Hagnente ty agnate’ao

Fagnonteneagne Boake amo o Mpamakio

Fagnonteneagne Boake amo o Mpamakio

Fagnonteneagne Boake amo o Mpamakio

Eké o Vavolombelo i Jehovah-o iaby vao ze fagnafoly azo boake amo o liò?

Fa niboake tamy ty Tilikambo Fiambenana 15 Jona 2000 ty vale izay sady aheregne eto indraike ty hevetse lahibey ao.

Voaloha’e le soa hotadidiegne fa tsy magneke hampidiragne lio o Vavolombelo i Jehovah-o. Tena inoa’ay fa tsy miovaova manahake ty heve o ndatio ty lalàn’Andrianagnahare miomba ty lio. Faie misy olagne vaovao miseho satria azo zaraegne ho taharo fototse efatse o liò ty amy izao, sady mbe azo zaraegne ka o taharo rehoe. Naho fa hanapa-kevetse areke ty Kristiana raike naho hagneke ndra tsy hagneke ty ampiasagne irey ama’e, le tsy ze ho soa va’e ho azo’e ndra ty va’e ho voka-drati’e amy ty fahasalama’e avao ro ho dinehe’e. Toko’e hoeretserete’e ka ze raha rehafe ty Baiboly naho ty va’e ho voka izay amy ty fifandrambesa’e aman’Andrianagnahare, i Hery Fara Tampo’ey.

Tsotra avao ty hevetse lahibey toko’e hosaintsaignegne. Handineke ty raha rehafe ty Baiboly naho ty tantara vaho ty fagnazavagne ara-pitsaboagne ila’e tikagne mba hahatreavagne izay.

Nandily i Noa razambeintikagne ty Jehovah Andrianagnahare, mba hihevetse o liò ho raha tena miambake. (Genesisy 9:3, 4) Naho fa tafara tatoy, le nitrea tamy i lalàna nimei’e o Israelitaoy ty fahamasigna ty lio. Hoe reke: “Naho misy amy ty tarana Israely ndra ty hafa firenena ... mihinagne lio, le hanohetse ze ndaty mihinagne lio zay raho.” Va’e hagnoho-doza ty fiay ty hafa ty Israelita raike naho nandika ty lalàn’Andrianagnahare. Izay ty nahavy aze nisaontsy hoe izao tie: “Habaibaiko tsy ho amy i firene’ey eo reke.” (Levitikosy 17:10) Naho fa nivory ta Jerosalema agne o apostolio naho o androanavi-pagnahio naho fa tafara tatoy, le namoake lily iareo fa tsy maintsy ‘mifaly lio’ tikagne. Tena raha lahibey manahake ty fifaliagne o findesam-batagne ratio naho ty fanompoan-tsampy zay.​—Asan’ny Apostoly 15:28, 29.

Ino ty dika tihoe ‘mifaly’ tamy ze andro zay? Tsy nihinan-dio o Kristianao ndra lio velogne zay ndra lio mivongagne ndra fa mandre i lioy. Tsy nihinagne henam-biby tsy nilenta ka iareo, sady azo antoke fa rinara ty fihinanagne hanegne nisy lio, ohatse sosisy nisiagne lio. Fihinanagne lio iaby o raha reo, sady nandika ty lalàn’Andrianagnahare ze nanao izay.​—1 Samoela 14:32, 33.

Tsy niheagne ty eretsere’e ty ndaty taloha naho nihinagne lio. Magnamaregne izay ty asa sora i Tertullien, mpahay tantara tamy ty taonjato faharoe naho fahatelo. Naho fa namale ty kitomboke o Kristianao tie nihinagne lio ty Tertullien, le nirehake ty amo o foko ninogne liò ho fagnamarenagne ty fifagnekeagne natao’e. Nitiahive’e ka fa ‘tagnate i fampisehoagne tamy ty terrain fihisagney, le ninogne ty lio i ndaty mpiarotegne vinono rey ty ila’e mba hagnasitragnagne i biloka iareoy.’

Faie tsy nimete nanao izay o Kristianao, ndra tie nanao izay aza ty Romana ila’e mba hagnasitragnagne ty arete’e. Hoe ty Tertullien: “Tsy fihane’ay ndra tie liom-biby aza.” Nimea o Romanao hanegne misy lio o tena Kristianao, mba hahatreavagne naho tsy hivalike iareo. Faie nirehake ty Tertullien tie: “Hevere’areo vao fa hinogne lio o ndaty [o Kristianao], ie amy izao fa hai’areo soa tie ndra ty lio o bibio aza tena mampangorigne iareo?”

Naho risihe ty dokotera mitsabo aze hanjilike lio ty ndaty amy izao, le ho tsy ampe avao ty hieretseretse fa mihatse amy ze raha zay ty lalàn’Andrianagnahare. Maregne fa te ho velogne o Vavolombelo i Jehovah-o, faie tsy maintsy mankatò ty lalà i Jehovah miomba ty lio iareo. Ino ty dika izay naho ty fitsaboagne amo o fotoagne zao ro henteagne?

Trea tie tena nahazatse ty nanjilike o liò iaby tafara i Aly Lahibey II igne. Faie trea o Vavolombelo i Jehovah-o fa mifanohetse amy ty lalàn’Andrianagnahare zay, sady mbe izay avao ty inoantikagne. Faie niova o fitsaboagneo tie amy izao, le tsy i lioy iaby ro azilike amy i mararey agne, fa ty raike amy i raha mahaforogne o liò rey, le ty: 1) liomena, 2) liofoty, 3) plakety kidikidy vaho 4) i ampaha’e ranorano atao tihoe ranon-dioy (plasma). Miankigne amy ze manjò i mararey ty va’e hagnomea i dokoteray aze liomena, liofoty, plakety kidikidy, ndra ranon-dio. Naho izay, le azo zaraegne amy ty marare maro i lioy. Mino o Vavolombelo i Jehovah-o fa fandikagne ty lalàn’Andrianagnahare ty fagnekeagne ty hanjilihagne o liò iaby ndra ty raike amy i raha mahaforogne o liò rey. Soa ho marehegne fa ze hevetse inoa’e mioregne amy Baiboly ao zay, le miaro aze amy ty loza maro, ohatse ty areten’ate (hépatite) naho ty SIDA va’e hifindra amy ty alala ty lio.

Faie mbe azo zarazaraegne o liò. Akore ka areke i raha azo boake amy i raha mahaforogne o liò rey? Akore ty ampiasaegne irey? Inogne iaby ty toko’e hodinehe ty Kristiana, naho fa hanapa-kevetse reke naho handrambe irey ndra tsy handrambe?

Bey pitsopitso’e o liò. O ranon-diò avao ohatse le fa ahatreavagne raha maro, ndra tie rano avao aza ty 90 isan-jato’e. Misy hormony, sira mineraly, anzima, naho raha mahavelogne, ohatse mineraly hafa naho siramamy. Ahatreavagne proteiny manahake ty albiminy ka ty agnate o ranon-diò ao sady misy raha mampandre lio naho ialiagne amy ty aretegne. Mangalake naho mampiasa proteiny maro boake amo o ranon-diò o manam-pahaiagneo. Meagne mpampandre lio (facteur 8) ohatse ty ndaty mora mandeha lio (hemôfila). Naho te ho voa ty aretegne ila’e i ndatỳ, le va’e hampipikirae o dokoterao gammaglobuline, nalaegne boake amy ty ranon-dio ty ndaty fa vita fiarovagne amy i aretegney. Misy proteiny hafa boake amy ty ranon-dio ka ampiasaegne amy ty fitsaboagne, fa o nirehafegne tambone eo reo le mampiseho soa ty fomba fangalagne raha boake amy ty raha mahaforogne o liò (ranon-dio). *

Manahake o ranon-diò avao, le azo angalagne raha sambe karaza’e ka ty raha mahaforogne lio hafa (liomena, liofoty, naho plakety). Ahazoagne interférons naho interleukines ohatse o liomenao le itsaboagne ty kansera ila’e naho ty aretegne ila’e boake amo o virisio. Azo angalagne raha magnasitragne fere ka o plaketio. Fa agnate ty mamboatse fagnafoly hafa misy i raha mahaforogne o liò rey ty mpikaroke amy izao. Tsy i raha mahaforogne o liò rey ty ampiasaegne amo o fitsaboagne rehafentikagne reo, fa raha nalaegne boake amy izay. Toko’e hagneke ze karazam-pitsaboagne zay vao o Kristianao? Tsy afake mamale izay zahay. Tsy magnomey pitsopitso’e miomba izay ty Baiboly, fa ty Kristiana tsikiraidraike ro manapa-kevetse agnatrehan’Andrianagnahare eo arakarake ty feo ty fieretsereta’e.

Tsy magneke raha boake amy ty lio ndra ino ndra ino ty ndaty ila’e (ndra tie raha kede avao hahazoagne hery fiarovagne agnate ty fotoagne fohe aza). Izay ty fahazoa’e i lilin’Andrianagnahare tihoey “falio o liò.” Mihevetse iareo fa toko’e horihegne i lalàna nimean’Andrianagnahare o Israelio tihoey tie tsy maintsy ‘hailigne an-tane eo’ ty lio ze raha miaigne. (Deoteronomia 12:22-24) Ino ty anto’e irehafagne izay etoagne? Mila avory naho karakaraegne heike o liò, mba hagnamboaragne gammaglobuline, ndra fagnafoly mampandre lio, ndra fagnafoly hafa hoe izay. Izay ty mahavy ty Kristiana ila’e mandietse i fagnafoly rey io, manahake ty tsy agnekea’e ty anjilihagne o liò iaby, ndra i raha efatse mahaforogne o liò rey. Toko’e hohajaegne ty fanapahan-kevetse rambese’e am-pahatsoragne hoe izay sady arake ty feo ty fieretsereta’e.

Faie tsy mitovy amy izay ty fanapahan-keve ty Kristiana hafa. Tsy magneke hanjilihagne lio iaby, liomena, liofoty, plakety, vaho ranon-dio ka iareo. Faie va’e hagneke ty handrambe raha azo boake amy i raha mahaforogne o liò iareo. Faie va’e tena tsy hitovy ty fanapahan-keve’e ndra tie eo zay. Va’e hisy Kristiana hagneke ho pikiragne gammaglobuline, faie va’e hagneke ndra tsy hagneke pikira misy raha nalaegne boake amy ty liomena ndra liofoty. Faie inogne amy ty ankapobei’e ty va’e hahavy ty Kristiana ila’e hihevetse fa afake mandrambe raha azo boake amy i raha mahaforogne o liò rey reke?

Nirehafe ty “Fanontanian’ny Mpamaky”, amy ty Tilikambo Fiambenana 1 Septambra 1990, fa ty proteiny boake amy ranon-dio ty ampela mivesatse le mifindra mbamy ty lalan-dra i ajaja an-tro’e aoy. Mamindra immunoglobuline amy i ana’ey reke ty amy izay, le magnomey aze hery fiarovagne tena sarobily. Naho fa mate ka ty liomena i ajajay, le manjare biliburine ty tapa’e ila’e ama’e mpinday oksizeny. Mitsake i tavoni’ey o biliburine iohoe, le mandeha mbaman-drene’e mbeo, sady miakatse reketse ty maloto’e. Va’e hagnatsoake hevetse areke ty Kristiana ila’e tie satria mifindrafindra amy ze fomba voajagnahare zay i raha azo boake amy i raha mahaforogne liò rey, le azo iareo atao ty mandrambe raha boake amy ty ranon-dio, ndra boake amy ty selan-dio.

Faie manjare maivagne vao o hevetse iohoe satria sambe hafa ty fomba fiheve ty ndaty naho ty fanapahan-kevetse rambese’e? Aha’a. Tena raha lahibey io. Faie azo rehafegne tie tsotra avao ty raha tafilitse ama’e. Treantikagne amo o hevetse nidinehentikagne taloha eo reo, fa tsy magneke hampidiragne lio iaby, ndra raha mahaforogne lio o Vavolombelo i Jehovah-o. Mandily o Kristianao ka ty Baiboly mba ‘hilay ze raha natao sorogne hoahy ty sampy, naho ty lio vaho ty fijangajangagne.’ (Asan’ny Apostoly 15:29) Naho ty amo o raha azo boake amo o raha mahaforogne liò reo, le anjara ty Kristiana tsikiraidraike ty manapa-kevetse arakarake ty feo ty fieretsereta’e naho fa boake nandineke soa sady nivavake reke.

Magneke ze fitsaboagne hahasitragne aze malaky ty ankamaroa o ndatio, ndra tie fantatse aza fa va’e hisy voka’e raty i rahay, ohatse ty fampiasagne fagnafoly misy lio. Faie mikezake hahay hanahatsahatse ty Kristiana soa fo, le tsy ty voka o fitsaboagneo avao ty hentea’e. Mankasitrake ty kezake atao o mpitsabò mba hikarakaragne ty fahasalama iareo o Vavolombelo i Jehovah-o. Dinehe’e soa ty loza naho ty soa aboa o fitsaboagneo. Faie naho fa hanapa-kevetse reke naho hagneke fagnafoly misy lio ndra tsy hagneke, le eretserete’e soa heike ze saontsien’Andrianagnahare naho ty fifandrambesa’e amy i Mpagnomey aigne antikagney.​—Salamo 36:9.

Tena mandrambe fitahiagne maro o Kristianao, satria matoky manahake i mpanao salamoy tie: “Masoandro naho fikalagnam-bala ty Jehovah Andrianagnahare. Mankasitrake naho magnomey voninahitse reke. I Jehovah le tsy mahimahigne hagnomey raha soa hoahy ze tsy mivalike ama’e. O Jehovah Tompo ty tafike, sambatse ze ndaty matoky Azo.”​—Salamo 84:11, 12.

[Fagnamarehagne ambane peje]

^ feh. 13 Henteo ty “Fanontanian’ny Mpamaky” amy ty Tilikambo Fiambenana 15 Septambra 1978 (frantsay) naho 1 Oktobra 1994. Misy orinasa magnamboatse fagnafoly tsy nalaegne boake amy ty lio, sady azo asolo o raha nalaegne boake amy ty raha mahaforogne o liò zay.

[Efajoro]

FAGNONTENEAGNE AZO APETRAKE AMO O DOKOTERAO

Naho horasaegne rehe, ndra va’e hipay fitsaboagne ampiasaegne lio, le agnonteneo tie:

Fa fanta ze ndaty hitsabo naho hikarakara ahy vao fa ndra ino ndra ino hiseho, le tsy magneke ty hanjilihagne lio raho (lio iaby, liomena, liofoty, plakety, ranon-dio), noho iraho Vavolombelo i Jehovah?

Naho va’e ho namboaregne boake amy ty ranon-dio, ndra liomena, ndra liofoty, ndra plakety, ty fagnafoly risihegne mba hampiasae’o, le agnonteneo tie:

Namboaregne boake amy i raha mahaforogne o liò rey vao o fagnafoly iohoe? Naho izay, le azo’o hazavaegne vao tie inogne iaby ty agnate’e ao?

Fire amo o fagnafoly boake amy ty liò ro paliaveko, sady amy ty fomba akore ty anjilihagne aze amako ao?

Naho magnenga ahy handrambe o raha mahaforogne ty liò ty feo ty fieretseretako, ino ty va’e ho voka-drati’e amy ty fahasalamako?

Naho tsy magnenga ahy handrambe io ty feo ty fieretseretako, ino ty fitsaboagne hafa azo atao?

Hodineheko soa heike o raharaha iohoe, le ombia ro hampahafantareko azo ty fanapahan-keveko?