Hagnente ty agnate’ao

Mikezaha Mba Ho Matotse “Satria fa Marine i Andro Lahibey i Jehovah-y”

Mikezaha Mba Ho Matotse “Satria fa Marine i Andro Lahibey i Jehovah-y”

Mikezaha Mba Ho Matotse “Satria fa Marine i Andro Lahibey i Jehovah-y”

“Andao tikagne hikezake handroso malaky mba ho matotse.”​—HEB. 6:1.

1, 2. Akore ty nahafaha ty Kristiana ta Jerosalema naho ta Joda tao ‘nilay tam-bohitse agne’?

 NAGNONTANE i Jesosy i mpiana’e rey tie: “Ino ty famantaragne tie fa magnatreke rehe sady fa marine ty fara ze o vanim-potoagne zao?” Nirehake faminaniagne ty Jesosy tamy izay, sady tanterake voaloha’e zay tamy ty taonjato voaloha’e. Nirehake reke fa hisy raha hiseho hafahafa ho famantaragne fa marine i fara’ey, le toko’e “hilay am-bohitse agne” ty ndaty ta Joda tao naho fa mahatrea izay. (Mat. 24:1-3, 15-22) Hahafantatse i famantaragney vao i mpiana i Jesosy rey le hagnorike i toromare’ey?

2 Fa ho 30 taogne tafara izay, ty dika izay tamy ty taogne 61, le nanoratse hoahy ty Kristiana hebreo ta Jerosalema naho ty magnodidigne ty apostoly Paoly. Misy hafatse tena lahibey sady mampieretseretse ty tamy i taratasi’ey. Faie tsy nifanta i Paoly naho i nama’e rey tie hiseho dime taogne eo ho eo tafara izay, i famantaragne ty fiatomboha “i haoreagne lahibey” hoahy ty Jiosỳ. (Mat. 24:21) Nanafike i Jerosalema vata’e ty tafike Romana nitarihe i Cestius Gallus tamy taogne 66. Fa handrese i tanàgney iareo ro niala tampoke, le mba afake nilay i Kristiana nitoboke tao rey.

3. Ino i raha nirisihe i Paolỳ, sady ino ty anto’e nagnomea’e izay?

3 Tena nila nitao naho nahay nagnambake ty raha niseho o Kristiana reo, mba hahafaha iareo hilay. Faie nisy tamy iareo nanjare ‘tsy nazoto nitsanogne’, fa hoe raha mbe niajaja avao le nipay “ronono.” (Vakio ty Hebreo 5:11-13.) Nisy ka ty fa ela tagnate ty hamarenagne ao, faie nanomboke ‘niala tamy i Andrianagnahare velogney.’ (Heb. 3:12) Ty hafa ka “zatse” tsy nivory, ndra tie “fa marine i andro” hiavia i lozay. (Heb. 10:24, 25) Tena nilae iareo areke ty fandrisiha i Paoly tihoey: “Satria fa nengantikagne ty fampianaragne fototse miomba i Kristỳ. Naho izay areke le andao tikagne hikezake handroso malaky mba ho matotse.”​—Heb. 6:1.

4. Nagnino ro raha lahibey tihoe mitao lognandro, sady ino ty kezake toko’e hataontikagne?

4 Amo o androntikagne hinane zao ro tanterake fara’e i faminania i Jesosỳ. Fa “marine i andro lahibey i Jehovah-y”, le i andro hampibaibaiagne ty tontolo i Satana toy. (Zef. 1:14) Toko’e hitao naho hifandrambe marine amy i Jehovah avao tikagne. (1 Pet. 5:8) Izay vata’e vao ty ataontikagne? Naho mikezake ty ho matotse tikagne, le ho tsiarontikagne avao fa marine i fara’ey.

Ty Atao Tihoe Kristiana Matotse

5, 6. a) Ino ty dika tihoe matotse? b) Inogne iaby i lafi’e roe toko’e hikezahantikagne rey?

5 Tsy vita tihoe nandrisike o Kristiana hebreò handroso malaky mba ho matotse ty Paoly, fa nagnazava ty atao tihoe matotse ka. (Vakio ty Hebreo 5:14.) Tsy mionogne amy ty “ronono” avao ty “ndaty matotse”, fa mihinagne “venten-kanegne” ka. Fanta’e soa “ty fampianaragne fototse” naho ty “raha laleke” miomba ty hamarenagne. (1 Kor. 2:10) Zare’e ampiasaegne ty fahaia’e misaigne satria ampihare’e ze raha fanta’e, le manjare mahay magnambake ty soa naho ty raty reke. Naho fa hanapa-kevetse areke reke, le fanta’e tie ino ty toro lala ty Baiboly toko’e hampihare’e, sady akore ty hampihara’e aze.

6 Hoe ty apostoly Paoly: “Vao mainke tikagne mila mitao soa mba hankatò ze raha fa nireintikagne, amy izay tikagne tsy hiala amy ty finoagne.” (Heb. 2:1) Va’e tsy ho tsapantikagne tie voatarike hiala tikagne. Naho izay areke, le mila ‘mitao mafemafe tikagne sady mihoatse ty amparake izay’ naho fa mianatse ty Saontsin’Andrianagnahare. Toko’e hagnontane tegna tikagne tsikiraidraike tie: ‘Mionogne amy ty fampianaragne fototse avao vao raho? Fahazaragne avao vao ty agnorihako ty hamarenagne, fa tsy amy ty foko? Akore ty ampisehoako fa tena mandroso raho?’ Toko’e hanao kezake amy ty lafi’e roe retoagne tikagne fara faharati’e naho te ho matotse: Mila mahay soa ty Saontsin’Andrianagnahare, sady mila mianatse mankatò.

Mikezaha Hahay Soa ty Saontsin’Andrianagnahare

7. Ino ty soa ho azontikagne naho vao mainke mahay soa ty Saontsin’Andrianagnahare tikagne?

7 Hoe ty Paoly: “Fa ze ndaty mivelogne avao amo o rononò le tsy mahay soa ty reha i hamaregnagney, satria mbe ajaja.” (Heb. 5:13) Tsy maintsy mahay soa ze raha saontsien’Andrianagnahare areke tikagne, naho te ho matotse. Amy Baiboly ao ty ahatreavantikagne izay, le toko’e hazoto hianatse io naho ty boke aboa ty “mpanompo mahihitse naho mahimbagne” tikagne. (Mat. 24:45-47) Hahafantatse ty fomba fiheven’Andrianagnahare tikagne amy izay, le ho afake hagnazatse ty fahaiantikagne misaigne. Dineho ty Onja. * Hoe tasa o rahavave iohoe: “Tiahivegne lognandro tikagne mba hamaky Baiboly tsy tapake, le tena nisy voka’e bey tamako zay. Roe taogne teo ho eo vaho izay nivitako vaky i Baibolỳ iaby, faie hoe raha sambako zay raho vaho nahafantatse i Mpamorogney. Nanjare fantako ty lala’e naho ty raha tea’e vaho ty tsy tea’e. Nanjare fantako ka tie tena mahery naho tena hendre reke. Nagnampe ahy tamy ty fotoagne tena sarotse tamy ty fiaignako ty famakiagne Baiboly isan’andro.”

8. Ino ty hery ty Saontsin’Andrianagnahare amantikagne?

8 Misy heri’e amantikagne ty Saontsin’Andrianagnahare naho fa vakientikagne tsy tapake. (Vakio ty Hebreo 4:12.) Mamolavola ty tena maha ie antikagne zay, le hanjare hankasitraha i Jehovah tikagne. Akore ty ama’o? Mila manokagne fotoagne maro hamakiagne naho hisaintsaignagne o Baibolio vao rehe?

9, 10. Ino ty dika tihoe mahay soa ty Saontsin’Andrianagnahare? Magnomeza ohatse.

9 Faie tsy ampe ty mahafantatse ty raha rehafe ty Saontsin’Andrianagnahare. Nahafantatse izay zao o Kristiana nirehafegne tie mbe ajajao tamy ty andro i Paoly. Faie tsy nampihatse ze raha fanta’e iareo, le tsy nandrambe soa. Tsy nagnorike ty tari-dala ty Saontsin’Andrianagnahare ka iareo naho fa nanapa-kevetse.

10 Ty ndaty raike mahay soa ty Saontsin’Andrianagnahare areke, le sady mahafantatse ty raha rehafegne ao ro mampihatse izay. Dineho ty natao i Kanto. Nifamale tamy ty mpiara-miasa tama’e o rahavave iohoe indraike andro. Ino ty natao i Kanto mba hamahagne i olagney? Hoe reke: “Le avy le nitsiaroko ty Romanina 12:18, manao tihoe: ‘Naho mbe miankigne ama’areo avao, le milongoa amy ze ndaty iaby.’ Nagnontane aze areke raho naho afake mirehake ama’e naho fa rava.” Nifampirehake soa iareo mirahavave tamy izay, sady tena nampieke i ampelay ty kezake natao i Kanto. Hoe tasa i Kanto: “Treako tie tena soa avao ty mampihatse ty toro lala ty Baiboly.”

Mianara Mankatò

11. Mirehafa ohatse mampiseho fa va’e ho sarotse ty mankatò naho fa miatreke raha sarotse.

11 Va’e ho sarotse ty mampihatse ze raha ianaragne, lohotsie naho fa miatreke raha sarotse. “Nipay aly tamy i Mosesy” ohatse o ana Israelio sady “nitsapa toetse i Jehovah lognandro”, tsy ela tafara i nagnafahagne iareo boake a Ejipta agney. Ino ty anto’e? Satria tsy nisy rano hinomegne. (Eks. 17:1-4) Nanao fifagnekeagne tamy i Jehovah sady nagneke ‘hanao ze raha nisaontsie’e’ iareo naho fa tafara tatoy. Faie nandika ty lalà i Jehovah iareo tsy ampe roe volagne tafara izay, le nanompo sampy. (Eks. 24:3, 12-18; 32:1, 2, 7-9) Ela loatse tamy ty vohy i Horeba agne vao ty Mosesy, le natahotse iareo kera ho rese naho manafike indraike o Amalekitao? I Mosesy teoy ty nandresea iareo o Amalekitao taloha kede izay. (Eks. 17:8-16) Ndra ino ndra ino ty anto’e, le “tsy nimete nankatò” o Israelitao, fa natahotse ty hilitse amy i Tane Nampitamaegney ao. (Asa. 7:39-41) Nirisihe i Paoly areke o Kristianao ‘mba hanao ze azo’e atao, kera hisy amy iareo hanjare tsy mankatò manahake iareo [o Israelitao].’​—Heb. 4:3, 11.

12. Akore ty nianara i Jesosy nankatò, sady ino ty soa niazo’e?

12 Naho te ho matotse tikagne, le mila manao ze azontikagne atao mba hankatoavagne i Jehovah. Mateteke ro mianatse mankatò boake amy ty raha iareta’e ty ndaty raike. Izay ty raha niseho tamy i Jesosy Kristy. (Vakio ty Hebreo 5:8, 9.) Fa nankatò i Baba’e reke taloha ty niavia’e an-tane etoy. Faie niatreke raha mampinekoneko naho fijaleagne reke ty tan-tane etoy naho fa nanao ty zoton’arofo i Baba’e. Nankatò avao reke tagnate ty fotoagne tena sarotse. “Natao voririke” areke reke, mba ho afake hanao ty andraikitse vaovao nimean’Andrianagnahare aze, le ty ho Mpanjaka naho ho Mpisorombey.

13. Akore ty ampisehoantikagne fa mianatse mankatò tikagne?

13 Akore ty amantikagne? Tapa-kevetse ty hankatò i Jehovah vao tikagne ndra tie miatreke olagne lahibey aza? (Vakio ty 1 Petera 1:6, 7.) Mazava i toroheven’Andrianagnaharey tie, toko’e halio findesam-batagne tikagne, hanao sady hirehake ty maregne, tsy hanao rehake raty, hamaky naho hianatse Baiboly, hagnatreke fivoriagne kristiana, vaho hitory. (Jos. 1:8; Mat. 28:19, 20; Efes. 4:25, 28, 29; 5:3-5; Heb. 10:24, 25) Mankatò i Jehovah amo o lafi’e rehoe vao tikagne ndra tie miatreke raha sarotse aza? Izay ty porofo fa mihamatotse tikagne.

Mahasoa ty Fikezahagne ho Matotse

14. Mirehafa ohatse mampiseho fa voaro tikagne naho fa mikezake ty ho matotse.

14 Miaigne amy ty tontolo “tsy mba mahay ze o raha mahamegnatse zao sasa” toy ty Kristiana. Faie ho voaro iareo naho managne fahaiagne misaigne fa nizaregne hagnambake ty soa naho ty raty. (Efes. 4:19) Mamaky tsy tapake o boke naho o gazeteo ohatse ty Jery, sady tena mankamamy izay. Nahatrea asa reke, sady le ampela iaby ty miara-miasa ama’e. Hoe reke: “Tsy le soa findesam-batagne ty ankamaroa o ampela rehoe, fa ty raike hoe mba soa toetse zay avao sady liagne tamy ty hamarenagne. Faie naho fa zahay ndroroe avao ty tamy efetse raike zay, le te hamihigne naho te hagnoroke ahy reke. Hataoko ho somonga’e avao i rahay, faie ndra nisisike avao reke, le fa tsy ho nivitako ty nanohetse aze. Tena tadidiko tamy izay i fitantaragne tamy Fitalakesan-davitse ao, miomba i rahalahy niazo ty tsapa hevetse hoe izay tam-piasagne agney. Nirehafe i gazetey ka ty nandiera i Josefa i valy i Potifaray. * Le avy le natoseko i ampelay, le nilay raho.” (Gen. 39:7-12) Fale ty Jery fa nifaragne hatrake eo i raha niseho ignehoe, le malio ty feo ty fieretsereta’e.​—1 Tim. 1:5.

15. Nagnino ro mihamatanjake ty fontikagne naho fa mihamatotse tikagne?

15 Mihamatanjake ka ty fontikagne naho fa mikezake ty ho matotse tikagne, le tsy “ho voatao ty fampianaragne sambe hafa naho ty fampianaragne hafahafa” tikagne. (Vakio ty Hebreo 13:9.) Mifantoke amy “ty raha tena lahibey” ty saintikagne, naho fa mikezake mandroso tikagne. (Fil. 1:9, 10) Ankasitrahantikagne areke ty Andrianagnahare naho ze raha nimea’e mba hahasoa antikagne. (Rom. 3:24) Manjare “ndaty bey” naho “amy ty fahaiagne misaigne” tikagne, le manjare marine i Jehovah.​—1 Kor. 14:20.

16. Ino ty nagnampe ty rahavave raike ‘hagnatanjake ty fo’e’?

16 Nirehake ty rahavave Lisy fa ty hahazo sitrake tama o ndaty avao ty raha nilahibey tama’e, naho fa vita badisa reke. Hoe reke: “Tsy nanao raty raho, faie tsy mba nirebareba tam-poko tato ty fagniriagne hanompo i Jehovah. Tsapako fa tsy maintsy niova raho naho te hanao ze raha azoko atao amy ty fanompoagne aze. Nanao ze fara heriko areke raho mba hanompoagne aze amy ty foko.” Nanjare ‘natanjake’ ty fo i Lisy, le tena nagnampe aze zay naho fa narare mafe reke. (Jak. 5:8) Hoe reke: “Tsy mora ty niatreke i aretegney, faie tena nanjare narine i Jehovah raho.”

Fankatoavagne Boake amy ty Fo

17. Nagnino ro tena nila nankatò i Kristiana tamy ty taonjato voaloha’e rey?

17 Namonje ty fiay o Kristiana ta Jerosalema naho ta Joda agneo ty fagnorihagne i toroheve i Paoly tihoey: “Andao tikagne hikezake handroso malaky mba ho matotse.” Hay iareo ty namantatse i famantaragne nirehafe i Jesosỳ. Trea iareo ‘nitsangagne tamy i toeragne masigney eo’ i ‘raha mampangorigne mahavy fandravagney’, le ty tafy o romanao nilitse ta Jerosalema agne. Fanta’e areke fa avy ty fotoagne toko’e ‘hilaisa’e am-bohitse agne.’ (Mat. 24:15, 16) Nagnorike i fampitaoa i Jesosỳ o Kristiana rehoe, le niala ta Jerosalema tao, taloha ty nandravagne aze. Nandeha ta Pela, tanàgne raike tamy ty faritse bey vohitse i Gileada agne iareo, arake ty rehafe i Eusèbe, mpahay tantara. Tsy nitratse i loza mampangorigne ta Jerosalema taoy iareo.

18, 19. a) Nagnino ro tena ilaegne ty mankatò tie amy izao? b) Ino ty hodinehentikagne amy ty lahatsoratse magnarake?

18 Hamonje ty fiaintikagne ka ty fikezahantikagne ho matotse naho hankatò, naho fa tanterake i faminania i Jesosy miomba i “haoreagne lahibey” mbe tsy nisy hoe’ey. (Mat. 24:21) Hankatò vao tikagne naho fa misy toromareke mey ty “mpanompo mahihitse naho mahimbagne” antikagne? (Lioka 12:42) Mila mianatse ‘mankatò amy ty fo’ areke tikagne manomboke amy izao!​—Rom. 6:17.

19 Mila magnazatse ty fahaiantikagne misaigne tikagne naho te ho matotse. Toko’e hikezake hahay soa ty Saontsin’Andrianagnahare naho mianatse mankatò tikagne. Hotreantikagne amy ty lahatsoratse magnarake fa afake ty ho matotse ka o tanorao, ndra tie va’e ho sarotse ama’e aza zay.

[Fagnamarehagne ambane peje]

^ feh. 7 Novagne ty agnaragne ila’e.

^ feh. 14 Henteo ty lahatsoratse tihoe “Mahazo Hery Hilazana hoe Tsia Raha ny Amin’ny Fanaovan-dratsy”, amy ty Tilikambo Fiambenana 1 Oktobra 1999.

Ino ty Nianara’o?

• Ino ty atao tihoe Kristiana matotse, sady ino ty toko’e hataontikagne mba ho hoe izay?

• Nagnino ro magnampe antikagne ho matotse ty fikezahantikagne hahay soa ty Saontsin’Andrianagnahare?

• Akore ty ianarantikagne mankatò?

• Inogne iaby ty soa ho rambesentikagne naho fa mihamatotse tikagne?

[Fagnonteneagne]

[Sare]

Hahay hiatreke olagne tikagne naho mampihatse ty toroheve ty Baiboly

[Sare]

Namonje ty fiay o Kristiana voaloha’eo ty fagnorihagne ty toroheve i Jesosy