Pel aghị epẹ ogọ bọ raraạr phọ

Pel aghị epẹ ogọ bọ raraạr phọ

Asipuru Dị Abuẹn Robạl Ghan Bọ Rinyạ Phọ Ayira Opuru

Asipuru Dị Abuẹn Robạl Ghan Bọ Rinyạ Phọ Ayira Opuru

Eḍighi maạr dị onyọ aKristẹn aseere anhịr obobọ olom odị eten dị i/daphạn Baibul phọ kụ aphin obobọ aạl onhọn oye, ookpomhoghan phọ kopoghom eeghe ekpeḍien oḅẹl apinien phọ r’omhoom mọ?

Mem dị ipẹ phọ emite, ookpomhoghan phọ komiịn mọ oḅẹl apinien phọ makạ mem mọ olom mọ aphin bọ omhoom anhịr phọ, kụ osighẹ omhoom apinien phọ idiphọ apinien dị amheerạ ni. Orue onhaghanhạn ariphigh phọ otụ bọ kụ oḅẹm bọ iduọn phọ, pọ ooḅeghiọn ipẹ aZizọs aghaạph bọ ilọ oseere anhịr r’oḅilhẹ ophin obobọ aạl inhọn ilhom.

Siphẹ Matiu 19:9, aZizọs amạ ni egina ephigh dị oye katuạn aseere anhịr odị obobọ olom odị. Odị aḅẹm mọ: “Oye lọ aseere anịr odị, dị u/tuạn ole emạ, kụ aphin onọn, pọ odị male emạ.” Odaphạn ikpo onhụ phọ aZizọs, yira otuughạ mọ (1) olhe emhạ bịn kụ egina ephigh dị edi siphẹ aBaibul phọ dị oye katuạn aseere anhịr obobọ olom odị, ḅilhẹ mọ (2) oye dị aseere anhịr odị dị i/ḍighi ephigh phọ ephẹn aBaibul phọ amạ bọ kụ aphin onhọn anhịr pọ malhe emhạ. *

Ikpo onhụ phọ aZizọs remạ ghan mọ olhephiri oọny dị alhe emhạ aḅilhẹ aseere anhịr odị amoọgh ni elhiom ophin onhọn anhịr ḍughụm? I/kạr iḍighi idiphọ. Oḅẹm mọ olom kụ alhe emhạ siphẹ apinien phọ, anhịr phọ u/piọm bọ kụ kasopha mughumọ odị kasạr ri abilhenhaạn obobọ ka/sạr. Eḍighi maạr dị u/sạr ubilhenhaạn kụ aḅạm ikpoki, pọ iyạl phọ abidị omoọgh ni eereẹgh aạl obobọ ophin onhọn anhịr mem dị anhịr phọ maḅạm ikpoki phọ eten dị edaphạn olhogh.

Ḍieriphọ aḍighaạgh phọ, eeni anhịr phọ iyaạr u/piọm bọ kawạ ni mọ apinien phọ abidị aghị ni ghisigh, bịn asạr abilhenhaạn olom mọ. Kuolọ kokaạph ika eḍighi maạr dị olom mọ alhe bọ emhạ phọ, aghel osạr owilhenhaạn phọ bịn aghị ghisigh aseere anhịr phọ? Anhịr phọ rawạ bọ ni osạr owilhenhaạn odị r’oghiọm aghisigh pinien phọ, pọ olom mọ o/mhoọgh elhiom ophin onhọn anhịr. Kụ eḍighi maạr dị odị asopha ophin onhọn anhịr ghalhamọ r’iduọn odị u/moọgh bọ elhiom ophin onhọn anhịr, pọ odị maḅilhẹ ale emhạ, kụ ikumor awe ookpomhoghan phọ kosophonhaan ni nyodị ooruẹn.—1 Kọr. 5:1, 2; 6:9, 10.

Mem dị olom dị u/moọgh elhiom kụ aghị aphin onhọn anhịr, ookpomhoghan phọ kosighẹ ika oḅẹl apinien phọ r’omhoom mọ? Odaphạn Baibul phọ, oḅẹl apinien phọ ameerạ niiniin ḍughụm? Anhịr phọ kakiọm ni ghisigh aatughiạn ilọ osạr owilhenhaạn olom mọ odị ḍughụm? Kosighẹ omhoom apinien phọ idiphọ olhe emhạ ḍughụm?

Epẹ omhạn, ookpomhoghan phọ umhiịn ghan omhoom apinien phọ idiphọ olhe emhạ eḍighi maạr dị oḅẹl anhịr phọ ko/mhugh, u/bạl inhọn ilhom, ḅilhẹ u/le emhạ. Toroboiperolbọ, aZizọs o/ghol opọ u/piọm bọ mem mọ rakaạph bọ ilọ oseere anhịr r’oḅilhẹ ophin onhọn. Kparipẹ ghụn, odị aghaạph mọ oye dị aseere anhịr eten dị i/daphạn ipẹ aBaibul aghaạph bọ kụ aphin onhọn, pọ malhe emhạ. Esi iduọn phọ, odaphạn oghaạph phọ aZizọs oḅilhẹ ophin onhọn anhịr phọ aḍighi olhe emhạ, kụ ipẹ phọ mekạ oḅẹl apinien phọ.

“Oye lọ aseere anịr odị, dị u/tuạn ole emạ, kụ aphin onọn, pọ odị male emạ.”—Mat. 19:9

Mem dị olom makạ pinien esi oseere anhịr oḅilhẹ oghị ophin onhọn, pọ oghaạph osạr owilhenhaạn obobọ oghel oye phọ o/mhoọgh mun maạr oḍighinhom agạ opọ u/piọm bọ. Odị kaa/ḅaghamhiạn mun loor ilọ osạr owilhenhaạn obobọ oḅạm ikpoki. Oḅarạm isiphẹ, eten phọ epẹ ookpomhoghan phọ kopogh bọ omhoom apinien phọ ke/kpasị esi oḅẹm mọ opọ u/piọm bọ mamhugh, maạl aani inhọn ilhom, obobọ mọ malhe aani emhạ. *

Siẹn iphẹn yira mooḅeghiọn bọ, olom mọ alhe emhạ kụ apinien phọ akạ bọ. Kuolọ kokaạph ika eḍighi maạr dị olom mọ agạ bịn aseere anhịr phọ, aghị aphin onhọn dị upụr u/le emhạ? Obobọ kokaạph ika eḍighi maạr dị olom mọ maseere anhịr phọ kụ agbi olhe emhạ ḅilhẹ aphin onhọn anhịr ghalhamọ anhịr phọ anyạ ni osạr owilhenhaạn? Oseere anhịr ophin onhọn eḍighi olhe emhạ, kụ ipẹ phọ rekạ ghan oḅẹl apinien phọ. Omhoom apinien phọ ameerạ ni odaphạn iilhogh phọ. Idiphọ oghaạph bọ siphẹ aWatchtower aNovember 15, 1979, opoḍi phọ 32, “nyiidiphọ odị maḍigh omhoom apinien kụ iḍighi kụ odị ka/tue akạ omhoom apinien phọ bịn aḅula k’oḅẹl anhịr phọ odị; oseere anhịr phọ, olhe emhạ phọ, ḅilhẹ r’ophin onhọn anhịr kụ ikạ bọ oḅẹl apinien phọ.”

Omhoom onhaghạn aḍughụm mọ ophọn phọ o/phogh osooromhi dọl iigbia apinien obobọ i/mạ omiteom mọ olhe emhạ o/ḍighi mun igbogh ikarạph. Olom dị aseere anhịr odị eten dị i/daphạn Baibul phọ kụ aphin onhọn mem dị odị u/moọgh elhiom ophin, kasoman ni ooruẹn olhe emhạ ḍighaạgh ikumor awe ookpomhoghan phọ. (Eḍighi maạr dị omhoom anhịr phọ aḍighi onyọ aKristẹn pọ kasoman aani ni ooruẹn olhe emhạ ḍighaạgh ikumor awe phọ.) Ghalhamọ r’iduọn omhoom apinien phọ amheerạ bọ ni, oye phọ ka/tue asianhaan roopoogh siẹn ookpomhoghan phọ esi ibadị asiạ tutụ ikarạph phọ odị eewologhụ ilhoghi awe. Tutụ odị kaḅilhẹ amoọgh eepoogh arukumuan, ikumor awe phọ kokiririom ni opogh dọl oḅẹl anhịr phọ odị abi bọ, r’ibạm anmụny phọ eeni moḅitonhaạn bọ.—Mal. 2:14-16.

Loor esi iikpiạ phọ edi bọ esi oseere anhịr eten dị i/daphạn Baibul phọ kụ ophin onhọn, keḍighi ni osụ olhoghi dị aKristẹn komoọgh aani ephoghom mọ aZihova amhoọgh bọ aghị esi apinien esi ophamhanhạm iikolhobian apinien dị esererẹ.—Eccl. 5:4, 5; Hib. 13:4.

^ Siẹn oghaạph phọ ophọn phọ omaaniọm opọ rakạ bọ pinien phọ olom mọ ḅilhẹ anhịr phọ idiphọ opọ u/piọm bọ. Toroboiperolbọ, odaphạn Mạk 10:11, 12, aZizọs amạ ni aagholhomhi mọ oghaạph phọ ophọn phọ agbolhomaam ni lhephiri r’anmariịr.

^ Iphẹn phọ menme ipẹ yira onhaghanhạn ghan bọ mem dị eten mọ omhoom apinien phọ aḍighi olhe emhạ tutụ opọ u/piọm bọ amhugh, aạl inhọn ilhom, obobọ asoor olhogh olhe emhạ.