Tshɔka lɛnɛ ele awui

ƐLƆNGƆLƆNGƆ WEKƆ LO NDJAMBOLA

Ngande wakokami mbewɔ tokanyi ta kɔlɔ?

Ngande wakokami mbewɔ tokanyi ta kɔlɔ?

 Ngande wayaɔsayɛ?

  •   Mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ

     “Dimi salaka la wolo dia monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo aha monga la lonyangu. Dimi nangaka mɔnamɔnaka ndo mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ lushi tshɛ.”​—Valerie.

  •   Mɛna akambo lo sso dia kɔlɔ

     “Oyadi dui dia dimɛna diambosalema mbala kakɔ ɔtɔi dimi fɔnyaka dia diɔ hadiokoke monga mɛtɛ.”​—Rebecca.

  •   Mɛna akambo woho wewɔ

     “Naka dimi monga onto lɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ, kete mbala tshɛ layɔkɔmɔka naka akambo hawosalemi lo yoho ya dimɛna ndo naka dimi mɛna akambo la sso dia kɔlɔ, kete mbala tshɛ layongaka la lonyangu. Ɔnkɔnɛ, mɛna akambo woho wewɔ nkimanyiyakami dia nshihodia akambo woho wewɔ mɛtɛ.”​—Anna.

 Lande na kele dui sɔ ohomba ?

 Bible mbutaka ɔnɛ: “Onto lele la otema wele l’ɔlɔ salaka fɛtɛ tena tshɛ.” (Tokedi 15:15) Lo mɛtɛ, anto wewɔ monga la tokanyi ta kɔlɔ wonya tshɛ ndo wasala la wolo dia mɛna awui w’ɛlɔlɔ wa lo lɔsɛnɔ ndekaka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Ndo vɔ koka ndeka monga l’angɛnyi. Laadiko dia lasɔ, akɔna alanga mbetsha wenya kaamɛ l’anto wele wonya tshɛ la tokanyi ta kɔlɔ?

 Ekɔ awui amɔtshi wa lo lɔsɛnɔ wele kaanga onto lɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ pomanaka la wɔ. Ɛnyɛlɔ:

  •   Awui watawɔ lo tita nsango, awui w’ata, wa dengalenga kana awui wa kɔlɔ.

  •   Ondo wɛ ekɔ lo diɛnɛ l’ekakatanu lo nkumbo kayɛ.

  •   Aha la taamu wɛ ekɔ lo ndɔshana la wɛɔdu ayɛ hita.

  •   Ondo wɛ akanyange l’ɔtɛ wa kɛnɛ kakate kana kakasale ɔngɛnyi ɔmɔtshi.

 Lo dihole dia minya akambo asɔ yimba kana ndjakiyanya amboleka l’ɔtɛ w’akambo akɔ, nsala la wolo dia monga la wɛdimo. Mɛna akambo woho wewɔ, ayokokimanyiya di’aha mɛna akambo lo la sso dia kɔlɔ ndo mbetawɔ woho wele akambo wa losɛnɔ aha la nkɔmɔ.

Wɛ koka ntondoya ekakatanu wa wolo wa lo lɔsɛnɔ lo monga l’elongamelo dia lushi lɔmɔtshi vɔ wayoshila

 Kɛnɛ ka kokayɛ nsala

  •   Tongake awui wolo amboleka leye wɛmɛ.

     Bible mbutaka ɔnɛ: “Mete, nduku untu l’ololo leko lu kete, latutshaka ololo utu, lahatshaka kolo.” (Ondaki 7:20, Bible k’Ekila) Woho wasalayɛ kɔlɔ ndo wandja mɛnyaka dia wɛ ekɔ onto, koko dui sɔ hadiolembetshiya dia wɛ hasale ndooko dui di’ɔlɔlɔ.

     Woho wa mɛna akambo woho wewɔ: Ndja weolo dia nɔngɔsɔla munga yayɛ ndo tolongamɛke dia wɛ nkoma kokele. Ɔlɔngɔlɔngɔ welɛwɔ Caleb mbutaka ɔnɛ: “Dimi salaka la wolo di’aha ndeka mbidja yimba paka lo munga yami di’aha dimi nkɔmɔ, koko dimi kondjaka wetshelo oma lɔkɔ dia nshihodia toho takokami ndjalowanya.”

  •   Ewɔ ndjaɛdiaka l’anto akina.

     Bible mbutaka ɔnɛ: “Tatoyangake mɛnya dia sho ndeka anto akina, lo nsɛmanɛ ndo lo kɔmiyana lam’asaso.” (Ngalatiya 5:26) Menda foto ya wa fɛtɛ yakiwɔ kookelɛ lo rɛzo sɔsio koka komadia. Wɛ koka ndjɔsa angɛnyi ayɛ wa ma ma oko atunyi ayɛ.

     Woho wa mɛna akambo woho wewɔ: Etawɔ dia wɛ helamɛka lo fɛtɛ tshɛ yasalema. Laadiko dia laasɔ, foto yandjawɔ lo rɛzo sɔsio hayɛnya awui tshɛ wasalema. Alexis lele l’ɛnɔnyi 16 mbutaka ɔnɛ: “Mbala efula lo rɛzo sɔsio anto mɛnyaka paka awui woleki amɛna wa lo nsɛnɔ yawɔ ndo anto hawoleke mɛnya awui wele bu amɛna wa lo lɔsɛnɔ la wɔ la lushi la lushi.”

  •   Onga onto ladja wɔladi​—Djekoleko lo nkumbo kayɛ.

     Bible mbutaka ɔnɛ: “Naka kokaka, lo edja tshɛ kaakadialemanɛ la nyu, nyodjasɛ l’anto tshɛ ki.” (Rɔmɔ 12:18) Tena dimɔtshi, wɛ honge l’akoka wa ntshikitanya kɛnɛ kasala anto akina koko wɛ ekɔ l’akoka wa ntshikitanya kɛnɛ kasalayɛ. Wɛ koka nsɔna dia monga onto ladja wɔladi.

     Woho wa mɛna akambo woho wewɔ: Ɔsa yɛdikɔ di’aha kotshɛ ase nkumbo kayɛ ekiyanu ndo onga onto landja wɔladi oko watoyosalaka l’angɛnyi ayɛ. Melinda lele l’ɛnɔnyi 15 mbutaka ɔnɛ: “Ndooko onto lele kokele ndo sho tshɛ salanɛka kɔlɔ. Sho pombaka nsɔna kɛnɛ ka nsala, mbuta ate mbidja wɔladi kana bu.”

  •   Onga la lowando.

     Bible mbutaka ɔnɛ: “Nyɛnya dia nyekɔ la lowando.” (Kɔlɔsayi 3:15) Naka wɛ monga la lowando, kete wɛ ayoka washo lo awui w’amɛna wa lo lɔsɛnɔ layɛ, koko aha lo awui w’ɛnayɛ dia howosalema dimɛna.

     Woho wa mɛna akambo woho wewɔ: Eya ekakatanu ayɛ, koko tonyake yimba oma l’awui w’amɛna wa lo lɔsɛnɔ layɛ. Womoto ɔmɔtshi l’osekaseka lelɛwɔ Rebecca mbutaka ɔnɛ: “Lushi tshɛ dimi fundaka dui dimɔtshi dia dimɛna diakahomanyi la mi. Dimi nangaka mbohɔka dia kaanga mbeemi l’ekakatanu lekɔ ndo l’awui w’amɛna.”

  •   Kana yimba lo woho w’angɛnyi wasɔnayɛ.

     Bible mbutaka ɔnɛ: “Lɔngɛnyi la kɔlɔ ndanyaka mbekelo y’ɛlɔlɔ.” (1 Kɔrɛtɔ 15:33) Naka anto wetsha wenya kaamɛ la yɛ tɛkɛtaka kɔlɔ lo dikambo di’anto akina ndo tondjanɛka efata, kete waonga awɔ wa kɔlɔ wayonga la shɛngiya le yɛ.

     Woho wa mɛna akambo woho wewɔ: Etena konga angɛnyi ayɛ l’ekakatanu wa wolo efula, vɔ koka monga la lonyangu ndo vɔ koka nkɔmɔ l’etena kɛmɔtshi. Sala kɛnɛ tshɛ kakokayɛ nsala dia mbakimanyiya, koko totshikake di’ekakatanu awɔ monga la shɛngiya yamboleka le yɛ. Womoto ɔmɔtshi l’osekaseka Michelle akate ɔnɛ: “Hatohombe mbetshaka wenya paka l’anto wɛna akambo lo sso la dia kɔlɔ, nɛ dia ndo sho la wɔ koka ndjɛna akambo la sso dia kɔlɔ.”

 Adia awui efula wendana la diakambo sɔ

 Tekɔ lo nsɛna lo nshi yelɛ Bible ɔnɛ: “Tena dia paa dia wolo mbikikɛ.” (2 Timɔte 3:1) Onde wɛ ekɔ l’okakatanu dia mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ l’ɔtɛ wambofulanɛ awui wa kɔlɔ l’andja ɔnɛ? Adia sawo diele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Lande na kambofulanɛ asui?