nehovorí, že človek má nesmrteľnú dušu, ktorá by žila po smrti tela.
Ako môže človek opäť žiť
Po vniknutí hriechu a smrti do sveta Boh zjavil svoje predsavzatie, že mŕtvych oživí vzkriesením. V Biblii sa hovorí: „Abrahám... počítal s tým, že Boh je schopný vzkriesiť ho [jeho syna Izáka] aj z mŕtvych.“ (Hebrejom 11:17–19) Abrahámova viera nebola nesprávna, lebo Biblia o Všemohúcom hovorí: „Nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo všetci sú preňho živí.“ — Lukáš 20:37, 38.
Skutočne, Všemohúci Boh má nielen moc, ale aj prianie vzkriesiť tých, ktorých uzná za hodných života. Ježiš Kristus povedal: „Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú.“ — Ján 5:28, 29; Skutky 24:15.
Onedlho nato, ako Ježiš povedal tieto slová, stretol pohrebný sprievod vychádzajúci z izraelského mesta Nain. Mŕtvy mladý muž bol jediným synom istej vdovy. Keď Ježiš videl jej veľký zármutok, bol pohnutý ľútosťou. Obrátil sa k mŕtvemu a prikázal mu: Lukáš 7:11–17.
„Mládenec, hovorím ti: Vstaň!“ Mladý muž sa posadil a Ježiš ho odovzdal jeho matke. —Takisto ako tejto vdove, Ježiš spôsobil veľkú radosť aj Jairovi, predstavenému synagógy, ktorý ho požiadal o návštevu. Jeho dvanásťročná dcérka zomrela. Ale keď Ježiš prišiel do Jairovho domu, podišiel k mŕtvemu dieťaťu a povedal: „Dievča, vstaň!“ A ono vstalo. — Lukáš 8:40–56.
Neskôr zomrel Ježišov priateľ Lazar. Keď Ježiš prišiel do jeho domu, Lazar bol mŕtvy už štyri dni. Jeho sestra Marta, hoci hlboko zarmútená, predsa v nádeji povedala: „Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň.“ Ale Ježiš išiel k hrobke, prikázal, aby odvalili kameň, a zvolal: „Lazar, poď von!“ A on vyšiel. — Ján 11:11–44.
Uvažujme: V akom stave bol Lazar počas tých štyroch dní, keď bol mŕtvy? Lazar nepovedal nič o tom, že by bol v nebeskej ríši blaženosti alebo na mieste múk, čo by bol iste urobil, keby tam bol. Nie, Lazar bol v úplnom bezvedomí v smrti a v tomto stave by bol zostal až do „vzkriesenia v posledný deň“, keď by ho Ježiš opäť oživil.
Je pravda, že tieto Ježišove zázraky mali len dočasný úžitok, lebo títo vzkriesení opäť zomreli. Jednako tým už pred 1 900 rokmi dokázal, že Božou mocou mŕtvi môžu opäť žiť. Týmito zázrakmi Ježiš ukázal v malom meradle, čo sa bude diať na zemi pod panstvom Božieho kráľovstva.
Keď zomrie niekto milovaný
I keď máme nádej na vzkriesenie, smrť nám predsa môže spôsobiť veľký žiaľ. Abrahám veril, že jeho manželka bude opäť žiť, ale napriek tomu čítame: „Abrahám vošiel, aby oplakával Sáru a plakal nad ňou.“ (1. Mojžišova 23:2) A čo Ježiš? Keď sa dozvedel, že Lazar zomrel, ‚zastonal v duchu a znepokojil sa‘ a krátko nato mu „vyhŕkli slzy“. (Ján 11:33, 35) Teda keď nám zomrie niekto milovaný, plač nie je prejavom slabosti.
Keď zomrie dieťa, je to ťažké najmä pre matku. Biblia hovorí o horkom žiali, ktorý môže matka pociťovať. (2. Kráľov 4:27) Pravdaže aj pre otca je to ťažké, keď smrťou stratí dieťa. „Keby som tak bol ja zomrel miesto teba,“ nariekal kráľ Dávid nad smrťou svojho syna Abšalóma. — 2. Samuelova 18:33.
Kto má však vieru vo vzkriesenie, toho žiaľ nebude neprimeraný. Biblia o ňom hovorí, že ‚nebude žialiť ako ostatní, ktorí nemajú nijakú nádej‘. (1. Tesaloničanom 4:13) Skôr sa bude približovať k Bohu v modlitbe a Biblia sľubuje: „On ťa sám podporí.“ — Žalm 55:22; 55:23, RP.
Všetky biblické citáty sú prevzaté z Prekladu nového sveta Svätých písiem, ak nie je uvedené inak.