Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

PWONY ME ANYAMA ME 30

WER 36 Wagwoko Cwinywa

Pwony ma Pigi Tego ma Wanongo ki bot Luker me Icrael

Pwony ma Pigi Tego ma Wanongo ki bot Luker me Icrael

“Miyo doki wupoko kin jo ma kitgi atir ki jo maraco, kin ngat ma tiyo bot Lubanga ki ngat ma pe tiyo bote.”MAL. 3:18.

GIN MA WABIPWONYO

Pwonyo kit ma Jehovah onongo neno kwede luker me Icrael bikonyowa me niang gin ma Jehovah mito ki botwa i kare-ni.

1-2. Gin ango ma Baibul tittiwa i kom luker mogo me Icrael?

 BAIBUL tittiwa lok i kom co makato 40 ma guloyo lobo me Icrael. a Dok bene tittiwa atyer ka maleng jami mogo ma gutimo. Me labolle, kadi wa luker ma gibeco gutimo jami mogo maraco. Tam kong i kom Kabaka Daudi. Jehovah owaco ni: “Laticca Daudi . . . yam omako cikka ducu, kun lubo kora ki cwinye ducu.” (1 Luker 14:8) Kadi bed kit meno, laco man otimo tim abor ki dako munyomme, dok lacen oketo yub ci oweko kineko cware woko i dog lweny.—2 Cam. 11:​4, 14, 15.

2 Ki tungcel, Baibul bene tittiwa lok i kom jami mabeco ma luker mogo gutimo ento lacen gujuko tic pi Jehovah woko. Tam kong i kom Rekoboam. Ki i wang Jehovah, “en . . . obedo ka tiyo gin maraco.” (2 Tekwaro 12:14) Kadi bed kit meno, Rekoboam otimo jami mogo mabeco. Me labolle, en owinyo lok pa Jehovah i kare ma Jehovah owacce ni pe olweny i kom kaka apar me Icrael dok owek guyer kabaka mukene. En bene oroco boma mapol i te kerre wek gubed matek me gwoko jo pa Lubanga ki bot lumonegi.—1 Luker 12:​21-24; 2 Tekwaro 11:​5-12.

3. Lapeny ango ma watwero pennye kwede, dok gin ango ma wabinyamo i pwony man?

3 Pire tek ni wanong lagam pi lapeny man: Ka luker me Icrael gutimo jami mabeco ki jami maraco, ci gin ango ma Jehovah otiyo kwede me moko ni kabaka moni ber? Lagam me lapeny meno bikonyowa me niang gin ma omyero watim me yomo cwiny Jehovah. Wabinyamo jami adek ma twero bedo ni Jehovah otiyo kwede me moko kace kabaka moni ber nyo rac: kit ma cwinygi tye kwede, kace gungut i kom balgi, ki dong kace gumoko i woro me ada.

GUTIYO PI JEHOVAH KI CWINYGI DUCU

4. Apokapoka ango ma onongo tye i kin luker mabeco ki maraco?

4 Luker ma guyomo cwiny Jehovah gutiyo pire ki cwinygi b ducu. Kabaka Yekocapat “obedo ka yenyo Rwot [Jehovah] ki cwinye ducu.” (2 Tekwaro 22:9) Baibul oloko kit man i kom Yocia: “Pe tye kabaka mo ma rom kwede ki i kin luker ducu ma gutelo nyime, ma yam kong olokke bot Rwot [Jehovah] ki cwinye ducu.” (2 Luker 23:25) Kabaka Solomon kono, ma lacen i kare ma otii otimo jami maraco? Lok pa Lubanga tittiwa ni en ‘pe otiyo pi Lubanga ki cwinye ducu.’ (1 Luker 11:4) Dok Baibul bene waco ni kabaka ma kite rac ma nyinge Abijam, “cwinye ducu onongo pe tye i kom Rwot Lubangane.”—1 Luker 15:​3, Baibol.

5. Tit kong tyen lok me tic pi Jehovah ki cwinywa ducu.

5 Dong, tyen lokke ngo me tic pi Jehovah ki cwinywa ducu? Ngat ma tiyo pi Jehovah ki cwinye ducu pe woro mere Lubanga keken ni pien omyero etim. Ento me ka meno, en tiyo pi Jehovah pien maro Lubanga matek. Medo i kom meno, en medde ki maro Lubanga ki cwinye ducu kun wore pi kare me kwone ducu.

6. Watwero medde ki tic pi Jehovah ki cwinywa ducu nining? (Carolok 4:23; Matayo 5:​29, 30)

6 Watwero lubo lanen pa luker ma lugen kun watiyo pi Jehovah ki cwinywa ducu nining? Omyero wagwokke ki gin mo keken ma twero weko marwa pi Jehovah doko goro. Me labolle, omyero wagwokke ka odok i kom jami me galowang ma wayero. Omyero bene wagwokke ki kodi lurem ma wayero wek pe wacak tamo ni cente nyo lonyo aye gin ma pire tek loyo i kwo. Ka waniang ni gin mo tye ka weko marwa pi Jehovah doko goro, ci mitte ni watim gin mo cutcut wek pe wabal watwa ki Jehovah.—Kwan Carolok 4:23; Matayo 5:​29, 30.

7. Pingo pire tek me gwokke ki i gin mo keken ma twero weko marwa pi Jehovah doko goro?

7 Omyero pe wawek cwinywa opokke woko. Ka pe wagwokke, watwero bwolle kekenwa kun watamo ni ka wamedo ticwa pi Jehovah, ci pe mitte ni wakwer jami maraco. Tam kong i kom lapor man. Ket kong ni, ibedo ka dunyo otti. I nge tyeko dunyone maleng, yamo lapiru ma opong ki apwa ocako kodo. Berre bibedo kwene ka iyabo doggola ki diricani i cawa meno? Apwa bicido otti woko. Watwero poro man ki watwa ki Jehovah. Omyero pe wagik ki timo jami mabeco ma nyikowa cok ki Jehovah keken. Kit macalo pe wabiye ni yamo ma opong ki apwa odony i otwa, mitte bene ni pe waye ni “yamo” me lobo-ni ma twero balo watwa ki Jehovah odony i cwinywa.—Ep. 2:2.

GUNGUT I KOM BALGI

8-9. Kabaka Daudi ki Kabaka Kejekia gudok iye nining i kare ma kiminigi tira? (Nen cal ma tye i )

8 Kit ma waneno kwede i paragraf mukwongo, Kabaka Daudi otimo bal madit. Ento i kare ma lanebi Natan otitte kit ma Jehovah winyo kwede i kom balle, Daudi omwolle dok ongut. (2 Cam. 12:13) Lok ma Daudi ocoyo i Jabuli 51, nyutiwa ni cwinye ocwer matek i kom balle. Daudi pe oporo mere odenge ni engut i kom balle me umo wang Natan nyo me wene wek pe enong pwod ki i cing Jehovah.—Jab. 51:​3, 4, 17, lok me ka wiye.

9 Kabaka Kejekia bene otimo bal i nyim Jehovah. Baibul tittiwa ni: “Obedo ki wakke i cwinye. Pi meno akemo omako Rwot [Jehovah] i kome kacel ki jo Juda ki jo Jerucalem.” (2 Tekwaro 32:25) Pingo Kejekia obedo ki cwiny me awaka? Twero bedo ni pien Jehovah omine lonyo madwong, okonye me loyo mony me Aciria, nyo pien ni Jehovah ocange ki i two mo ma onongo bineke woko. Twero bedo ni cwiny me awaka aye oweko en onyuto lonyone ducu bot jo Babilon. Man oweko lanebi Icaya ocikke matek. (2 Luker 20:​12-18) Ento calo Daudi, Kejekia bene omwolle dok ongut ki cwinye ducu. (2 Tekwaro 32:26) Macalo adwogine, Jehovah oneno Kejekia nining? En oneno Kejekia macalo kabaka maber ma “obedo ka tiyo gin ma nen atir.”—2 Luker 18:3.

Kabaka Daudi ki Kabaka Kejekia gumwolle dok gungut i kom balgi i kare ma kiminigi tira (Nen bene paragraf 8-9)


10. Kabaka Amajia odok iye nining i kare ma kimine tira?

10 Pe calo Daudi ki Kejekia, Kabaka Amajia me Juda otimo gin ma atir “ento pe ki cwinye ducu.” (2 Tekwaro 25:2) Gin ango ma en otimo marac? I ngeye ma Jehovah okonye me loyo lweny i kom jo Edom, Amajia ocako woro lubangegi. c Dok i kare ma lanebi pa Jehovah omine tira pi tim meno, kabaka okwero winyo lokke dok oryeme woko.—2 Tekwaro 25:​14-16.

11. Ma lubbe ki 2 Jo Korint 7:​9, 11, gin ango ma omyero watim wek Jehovah otimiwa kica? (Nen bene cal.)

11 Pwony ango ma wanongo ki i lanen magi? Mitte ni wangut i kom balwa dok watim jami ducu ma watwero me gwokke ki nwoyogi. Ka wanongo tira ki bot luelda kono, kadi bed i kom gin mo ma watamo ni pire pe tek? Pe omyero wawiny calo Jehovah pe marowa nyo ni luelda gidagwa. Kadi wa luker mabeco ma guloyo Icrael bene onongo mitte ni gunong tira dok kijukgi. (Ibru 12:6) Ka kiminiwa tira, mitte ni (1) wabed mwol dok wajol tira meno, (2) watim alokaloka ma mitte, ki (3) wamedde ki tic pi Jehovah ki cwinywa ducu. Ka wangut i kom balwa, Jehovah bitimiwa kica.—Kwan 2 Jo Korint 7:​9, 11.

Ka kiminiwa tira, mitte ni (1) wabed mwol dok wajol tira meno, (2) watim alokaloka ma mitte, ki (3) wamedde ki tic pi Jehovah ki cwinywa ducu (Nen paragraf 11) f


GUWORO JEHOVAH I YO MA ATIR

12. Apokapoka madit ango ma obedo tye i kin luker ma lugen ki maraco?

12 Luker ma Jehovah onenogi ni kitgi atir guworo Jehovah i yo ma en mito. Dok bene, gucuko cwiny jo pa Jehovah me timo meno. Ngene kene ni, onongo bene gitye ki gorogi, kit ma waneno kwede. Ento guworo Jehovah keken dok gutute matek me jwayo woro goba woko ki i lobo Icrael. d

13. Pingo Jehovah oneno Kabaka Akab macalo ngat ma kite rac?

13 Pingo Jehovah omoko ni luker mukene pe gubedo lugen? Pe dong tye ni jami ducu ma luker magi gutimo onongo rac. Me labolle, i kare ma Kabaka Akab ma kite rac-ci owinyo ni dakone oneko Nabot pi yomo cwiny en Akab, en omwolle dok cwinye ocwer. (1 Luker 21:​27-29) En bene ogero boma mapol dok oloyo lweny mapol pi ker me Icrael. (1 Luker 20:​21, 29; 22:39) Ento tye gin mo ma Akab otimo ma onongo rac adada. Macalo adwogi me dic pa dakone, Akab onyayo tim me woro jogi matek adada i lobo Icrael. En pe omedo ki ngut pi tim man.—1 Luker 21:​25, 26.

14. (a) Pingo Jehovah oneno Kabaka Rekoboam macalo ngat ma kite rac? (b) Bal ango ma pol pa luker maraco gutimo?

14 Tam kong i kom kabaka mukene ma onongo kite rac—Rekoboam. Kit ma kitito kwede con i paragraf me aryo, en otimo jami mabeco mapol i kare me locce. Ento i kare ma locce dong omoko matek, en oweko lubo cik pa Jehovah ci ocako woro lubange me goba. (2 Tekwaro 12:1) I nge meno, en obedo ka cabbe acaba kun i kare mogo woro Jehovah dok i kare mukene woro lubange me goba. (1 Luker 14:​21-24) Pe Rekoboam ki Akab keken aye gubedo luker ma gujuko woro Jehovah i yo ma atir. Ki lok ada, pol pa luker ma kitgi raco-ni guworo jogi dok gucuko cwiny jo ma i te locgi me timo meno. Dong nen ka maleng ni, i wang Jehovah, moko matek i woro me ada obedo gin ma en otiyo kwede me moko kace kabaka moni ber nyo rac.

15. Pingo moko matek i woro me ada pire tek bot Jehovah?

15 Pingo lok madok i kom woro onongo pire tek adada bot Jehovah? Tyen lok acel aye ni, kabaka onongo tye ki tic me konyo jone me woro Jehovah i yo ma atir. Medo i kom meno, ka dano giworo lubange me goba, man weko gitimo bal mukene madongo dok gitero luwotgi marac. (Koc 4:​1, 2) Dok bene, luker me Icrael kacel ki Luicrael ducu, onongo gudyere bot Jehovah. Pi meno, i kare ma guturo gennegi bot Jehovah dok guworo lubange me goba, Baibul waco ni onongo gitye ka timo abor. (Jer. 3:​8, 9) Ka ngat moni otimo abor, nongo en oturo cwiny dakone nyo cwiny cware i yo marac adada. I yo acel-lu, lawor Jehovah ma odonyo i woro goba nongo otimo bal i kom Jehovah dok oturo Cwinye matek. eNwo. 4:​23, 24.

16. Ki i wang Jehovah, gin ango ma weko jo ma kitgi atir gibedo pat ki jo maraco?

16 Pwony ango ma wanongo? Mitte ni watute matek me kwero jami ducu ma kubbe ki woro goba. Ento omyero bene kare ducu wawor Jehovah i yo ma en mito dok wabed ma komwa mit i ticce. Lanebi Malaki otito ka maleng apokapoka ma tye i kin dano maber ki dano marac. En ocoyo ni: ‘Miyo wupoko kin jo ma kitgi atir ki jo maraco, kin ngat ma tiyo bot Lubanga ki ngat ma pe tiyo bote.’ (Mal. 3:18) Wamito ni Jehovah onenwa macalo ngat ma kite atir. Pi meno, wabigwokke wek gin mo keken, kadi wa rocwa nyo balwa, pe omi wajuk tic pi Jehovah. Obedo bal madit me juko tic pi Jehovah.

17. Pingo omyero wagwokke adada ka odok i kom yero ngat ma wabinyomme kwede?

17 Ka ibedo ngat ma wiye nono ma tye ki tam me nyomme, lok pa Malaki twero konyi me yero ngat mupore me anyoma. Tam kong i kom lok man: Ngat moni twero bedo ki kit mabeco mogo, ento ka en pe obedo latic pa Jehovah, tika nongo Jehovah nene calo ngat ma kite atir? (2 Kor. 6:14) Kace inyomo ngat meno, tika en bikonyi me medde ki bedo lagen bot Jehovah? Tam kong: Twero bedo ni mon pa Kabaka Solomon ma gubedo lurok onongo gitye ki kitgi mogo mabeco. Ento onongo pe giworo Jehovah, dok motmot guloko cwiny Solomon ci en ocako woro lubange me goba—1 Luker 11:​1, 4.

18. Lunyodo myero gupwony lutinogi ki gin ango?

18 Wun lunyodo, wuti ki labol pa luker ma kiloko i komgi i Baibul me konyo lutinowu wek gudong miti me tic pi Jehovah. Konygi me niang ni luker ma Jehovah omarogi onongo gubedo luker ma giwore dok gicuko cwiny lwak me woro Jehovah. Pwony lutinoni ki i lokki kacel ki lanenni ni jami ma konyi me bedo cok ki Jehovah, calo kwano Baibul, wirre i cokke, kacel ki nywako i tic me pwony aye gubedo jami ma pigi tego loyo i kwo. (Mat. 6:33) Ka pe itimo meno, ci lutinoni pe gibidongo watgi ki Jehovah ento gibitero ni man obedo dini pa lunyodogi. Macalo adwogine, pe gibiketo woro me ada mukwongo i kwogi nyo bene gibia woko ki i ada.

19. Gen ango ma tye pi jo ma gujuko tic pi Jehovah woko? (Nen bene bok ma wiye tye ni “ Itwero Dwogo Cen bot Jehovah!”)

19 Ka ngat moni ojuko tic pi Jehovah woko, tika nongo dong gen mo pe pire? Pe tye kit meno, pien en pud twero ngut i kom balle ci dwogo cen bot Jehovah. Me timo meno, twero mitte ni en omwolle dok ojol kony ki bot luelda me kacokke. (Yak. 5:14) Ento tutene pe bipoto nono ka odoko larem Jehovah odoco!

20. Ka walubo lanen pa luker ma lugen, Jehovah binenowa nining?

20 Dong pwony ango ma wanongo ki bot luker me Icrael? Watwero bedo calo luker ma lugen ka watiyo pi Jehovah ki cwinywa ducu. Dong omyero wanong pwony ki i bal ma watimo, wangut, dok watim alokaloka ma mitte. Dok omyero wiwa opo kit ma pire tek kwede me moko matek i woro Lubanga acel me ada keken. Ka imedde ki bedo lagen bot Jehovah, ci en bineni macalo ngat ma kite atir.

WER 45 Tam ma Alwodo i Cwinya

a I pwony man, lok man ni “luker me Icrael” loko i kom luker ducu ma guloyo jo pa Jehovah, kadi bed guloyo ker me kaka aryo me Juda, ker me kaka apar me Icrael, nyo kaki 12 ducu.

b LOK MA KITITO TERE: I Baibul pol kare “cwiny” cung pi kodi dano ango ma wabedo ki i iwa, man kwako mitiwa, tamwa, kitwa, kit ma wawinyo kwede, ki dong yub ma watye kwede.

c I kare macon, luker me rok mukene-ni onongo pol kare giworo lubange me rok ma guloyo i dog lweny.

d Kabaka Aca otimo bal madongo. (2 Tekwaro 16:​7, 10) Ento, Baibul waco ni Aca otimo gin ma atir i wang Jehovah. I kare ma lanebi pa Jehovah obino ka juko Aca, i acakkine en okwero winyo lokke woko, ento twero bedo ni lacen en ongut. Jehovah oneno ni jami mabeco ma en otimo obedo mapol ma loyo balle. Gin ma pire tek aye ni Aca oworo Jehovah keken dok otute matek me jwayo tim me woro jogi woko.—1 Luker 15:​11-13; 2 Tekwaro 14:​2-5.

e Watwero neno ni lok i kom woro obedo gin ma pire tek bot Jehovah pien cik aryo mukwongo ma i Cik pa Moses otito ni omyero pe wawor ngat mo nyo gin mo keken mapat ki Jehovah keken.—Nia 20:​1-6.

f LOK I KOM CAL: Laelda mo ma pud tidi tye ka lok ki omego mo muteggi i kom pekone me mato kongo mukato kare woko. Omego muteggi-ni ojolo tira man ki mwolo, otimo alokaloka ma mitte, dok omedde ki tic pi Jehovah ki gen.