Hagnente ty agnate’ao

Fagnonteneagne Boake amo o Mpamakio

Fagnonteneagne Boake amo o Mpamakio

Fagnonteneagne Boake amo o Mpamakio

Ia i nitokave i Paoly tihoe “tsy mpino” amy 2 Korintianina 6:14 aoy?

Izao ty rehafe o andine’e iohoe: “Ko magneke hiharo baogne amy ty tsy mpino.” Naho fa henteagne ty rehake magnodidigne, le ty ndaty tsy agnisa ty fiangonagne kristiana o rehafe i Paoly eò. Manohagne izay ty andinin-teny hafa, nampiasà i Paoly ty rehake tihoe “tsy mpino.”

Nagnanatse mafe o Kristianao ohatse ty Paoly mba tsy ho tsaraegne “agnatreha o tsy mpinò” eo iareo. (1 Korintianina 6:6) I mpitsara niasa tamy ty tiribinaly ta Korinto agne reo ro rehafegne tie tsy mpino tie eto. Nirehake ty Paoly tamy i taratasi’e faharoey tie “magnagoa ty say ty tsy mino” ty Satana. Hoe raha misy lamba manarogne ty say i tsy mpino rey, le tsy mazava ama’e i talily soay. Tsy magniry ty hanompo i Jehovah iareo, satria hoe ty fagnazava i Paoly taloha izay: ‘Naho fa misy miheregne amy i Jehovah, le afaha’e i lamba manarogne azey.’​—2 Korintianina 3:16; 4:4.

Mandika lalàna ndra manompo sampy ty ila’e amy i tsy mpino rey. (2 Korintianina 6:15, 16) Faie tsy ie iaby ro manohetse ty mpanompo i Jehovah. Liagne amy ty hamarenagne ty ila’e. Maro ty manambaly Kristiana sady tsy te hisarake amy i vali’e. (1 Korintianina 7:12-14; 10:27; 14:22-25; 1 Petera 3:1, 2) Faie ‘mino i Tompo’ ze agnisa ty fiangonagne kristiana, sady ndaty tsy agnisa io mateteke ro natao i Paoly tihoe “tsy mpino”, arake ty nirehafegne taloha teo.​—Asan’ny Apostoly 2:41; 5:14; 8:12, 13.

Misy toro lalagne sarobily ty amy 2 Korintianina 6:14 ao. Afake mitari-dalagne ty Kristiana amy ty lafi’e iaby amy ty fiaigna’e io, sady toro hevetse soa ka, le rehafegne mateteke naho fa misy Kristiana mipay valy. (Matio 19:4-6) Mampiseho fahendreagne ty Kristiana nanokan-tegna naho vita badisa, naho tsy mipay valy amo o tsy mpinò eo. Tena hafa amy ty ahy o tena Kristianao ty tanjogne naho ty finoagne vaho ty findesam-bata o tsy mpinò.

Faie akore ka ty amy i ndaty mianatse Baiboly naho miarake amy ty fiangonagne kristiana rey? Akore ty amy i mpitory tsy vita badisa rey? Tsy mpino ka vao iareo? Aha’a. Tsy toko’e hatao tihoe tsy mpino i ndaty fa magneke i talily soay sady mandroso amy ty badisay. (Romanina 10:10; 2 Korintianina 4:13) Natao tihoe “mpivavake bey sady natahotse an’Andrianagnahare” ty Kornelio taloha ty badisa’e.​—Asan’ny Apostoly 10:2.

Faie fahendreagne hoahy ty Kristiana vita fanokanan-tegna vao ty miarake amy ty ndaty nekegne ho mpitory tsy vita badisa sady manambaly aze, satria hoe tsy mihatse ama’e i toroheve i Paoly amy 2 Korintianina 6:14 aoy? Tsy fahendreagne zay, arake ty torohevetse mivantagne nimea i Paoly hoahy ty ampela kristiana mate valy rey. Hoe reke: “Afake manambaly ze tea’e reke, faie amy i Tompo ao avao.” (1 Korintianina 7:39) Izay ty anto’e andrisihagne ty Kristiana vita fanokanan-tegna mba hipay valy “amy Tompo” ao avao.

Ino ty heve tihoe “amy Tompo ao”, naho i rehake mifandrambe ama’e tihoey “amy i Kristy ao”? Ndaty “amy i Kristy ao” ndra “amy Tompo ao” ro rehafe i Paoly amy Romanina 16:8-10 ao naho amy Kolosianina 4:7 ao. Naho fa mamaky o andine’e reo rehe, le hotrea’o fa atao tihoe “mpiara-miasa”, “ankasitrahagne”, “rahalahy teagne”, “mpanompo tsy mivalike”, naho “mpiara-manompo” i ndaty rey.

Ombia ro manjare “amy Tompo ao” ty ndaty raike? Manjare ao reke naho fa manao an-tsitrapo ze raha toko’e hatao o mpanompò, sady mandietse ty vata’e. Hoe ty nihazavae i Jesosy: “Toko’e handietse ty vata’e ze te hagnorike ahy, le hinday i hatae mampijaley sady hagnorike ahy lognandro.” (Matio 16:24) Manomboke manonjohy i Kristy naho magneke ty zoton’arofon’Andrianagnahare ty ndaty raike, naho fa manokagne ty tegna’e ho an’Andrianagnahare. Magneke hatao badisa reke naho fa avy eo, sady manjare mpanompo voatokagne naho ankasitraha i Jehovah Andrianagnahare. * Tihoe “manambaly amy i Tompo ao” areke, le midika fa manambaly ndaty raike fa nampibaribary fa tena mpino reke, ty dika izay, ndaty fa nanokan-tegna ho “mpanompon’Andrianagnahare sady mpanompo i Jesosy Kristy Tompo.”​—Jakoba 1:1.

Fagneva ty hoderaegne ty ndaty raike miara-mianatse Baiboly amy ty Vavolombelo i Jehovah sady mandroso soa. Faie mbe tsy nanokagne ty fiaigna’e hoahy i Jehovah sady nanokagne ty fiaigna’e mba hanompoagne aze reke. Mbe agnate ty manao ze fiovagne ilaegne reke. Toko’e hanao o fiovagne lahibey reo reke mba hahavy aze ho Kristiana nanokan-tegna naho vita badisa. Afara izay reke vaho toko’e hieretseretse fiovagne lahibey hafa, agnisa izay ty miomba o fanambaliagneo.

Mete amy ty Kristiana vao ty miarake amy ty ndaty raike hoe mandroso soa amy ty fianara’e Baiboly zay, naho ohatse ka vognogne ty handigne aze ho vita badisa i Kristianay vaho hanambaly aze? Aha’a tsy mete zay. Manjare tsy mazava ty anto’e mandrisike i ndatỳ hanjare ho Kristiana vita badisa, naho fa fanta’e tie misy Kristiana vita fanokanan-tegna te hanambaly aze. Tsy hangalake valy aze i Kristianay naho tsy fa vita badisa reke.

Mateteke tsielatsiela avao ty fotoagne maha mpitory tsy vita badisa ty ndaty raike, satria handroso amy ty badisa reke. Tsy tafahoatse areke i torohevetse mba hanambaliagne amy i Tompo aoy. Faie akore naho fa amy i taogne ahafaha’e manambalỳ ty ndaty raike, tineza amy ty keleiagne kristiana, mafana fo amo o fiangonagneo eo tagnate ty taogne maro, sady mpitory tsy vita badisa? Naho izay, le ino ka ty mikalagne aze tsy hanokan-tegna hoahy i Jehovah? Nagnino reke ro tsy manao raha? Misy raha mampisalasala aze vao? Tsy azo rehafegne tie “amy Tompo ao” reke, ndra tie tsy agnisa i tsy mpino rey aza.

Mahasoa antikagne i toroheve i Paoly miomba ty fanambaliagney. (Isaia 48:17) Mafe oregne ty fifagnekea ty ndaty roe magniry ty hifanambaly, naho sambe fa nanokan-tegna hoahy i Jehovah iareo. Mitovy ty tanjo’e naho ty findesam-bata’e. Hahavy o mpivalio ho sambatse zay. Mampiseho ty tsy fivaliha’e amy i Jehovah ka ty ndaty raike naho “manambaly amy i Tompo ao.” Hahazo fitahiagne maharetse reke, satria ty ndaty soa ndra tsy mivalike ro tsy ivaliha i Jehovah.​—Salamo 18:25.

[Fagnamarehagne ambane peje]

^ feh. 10 O Kristiana voahosotseo ty tena nanorata i Paoly. Amy iareo, tihoe “mpanompo amy i Tompo ao”, le midika tie nihosoragne ho anak’Andrianagnahare naho rahalahy i Kristy.

[Sare]

“Ty ndaty tsy mivalike ro tsy ivaliha i Jehovah”