Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

Lok me Giko Buk Man

Lok me Giko Buk Man

 1 CIK MA IGI LAC

Cik pa Lubanga jenge i kom cik ma igi lac. Cik ma igi lac magi gubedo lok ada ma pigi tego ma wanongo i Baibul. Gikonyowa me niang kit ma Lubanga tamo kwede, ki kit ma en neno kwede jami. Cik ma igi lac konyowa me moko tam maber ki timo gin matir i kwowa. Gikonyo tutwalle ka wakemme ki jami mogo ma cik pa Lubanga pe loko iye atir atir.

Dul me 1, paragraf 8

 2 BEDO KI WINY

Bedo ki winy bot Jehovah te lokke ni watye atera me timo gin mo keken ma en owacciwa. Jehovah mito ni wawinye pien wamare. (1 Jon 5:3) Ka wamaro dok wageno Lubanga, ci wabilubo tamme i jami ducu. Wabiwinye kadi bed timone tek. Ber piwa me winyo Jehovah, pien en pwonyowa kit me bedo ki kwo maber i kareni dok ocikke ni wabinongo mot mapol i anyim.​—Icaya 48:17.

Dul me 1, paragraf 10

 3 KERO ME MOKO TAM PIWA KENWA

Jehovah omiyo botwa ki acel acel kero me moko tamwa piwa kenwa. En pe ocweyowa me bedo calo robot. (Nwoyo Cik 30:19; Yocwa 24:15) Watwero tic ki bedo agonyawa me moko tam maber. Ento ka pe wagwokke, ci watwero moko tam maraco. Bedo ki kero me moko tamwa piwa kenwa te lokke ni omyero wayer ka wamito bedo lugen bot Jehovah dok omyero wanyut ni ada wamare.

Dul me 1, paragraf 12

 4 RWOM ME KWO MATIR

Jehovah aye keto rwom me kwo, nyo cik me doro kitwa ki jami ma watimo. I Baibul, watwero pwonyo cik magi ki kit ma gitwero konyowa kwede me bedo ki kwo maber. (Carolok 6:16-19; 1 Jo Korint 6:9-11) Cik magi konyowa me ngeyo gin ma Jehovah neno ni tye atir nyo rac. Bene gikonyowa me ngeyo kit me nyuto mar, kit me moko tam maber, ki kit me tero jo mukene ki kica. Kadi bed rwom me kwo pa jo me loboni tye ka dok adoka piny, ento rwom pa Jehovah pe lokke. (Nwoyo Cik 32:4-6; Malaki 3:6) Lubone gwokowa ki i jami ma twero wano komwa ki ma keliwa cwercwiny.

Dul me 1, paragraf 17

 5 CWINY MA NGOLO KOP

Cwiny ma ngoliwa kop obedo gin ma tye i iwa ma nyutiwa gin maber ki marac. Jehovah omiyo botwa ki acel acel cwiny ma ngolo kop. (Jo Roma 2:14, 15) Me wek cwiny ma ngoliwa kop-pi oti kakare, omyero wapwony ma lubbe ki cik pa Jehovah. Macalo adwogine, bikonyowa me moko tam ma yomo cwiny Jehovah. (1 Petero 3:16) Cwiny ma ngoliwa kop twero poyo wiwa ka wacok moko tam me mingo, nyo twero pwodowa i nge timo gin mo marac. Cwiny ma ngoliwa kop twero doko goro, ento ki kony pa Jehovah, watwero jingone odoco. Cwiny ma ngolo kop kakare konyowa me bedo ki wic mupye mot kun wawore kekenwa.

Dul me 2, paragraf 3

 6 LWORO LUBANGA

Lworo Lubanga te lokke ni wamare dok wawore adada mumiyo pe wamito timo gin mo keken ma bicwero cwinye. Lworo Lubanga konyowa me timo gin maber, dok wagwokke ki timo gin marac. (Jabuli 111:10) Terowa me lubo jami ducu ma Jehovah owaco. Ka walworo Lubanga, ci wabigwoko cikkewa bote pien wawore adada. Lworo ma watye kwede i kom Lubanga gudo kit ma watamo kwede, kit ma watero kwede jo mukene, ki tam ma wamoko i kwowa nino ducu.

Dul me 2, paragraf 9

 7 NGUT I KOM BAL

Ngut i kom bal kwako bedo ki cwer cwiny madit pi bal ma ngat meno otimo. Jo ma gimaro Lubanga giwinyo malit ka guniang ni gitimo gin mo ma turo cikke. Ka watimo gin mo marac, omyero wabak dogwa bot Jehovah wek otimiwa kica pi ginkok pa Yecu. (Matayo 26:28; 1 Jon 2:1, 2) Ka wangut ki cwiny me ada ci wagiko timo gin marac, watwero bedo ki gen ni Jehovah otimiwa kica. Pe mitte ni wawek cwinywa obed ka pidowa pi gin ma watimo i kare mukato angec. (Jabuli 103:10-14; 1 Jon 1:9; 3:19-22) Omyero wati matek me pwonnye ki i bal ma watimo, me loko tam mogo ma pe ber, ki dong me kwo ma lubbe ki cik pa Jehovah.

Dul me 2, paragraf 18

 8 RYEMO DANO KI I KACOKKE

Ka ngat mo otimo bal madit ma pe mito ngut iye dok okwero lubo cik pa Jehovah, ci en pe dong bimedde ki bedo i kacokke. Omyero kiryeme woko. Ka kiryemo ngat moni woko, pe dong wakubbe kwede dok wagiko lok kwede. (1 Jo Korint 5:11; 2 Jon 9-11) Yub me ryemo dano ki i kacokke gwoko nying Jehovah ki kacokke. (1 Jo Korint 5:6) Ryemo dano ki i kacokke bene obedo yo me konyo labal-li wek ongut i balle ci odwog cen bot Jehovah.​—Luka 15:17.

Dul me 3, paragraf 19

 9 TIRA

Jehovah marowa dok mito konyowa. Meno aye gin mumiyo en miniwa tira kun tiyo ki Baibul ki jo ma maro Lubanga. Wan macalo jo ma watye ki roc, wamito kony pa Lubanga matek adada. (Jeremia 17:9) Ka wawinyo lok pa jo ma Jehovah tiyo kwedgi me tirowa, man nyuto ni wawore dok wamito lubo cikke.​—Jo Ibru 13:7.

Dul me 4, paragraf 2

 10 AWAKA KI MWOLO

Kit ma wan ducu watye ki roc-ci, yot adada me cako paro piwa kenwa ki nyuto awaka. Ento Jehovah mito ni wabed mwol. Pol kare, wacako dongo cwiny me mwolo ka wapore kekenwa ki Jehovah. Man konyowa me niang kit ma rwomwa lapiny kwede. (Yubu 38:1-4) Yo mukene ma watwero dongo kwede mwolo aye ka watamo pi jo mukene ki gin maber pigi makato piwa kenwa. Awaka pol kare miyo ngat moni tamo ni en pire tek loyo jo mukene. Dano ma mwol ngine kene ki cwiny me ada ci neno ka ma tekone ki gorone tye iye. En pe lworo ye balle, en kwayo kica, dok jolo tam ki tira ma kimiye. Dano ma mwol jenge i kom Jehovah dok lubo tirane.​—1 Petero 5:5.

Dul me 4, paragraf 4

 11 TWERO

Ngat ma tye ki twero golo rukca dok moko tam. Jehovah aye ngat ma tye ki twero madit loyo i polo ki lobo. Kit ma en aye ocweyo jami ducu-ni, en aye Ngat matek loyo i polo ki lobo. En kare ducu tiyo ki twerone me konyo jo mukene. Jehovah omiyo bot jo mogo tic me gwokowa. Me labolle, lunyodo, luelda, ki gamente gitye ki twero mo, dok Jehovah mito ni wati kacel kwedgi. (Jo Roma 13:1-5; 1 Temceo 5:17) Ento ka cik pa dano pe rwatte ki cik pa Lubanga, ci wawinyo Lubanga makato dano. (Tic pa Lukwena 5:29) Ka waworo twero pa jo ma Jehovah tye ka tic kwedgi, ci wanyuto bot Jehovah ni waworo tam ma en omoko.

Dul me 4, paragraf 7

 12 LUELDA

Jehovah tiyo ki luelda ma gubedo omege ma guteggi i yo me cwiny, me gwoko kacokke. (Nwoyo Cik 1:13; Tic pa Lukwena 20:28) Co magi gikonyowa me bedo ki wat macok ki Jehovah kun wamedde ki wore ki kuc labongo anyobanyoba mo. (1 Jo Korint 14:33, 40) Wek cwiny maleng ocim ngat moni me doko laelda, omyero en obed mupore ma lubbe ki lok ma tye i Baibul. (1 Temceo 3:1-7; Tito 1:5-9; 1 Petero 5:2, 3) Wageno dok wacwako dul pa Lubanga, pi meno walubo lok pa Luelda ki yomcwiny.​—Jabuli 138:6; Jo Ibru 13:17.

Dul me 4, paragraf 8

 13 LAWI OT

Jehovah omiyo bot lunyodo tic me gwoko lutinogi. Ento, Baibul waco ni laco aye lawi ot. Ka wego pe i ot, mego aye doko lawi ot. Tic pa lawi ot kwako miyo cam, bongi, ki kabedo bot jo me ode. Pire tek adada pi lawi ot me telo wi jo me ode i woro Jehovah. Me labolle, en neno ni guwoto i cokke, gunywako i tic me pwony, ki dong gukwano Baibul kacel. Lawi ot aye bene moko tam ma lubbe ki jo me ode. En kare ducu temme me lubo lanen pa Yecu kun nyuto cwiny me kica kacel ki niango dok pe nyuto gero. Man konyo me dongo cwiny me mar ma miyo jo ducu me ot meno gibedo agonya dok gidongo watgi ki Jehovah.

Dul me 4, paragraf 12

 14 LUKIKO MADIT

Lukiko Madit obedo gurup pa co mogo ma gitye ki gen me kwo i polo ma Lubanga tiyo kwedgi me doro tic pa jone. I cencwari me acel, Jehovah otiyo ki lukiko madit me telo wi kacokke pa Lukricitayo i worogi ki tic me pwony. (Tic pa Lukwena 15:2) I kareni, omege ma gitiyo macalo Lukiko Madit aye gitelo yo i tiro, ki gwoko jo pa Lubanga. Ka omege magi gitye ka moko tam, gijenge i kom Lok pa Lubanga ki cwiny maleng. Yecu olwongo co magi ma kiwirogi-ni ni “lagwok ot ma lagen dok maryek.”​—Matayo 24:45-47.

Dul me 4, paragraf 15

 15 BOYO WIC

I kine mukene kipenyo lamego me timo tic mo i kacokke ma omege aye pol kare gitimo. Ka en tye ka tiyo tic man, en nyuto woro i kom yub pa Jehovah ki boyo wiye. Ento lamego myero obo wiye ka en tye ka timo jami mogo keken. Me labolle, en biboyo wiye ka tye ka kwano Baibul ki latin kwanne ma nongo cware nyo omego ma onongo batija tye cok kwede.​—1 Jo Korint 11:11-15.

Dul me 4, paragraf 17

 16 BEDO MA PE WACWAKO TUNG KA MO

Bedo ma pe wacwako tung ka mo nyuto ni pe warwako wiwa i lok me wibye. (Jon 17:16) Jo pa Jehovah gicwako Kerre. Calo Yecu, pe wadonyo i lok me loc lobo.

Jehovah ocikowa me ‘mine kenwa i te loc pa luloc ki wegi twer.’ (Tito 3:1, 2; Jo Roma 13:1-7) Ento cik pa Lubanga bene waco ni omyero pe wanek nek. Pi meno, cwiny ma ngolo kop pa Lakricitayo pe yene me cito ka lweny. Ka ce Lakricitayo twero yero me tiyo tic pa reya ma ka timo tic ma kubbe ki mony, en myero onen ka cwiny ma ngole kop-pi yene me timone.

Waworo Jehovah keken pien en aye Lacwecwa. Kadi bed waworo lanyut pi lobo moni, ento pe wagoyo calut i nyim bandera dok pe wawero lubaro me lobo. (Icaya 43:11; Daniel 3:1-30; 1 Jo Korint 10:14) Ki bene, Lucaden pa Jehovah gimoko tamgi pigi kengi pe me bolo kwir pi pati nyo lacungo mo. Wamoko tam man pien wacwako gamente pa Lubanga keken.​—Matayo 22:21; Jon 15:19; 18:36.

Dul me 5, paragraf 2

 17 CWINY ME LOBO

Lobo man ilo malo kit ma Catan tamo kwede. Jo ma ginyuto cwiny man aye jo ma pe gimaro dok pe gilubo lanen pa Jehovah kacel ki cikke. (1 Jon 5:19) Tam ki lakodi tic ma bino macalo adwogine aye kilwongo ni cwiny me lobo. (Jo Epeco 2:2) Jo pa Jehovah gitute matek wek cwiny meno pe odorgi. (Jo Epeco 6:10-18) Ma ka meno, wamaro cik pa Jehovah dok wayelle matek me lubo kit ma en tamo kwede.

Dul me 5, paragraf 7

 18 JO MUNGAK

Jo mungak aye jo ma gilwenyo i kom lok ada me Baibul. Gin gijemo i kom Jehovah, ki Yecu, ma en aye Kabaka me Ker pa Lubanga, dok gitemme me bito jo mukene wek guribbe kacel kwedgi. (Jo Roma 1:25) Gin gitemo pito akalakala i cwiny jo ma giworo Jehovah. Jo mogo ma i kacokke pa Lukricitayo macon gudoko jo mungak, kadi wa jo mogo i karewa-ni. (2 Jo Tecalonika 2:3) Jo ma lugen bot Jehovah pe gikubbe kadi matidi mo ki jo mungak. Pe myero wawek miti ma watye kwede me ngeyo jami mapol nyo lyeto ma a ki bot jo mukene owek wakwan nyo wawiny tam pa jo mungak. Wan lugen bot Jehovah dok waworo en keken.

Dul me 5, paragraf 9

 19 KWANYO BAL

I te Cik pa Moses, rok ducu me Icrael onongo penyo Jehovah ni otimigi kica pi balgi. Gin onongo gikelo gityer calo bel, moo, ki lee i ot pa Lubanga. Man onongo poyo wi Luicrael ni Jehovah tye atera me weko balgi macalo rok ki dok bal pa ngat acel acel. Lacen, i kare ma Yecu omiyo kwone me kwanyo balwa, gityer magi onongo dong pe mitte. Yecu omiyo gitum kicel keken ma “otyeko lok woko ducu.”​—Jo Ibru 10:1, 4, 10.

Dul me 7, paragraf 6

 20 WOR KWO PA LEE

I te Cik pa Moses, onongo kiye ni dano gucam lee. Ki bene, kicikogi ni gutyer lee. (Lulevi 1:5, 6) Ento Jehovah owaco bot jone ni pe guter lee ki gero. (Carolok 12:10) Ki lok ada, Cik pa Moses onongo tye ki cik ma gwoko lee ki i kom aun. Kiciko Luicrael ni gugwok leegi maber.​—Nwoyo Cik 22:6, 7.

Dul me 7, paragraf 6

 21 JAMI MATINO TINO MA KIKWANYOGI KI I REMO KACEL KI YO ME YANGO

Jami matino tino ma kikwanyogi ki i remo. Remo tye ki jami angwen madongo​—red cells, white cells, platelets, ki plasma. Jami angwen magi kiromo ngidogi i jami matino tino. *

Lukricitayo pe giye remo nyo jami angwen madongo ma tye iye-ni. Ento, tika omyero guye jami matino tino ma kikwanyogi ki i remo? Baibul pe miyo lagamme atir atir. Pi meno Lakricitayo acel acel myero omok tamme pire kene ma lubbe ki cwiny ma ngole kop.

Lukricitayo mogo gikwero jami ducu matino tino ma kikwanyogi ki i remo. Gimoko tamgi kuman pien Cik pa Lubanga bot jo Icrael owaco ni remo ma kikwanyo ki i kom gin ma kwo mo keken omyero kiony woko “i ngom macalo pii.”​—Nwoyo Cik 12:22-24.

Jo mukene gimoko tam mapat. Cwiny ma ngoligi kop yenigi me tic ki jami matino tino ma kikwanyogi ki i remo. Gimoko tamgi kuman pien i nenogi, jami matino tino magi dong pe cung pi kwo pa cwec ma kikwanyo remone-ni.

Ka itye ka moko tam i kom jami matino tino ma kikwanyogi ki i remo-ni, tam i kom lapeny magi:

  • An tika angeyo ni kwero jami matino tino-ni ducu nyutu ni pe abiye tic ki yadi mogo ma cango two nyo ma romo konyo twoyo wang ret wek remo pe omedde ki mol?

  • Tika aromo tito ki daktar pingo akwero nyo aye tic ki jami matino tino acel nyo makato ma kikwanyogi ki i remo?

Jami ma kitimo i kare me yango. Macalo Lukricitayo, pe wamiyo remo, dok pe wagwoko remowa pi cabit mogo wek kiti kwede i kare ma nongo kitye ka yangowa. Ento, tye jami mogo ma kitimo ki remo pa latwo i kare me yango. Lakricitayo acel acel myero omok tamme pire kene i kom kit ma kibitic kwede ki remone i kare me yango, pimo two, nyo cango two. I kare ma nongo kitye ka timo jami magi, i kine mukene kikwanyo remo pa latwo kigwoko ka mapat pi cawa mo.​—Pi ngec mukene, nen Watchtower, Oktoba 15, 2000, pot karatac 30-31.

Me labolle, tye gin mo ma kitimo i kare me yango ma kilwongo ni hemodilution. Gin ma kitimo aye ni ma peya kiyango ngat mo, kong kikubo remone mol cito ka mapat ka kileyo ka wange ki jami ma obedo pii pii. Lacen dong i kare me yango, nyo cutcut i ngeye, kikubo remo ca mol dok cen i kom latwo.

Gin mukene ma kitimo kilwongo ni cell salvage. Ma lubbe ki diro man, kiywayo remo ma tye ka mol i kare me yango ci kiluro, ka dong kidwoko cen i kom latwo i kare me yango nyo cutcut i ngeye.

Daktar acel acel twero tic ki diro magi i yo mapat pat. Pi meno, ma peya Lakricitayo oye diro mo me tic ki remone, yo mo me pimo two, nyo kit yo mo me cango, en myero oniang maber kit ma kibitic kwede ki remone.

Ka itye ka moko tammi i kom yo mo ma ludaktari gibitic kwede ma lubbe ki remoni, penye kekeni ki lapeny magi:

  • Ka kibikubo remona ni kong dok omol ocit ka mukene kun molle me dwogo cen i koma bene i cawa mukene cot woko, tika cwiny ma ngola kop-pi pud dok biye me neno remo man macalo dul koma, ma nongo pe bimitte ni omyero kiony “woko piny i ngom”?​—Nwoyo Cik 12:23, 24.

  • Ka kikwanyo remona, kitiyo iye ka dok kikubo kidwoko cen i koma, ci pe abibedo iye ki poto cwiny mo ma lubbe ki pwony ma anongo ki i Baibul?

  • Tika angeyo ni kwero yo ducu ma ludaktari gibitic kwede ma lubbe ki remona tere ni pe abiye pimo remona, tic ki macin ma kwanyo cilo ki i olang/engalura (hemodialysis), nyo macin ma tiyo ma kaka adunu/itao nyo oboo/ewuku?

Ma peya wamoko tam i kom jami matino tino ma kikwanyo ki i remo, ki dok yo mo ma ludaktari gibitic kwede ki remowa, omyero kong waleg bot Jehovah wek okonywa ki moko tam matir, ci bene wakwed lokke matut. (Yakobo 1:5, 6) I ngeye, omyero wati ki cwiny ma ngoliwa kop me moko tamwa piwa kenwa. Pe myero wapeny jo mukene ngo ma gin onongo gibitimone ka onongo gibed wan, dok pe myero wawek jo mukene gudirwa me moko tam moni.​—Jo Roma 14:12; Jo Galatia 6:5.

Dul me 7, paragraf 11

 22 GWOKO LENGO ME KWOWA

Me bedo leng i kwowa, omyero wanen ni jami ma watimo leng i wang Lubanga. Man kwako gin ma watamo, wawaco, ki dok ma watimo. Jehovah ocikowa ni wagwokke ki tim carocaro mo keken. (Carolok 1:10; 3:1) Omyero wamok tamwa me lubo cik pa Jehovah ma peya wakemme ki atematema me timo gin marac. Omyero waleg bot Lubanga kare ducu wek okonywa me tamo tam maleng, dok omyero wamok tamwa me kwero bita mo keken me donyo i tim tarwang.​—1 Jo Korint 6:9, 10, 18; Jo Epeco 5:5.

Dul me 8, paragraf 11

 23 TIM MARACO ME LEWIC KI TIM MACILO

Tim maraco mogo me lewic kwako lok nyo bal madongo ma kitimo ki dit wic. Ngat ma timo man nyuto ni pe eworo cik pa Lubanga. Ka ngat moni odonyo i tim marac me lewic mo, komitti me ngolo kop bibedo piny ka neno lokke. Tim macilo kwako bal mapat pat. Tim macilo mogo gidongo adada ma mitte ni komitti me ngolo kop i kacokke aye myero obed piny me winyo lokke.​—Jo Galatia 5:19-21; Jo Epeco 4:19; pi ngec mukene, nen “Lapeny pa Lukwan Bukkewa” i Watchtower me Julai 15, 2006.

Dul me 9, paragraf 7; Dul me 12, paragraf 10

 24 COBO MITI ME MIT KEKENI

Jehovah oyubo ni tim me buto obed yo maleng ma laco ki dako gitwero nyuto kwede mar i kingi. Ento ka ngat moni cobo mitine me mit kekene, nyo tuko ki dul kome me co nyo mon-ni me cobo mitine, en nongo tye ka timo gin macilo. Tim man romo balo wat pa ngat moni ki Jehovah. Twero weko ngat meno dongo miti mogo macilo ma Lubanga pe ocweyowa kwede dok en cako neno tim me buto i yo ma pe oporre. (Jo Kolocai 3:5) Ka ngat mo tye ka timo tim man macilo-ni dok nongo ni tek me jukone, en pe myero oil cinge woko. (Jabuli 86:5; 1 Jon 3:20) Ka itye ka lweny ki peko man, leg bot Jehovah ki cwinyi ducu wek okonyi. Gwokke ki neno cal macilo, ma bimiyo icako tamo tam macilo. Lok ki lanyodoni ma Lakricitayo nyo laremi mo muteggi ma woro cik pa Jehovah. (Carolok 1:8, 9; 1 Jo Tecalonika 5:14; Tito 2:3-5) Itwero bedo ki gen ni Jehovah neno dok pwoyo tuteni me bedo leng.​—Jabuli 51:17; Icaya 1:18.

Dul me 9, paragraf 9

 25 NYOMO MON MAPOL

Jehovah oyubo ni nyom myero otimme i kin laco acel ki dako acel. I kare pa Luicrael, Lubanga oye ni co gunyom mon makato acel, ento man pe obedo yubbe i acakki. I kareni, Jehovah pe ye ni jone gunyom mon mapol. Laco myero obed ki dako acel, ki dako myero obed ki laco acel.​—Matayo 19:9; 1 Temceo 3:2.

▸ Dul me 10, paragraf 12

 26 KETO NYOM KI POKKE

Jehovah oyubo ni laco ki dako myero gubed kacel teke pud gikwo. (Acakki 2:24; Malaki 2:15, 16; Matayo 19:3-6; 1 Jo Korint 7:39) En oye ni kitwero keto nyom ka ce ngat acel otimo abor. Ka meno otimme, Jehovah miyo twero ki ngat ma pe ki bal-li me moko tamme ka ce ebiketo nyomme nyo pe.​—Matayo 19:9.

I kine mukene, Lukricitayo mogo gumoko tamgi me pokke woko ki luotgi kadi bed tim tarwang mo pe otimme. (1 Jo Korint 7:11) Ka ce jami magi ma kiryeyo piny-nyi tye ka timme, ci Lakricitayo twero tamo pi pokke woko ki luotte.

  • Kwero konyo jo me ot akaka: Laco okwero miyo jami me kom bot jo me ode, mumiyo gipe ki cente nyo cam.​—1 Temceo 5:8.

  • Tim gero marac: Kitye ka uno laco nyo dako marac adada, ma yotkome nyo kwone tye ka mading.​—Jo Galatia 5:19-21.

  • Keto wat pa ngat moni ki Jehovah ka mading: Laco nyo dako tye ka gengo luotte ki tic pi Jehovah.​—Tic pa Lukwena 5:29.

Dul me 11, paragraf 19

 27 MIYO PWOC KI CUKO CWINY

Wan ducu wamito nongo pwoc ki cuko cwiny. (Carolok 12:25; 16:24) Watwero jingo ki kweyo cwiny luwotwa ka waloko lok me mar ki kica. Lok ma kit meno twero konyo omegiwa ki lumegiwa me ciro pekki ki medde ki tic pi Jehovah kadi bed kwo tek adada. (Carolok 12:18; Jo Pilipi 2:1-4) Ka ngat moni cwinye otur, omyero wawiny lokke ki woro dok watemme me niang kit ma en winyo kwede. Man twero konyowa me ngeyo ngo ma myero wawaci nyo watim me konye. (Yakobo 1:19) Ket tek me ngeyo omegini ki lumegini maber wek iniang gin ma gimito, ci ibikonyogi me lokke bot Jehovah, ma en aye ngat ma miyo pwoc dok kweyo cwinywa i yo maber loyo. Macalo adwogine, gibinongo yweyo madit.​—2 Jo Korint 1:3, 4; 1 Jo Tecalonika 5:11.

Dul me 12, paragraf 16

 28 NYOM

Baibul pe ryeyo cik mapol me aluba i kom nyom. Tekwaro ki cik pa gamente tye mapat pat i kabedo mapat pat. (Acakki 24:67; Matayo 1:24; 25:10; Luka 14:8) Gin ma pire tek loyo i nyom aye kwonge pa lunyom i nyim Jehovah. Lunyom mapol gilwongo wadigi ki luremgi macok me bedo tye ka gitye ka kwonge dok laelda mo miyo pwony ma jenge i Baibul. Cung i wi lunyom me moko ka ce gibibedo ki namo mo i nge nyomgi nyo pe. (Luka 14:28; Jon 2:1-11) Tam mo keken ma lunyom gimoko i kom nyomgi myero obed ma kelo deyo i kom Jehovah. (Acakki 2:18-24; Matayo 19:5, 6) Cik ma igi lac me Baibul twero konyogi me moko tam maber. (1 Jon 2:16, 17) Ka lunyom guyero me miyo kongo i ka namo ma timme i nge nyom, omyero gunen ni kidoro namo meno maber. (Carolok 20:1; Jo Epeco 5:18) Ka guyero me keto wer nyo galowang mo, omyero gunen ni jami magi keto deyo i kom Jehovah. Lunyom ma Lukricitayo, omyero guket cwinygi i kom watgi ki Lubanga, ki wat i kingi macalo laco ki dako ma ka paro pi nino me nyom meno keken.​—Carolok 18:22; pi tam mukene, nen Watchtower me Oktoba 15, 2006, pot karatac 18-31.

Dul me 13, paragraf 18

 29 MOKO TAM ME RYEKO

Wamito ni wamok tam me ryeko ma jenge i kom cik ma igi lac me Baibul. Me labolle, ngat mo ma pe obedo Lacaden pa Jehovah romo lwongo luotte ma Lakricitayo me cam ki wadine ma pe gubedo Lukricitayo i nino mo madit pa jo me lobo-ni. Ka meno otimme i komi, ngo ma ibitimo? Ka cwiny ma ngoli kop yeni me cito, ci itwero tito bot luotwu ni ka kibitimo tim mogo ma kubbe ki dini goba i ka cam meno, ci pe ibinywako iye. Omyero bene itam i kom kit ma bigudo kwede jo mukene ka inywako i cam meno.​—1 Jo Korint 8:9; 10:23, 24.

Nyo ladit ticci romo mini ayonga mo i kare me kwero nino madito. Tika omyero ikwer ayonga meno woko? Itwero gamone nyo pe. Tam ma ibimoko me gamone nyo kwerone cung i kom kit ma ladit ticci neno kwede ayonga meno. En tika neno ayonga meno calo but kwer-ri? Nyo kece obedo mere yo me nyuto pwoc? Ka itamo matut i kom lok magi ki mukene, ci ibimoko tam me gamo ayonga meno nyo pe.

Ngat mo twero mini mic i nino mo madit ci wacci ni: “Angeyo gire ni in pe ikwero nino man, ento pud amito mini mic man.” Oromo bedo ni ngat meno tye ka mini mic-ci ki cwiny me kica. Ki tungcel, mono en tye ka temo niyeni nyo biti me kwero nino meno? I nge tam i kom lapeny magi, in aye myero imok tammi ka ce ibigamo mic meno. I tam ducu ma wamoko, wamito ni wabed ma cwinywa pe pidowa kun bene wabedo lugen bot Jehovah.​—Tic pa Lukwena 23:1.

Dul me 13, paragraf 22

 30 BIACARA KI JAMI MA LUBBE KI CIK

Pol kare, ka kicobo tele mogo oyotoyot, ci pe gidoko lok madongo. (Matayo 5:23-26) Pi Lukricitayo ducu, gin ma pire tek loyo obedo me kelo deyo bot Jehovah ki gwoko kacokke ma oribbe.​—Jon 13:34, 35; 1 Jo Korint 13:4, 5.

Ka Lukricitayo gitye ki yoko wic mo i lok me biacara, omyero gutute me cobo lok meno labongo cwalone i kot. Buk me 1 Jo Korint 6:1-8 tye ki tira ma Paulo ocoyo madok i kom cwalo Lukricitayo i kot. Tero omegiwa i kot twero balo nying Jehovah ki nying kacokke. I Matayo 18:15-17, kicoyo jami adek ma Lukricitayo myero gulubi me cobo lok madito calo kwoto nying nyo kwo i wi diro. (1) Omyero kong gutemme me cobo lok meno i kingi. (2) Ka meno pe onyako nyige, gitwero penyo Lakricitayo acel nyo aryo mo me konyogi. (3) Ka mitte, ci gitwero kelo lok meno bot luelda. Ka lokke dong oo bot luelda, ci gibitic ki cik ma igi lac me Baibul me cobo lok meno i yo ma gwoko kuc. Ento, ka ce jo mogo pe gimito lubo cik me Baibul, ci bimitte ni luelda guket komitti me neno ka ce omyero kiryeme woko ki i kacokke.

Tye jami mogo ma mitte ni kot aye ocobi, calo lok mogo madok i kom keto keny, twero me gwoko latin, wel ma myero kicul kare ki kare ki dako nyo laco ma nongo dong kenygi oket woko, culo incuareny, ki lok kom wil ma kicoyo pi to. Ka Lakricitayo tiyo ki kot me cobo jami kit man i yo me kuc, ci nongo en pe tye ka turo cik ma Paulo ocoyo-ni.

Ka ce bal madit otimme, calo buto tektek ki dako, nywaro lutino, lweny i kom dano, kwo i rwom ma lamal, nyo nek, ci Lakricitayo ma odoto lok meno bot luloc nongo pe oturo cik ma Paulo ocoyo.

Dul me 14, paragraf 14

 31 BWOLA PA CATAN

Nicakke ki i poto me Eden, Catan obedo ka temme me bwolo dano. (Acakki 3:1-6; Niyabo 12:9) En ngeyo ni ka edwoyo tamwa, ci etwero bitowa me timo gin marac. (2 Jo Korint 4:4; Yakobo 1:14, 15) En tiyo ki cungo i wibye, dini, cato wil, galowang, kwan ki jami mukene mapol me dongo tamme i cwinywa wek wanen calo gin maber.​—Jon 14:30; 1 Jon 5:19.

Catan ngeyo ni karene odong manok me bwolo dano. Pi man, en tye ka tute i yo ducu me bwolo dano mapol. Tutwalle en mito bwolo lutic pa Jehovah. (Niyabo 12:12) Ka pe wagwokke, ci Larac-ci twero loko tamwa mot mot. (1 Jo Korint 10:12) Me labolle, Jehovah mito ni nyom obed gin marii. (Matayo 19:5, 6, 9) Ento dano mapol i kareni gineno nyom calo winye mo ma pire pe tek ma kiromo ketone cawa mo keken. Filim ki purogram mapol me telebijon gidongo lakodi tam man bene. Omyero wayelle matek me nenoni tam pa jo me loboni madok i kom nyom pe odongo i cwinywa.

Yo mukene ma Catan tiyo kwede me bwolowa obedo cwiny me jemo. (2 Temceo 3:4) Ka pe wagwokke, ci watwero rwenyo woro pi jo ma Jehovah ominigi twero. Me labolle, omego mo romo cako kwero tira ma luelda gimiye. (Jo Ibru 12:5) Nyo lamego mo twero cako pyem i kom yub me tela ma Jehovah oketo pi jo me ot.​—1 Jo Korint 11:3.

Omyero wamok tamwa me kwero Larac-ci wek pe olok tamwa. Ma ka meno, wamito lubo tam pa Jehovah kun ‘waketo cwinywa i kom jami ma tye malo i polo.’​—Jo Kolocai 3:2; 2 Jo Korint 2:11.

Dul me 16, paragraf 9

 32 YO ME CANGO TWO

Wamito bedo ma komwa yot dok wamito kony maber loyo ka komwa lit. (Icaya 38:21; Marako 5:25, 26; Luka 10:34) I kareni, ludaktari ki jo mukene gitiyo ki diro kacel ki yo mapat pat me cango two. Ka watye ka moko tamwa i kom yo ma myero wati kwede me cango two, pire tek adada ni walub cik ma igi lac me Baibul. Dok wiwa myero opo ni Ker pa Lubanga keken aye bicangowa matwal. Pe myero waket tamwa ducu i kom yot komwa ma miyo wiwa wil woko i kom woro Jehovah.​—Icaya 33:24; 1 Temceo 4:16.

Omyero wagwokke adada ki yo me cango two ma nen calo tiyo ki teko pa jogi. (Nwoyo Cik 18:10-12; Icaya 1:13) Pi man, ma peya waye yo mo me cango two nyo yat mo keken, omyero kong wange lok ducu i kome ki tam ma dano gitye kwede. (Carolok 14:15) Wiwa myero pe owil ni Catan mito bwolowa wek wadony i tim jok jok. Ka ce watye ki byek mo ni yat moni kubbe ki tim jok jok, omyero wagwokke kwede.​—1 Petero 5:8.

Dul me 16, paragraf 18

^ para. 98 Ludaktari mogo gineno jami angwen madongo ma tye i remo-ni calo jami matino tino ma kikwanyo ki i remo. Pi meno, i kine mukene mitte ni itit tam ma imoko pe me ye remo nyo jami angwen madongo ma tye iye-ni​—red cells, white cells, platelets, ki plasma.