Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

Ket Tammi i Kom Gin ma Pire Tek Loyo

Ket Tammi i Kom Gin ma Pire Tek Loyo

“Wek gunge ni, in keni aye ma nyingi Rwot [Jehovah], in aye Ngat Mamalo Twal ma loyo wi lobo-ni ducu.”​—JABULI 83:18.

WER: 46, 136

1, 2. (a) Lok ango ma pire tek loyo ma gudo dano ducu? (b) Pingo lok man pire tek botwa?

CENTE aye obedo gin ma pire tek loyo bot jo mapol i kare-ni. Obedo gin ma gibedo ka tamo ki paro pire i cawa ducu. Gitero cawa malac me yenyo cente mabup nyo me gwoko ma dong gitye kwede. Ki bot jo mukene gin ma pire tek loyo obedo jo me pacogi, yot komgi, nyo pulan ma gitye kwede pi anyim.

2 Ento tye gin mo ma pire tek loyo gin magi ducu. Meno obedo ilo twero me loc pa Jehovah malo. Pire tek adada ni myero waket tamwa i kom lok man kare ducu. Ka pe wagwokke, watwero lungo wiwa i kwowa me nino ducu nyo bedo ki par mapol pi pekkiwa ma weko wiwa wil woko i kom kit ma twero me loc pa Jehovah pire tek kwede. Ka wacwako twero me loc pa Jehovah, ci wabibedo ki kero me lweny ki pekki ma wakemme kwede nino ducu, dok wabinyikke cok bot Jehovah.

PINGO LOK MAN PIRE TEK?

3. Gin ango ma Catan owaco madok i kom loc pa Jehovah?

3 Catan larac okelo pyem i kom twero me loc pa Jehovah. Catan mito ni dano gutam ni Jehovah obedo Laloc marac dok pe mito ni wabed ki yomcwiny. Rom ma Catan onongo tye ka wacci dano gibibedo ki yomcwiny madit loyo ka gulone kengi. (Acakki 3:1-5) En bene owaco ni pe tye ngat mo ma bigwoko gennene bot Lubanga nio wa i agikki, dok ni ka watye ka kato ki i kwo matek ci wabikwero Jehovah woko macalo Lalocwa. (Yubu 2:4, 5) Pi meno, Jehovah pud tye ka miyo kare wek kinen ni kwo labongo Lubanga macalo Lalocwa opong ki peko keken.

4. Pingo myero gicob adot ma Catan omoro i kom twero me loc pa Jehovah?

4 Ki lok ada, Jehovah ngeyo ni adot ma Catan omoro i kome-ni pe tye ada. Ci dong pingo en dok omiyo kare ki Catan me nyuto kace adote-ni tye ada? Lagamme gudo gin aketa ducu ma i polo ki lobo. (Kwan Jabuli 83:18.) Adam gin ki Kawa gukwero loc pa Jehovah, dok nicakke i kare meno, dano mapol bene gudonyo i jemo meno. Man twero weko jo mukene gitamo ni lok pa Larac-ci tye ada. Kuc kacel note pe twero bedo tye ka dano kacel ki lumalaika pe guniang ni lok meno onongo lok goba. Ento i nge ilo twero me loc pa Jehovah malo, dano ducu gibibedo ki kuc i te locce pi naka. Kuc bibedo i wi lobo lung.​—Jo Epeco 1:9, 10.

5. Lok i kom twero me loc pa Jehovah gudowa nining?

5 Gibiilo twero me loc pa Jehovah malo, dok kibijwero kun kinginyo loc pa Catan kacel ki pa dano woko. Lubanga aye dong bicako loc kun tiyo ki Ker pa Meciya. Jo ma lugen nongo dong gunyuto ka maleng ni dano twero gwoko gennegi kun gicwako loc pa Lubanga. (Icaya 45:23, 24) Tika wamito bedo i kin jo ma lugen magi? Ngene kene! Pi meno, mitte ni waniang kit ma lok i kom twero me loc pa Jehovah pire tek kwede.

ILO MALO TWERO ME LOC PIRE TEK LOYO NONGO LARRE

6. Ilo twero me loc pa Jehovah malo pire tek lakwene?

6 Ilo twero me loc pa Jehovah malo pire tek loyo nongo yomcwiny. Ento meno pe te lokke ni nongo larre i anyim pire pe tek bot Lubanga nyo ni en pe paro piwa. Wangeyo man nining?

Ilo twero me loc pa Jehovah malo pire tek loyo nongo yomcwiny ki larre i anyim

7, 8. Ilo malo tero me loc pa Lubanga bikeliwa adwogi maber nining?

7 Jehovah maro dano ducu. Ki lok ada, piwa tek bote adada ma oweko en odyero kwo pa Wode wek wanong kwo ma pe tum. (Jon 3:16; 1 Jon 4:9) Ka onongo Jehovah pe ogwok cikkene, onongo kono lok pa Catan kacel ki lulub kore tye ada. Catan oketo adot ni Jehovah lagoba ma kano jami mabeco ki bot dano dok ni locce pe tye atir. Lujemo gingalo cikke pa Jehovah kun giwaco ni: “Cikke me dwogone ma gitito pire-ni tye kwene? Pien cakke ma kwarowa guto woko, jami ducu tye i kit ma yam gitye kwede i acakki keto lobo.” (2 Petero 3:3, 4) Ento Jehovah bigwoko cikkene. En oketo tek me nenone ni ka dong kiilo twero me locce malo ci jo ma luwiny bene gibinongo kwo ma pe tum. (Kwan Icaya 55:10, 11.) Loc pa Jehovah cung i kom mar. Pi meno, watwero bedo ki gen ni en bimaro luticce ma lugen dok biterogi calo jo ma pigi tek.​—Nia 34:6.

8 Kadi bed ni lok i kom twero me loc pa Jehovah pire tek, ento meno pe te lokke ni larrewa i anyim pire pe tek bote. Jehovah paro piwa adada. Myero waket i wiwa ni gin ma pire tek loyo aye gwoko gennewa ki cwako loc pa Jehovah.

KIT MA YUBU OLOKO KWEDE NENONE

9. Gin ango ma Catan owaco i kom Yubu? (Nen cal ma i pot karatac 15.)

9 Pire tek ni wabed ki neno matir i kom twero me loc pa Jehovah. Watwero niang meno ka wakwano buk pa Yubu, buk ma tye i kin bukke me Baibul ma kikwongo coyogi. Wakwano i buk meno ni Catan owaco ni ka Yubu odeno can malit, ci en bikwero Lubanga woko. Catan bene openyo Lubanga ni owek Yubu kong oden can. Jehovah onongo pe twero timo meno, ento en oye ni Catan otem Yubu, kun waco ni: ‘Nen gin ducu ma en tye kwede tye i tweroni.’ (Kwan Yubu 1:7-12.) I nge meno cutcut, Yubu orwenyo luticce kacel ki lonyone ducu. Lacen en oniang ni lutinone apar ducu guto woko. Catan otemo nyutone ni Lubanga aye ma okelo pekki magi ducu. (Yubu 1:13-19) I nge gin magi ducu, Catan okelo two mo malit adada i kom Yubu. (Yubu 2:7) Marac dong loyo, wa dako pa Yubu kacel ki co adek ma onongo gitimme ni gitye lurem Yubu bene guwaco lok makec me turo cwinye.​—Yubu 2:9; 3:11; 16:2.

10. (a) Yubu onyuto gennene bot Lubanga nining? (b) Pingo onongo mitte ni kimi tira ki Yubu?

10 Tika lok pa Catan-ni onongo tye ada? Pe. Kadi bed ni Yubu odeno can malit adada, en pe okwero Jehovah. (Yubu 27:5) Kadi bed kumeno, pi kare mo kong wi Yubu owil woko i kom gin ma pire tek loyo ento obedo ka keto tam mukato kare woko i kome kene. En obedo ka wacone kare ducu ni en pe etimo gin mo keken marac. Yubu onongo tamo ni myero kong kititte tyen lok muweko etye ka deno can. (Yubu 7:20; 13:24) Watwero niang pingo Yubu onongo winyo kit meno. Ento Jehovah onongo ngeyo ni Yubu pe tye ki neno matir, dok omine tira. En otimo meno nining?

11, 12. Gin ango ma Jehovah okonyo Yubu me niang? Yubu odok iye nining?

11 Watwero kwano ngo ma Jehovah owaco ki Yubu cura 38 me o i Yubu cura 41 i buk pa Yubu. Jehovah pe otito ki Yubu tyen lok muweko en onongo tye ka deno can. Ma ka meno, Jehovah onongo mito konyo Yubu wek oniang ni rwomme lapiny adada ka kiporo ki pa Lubanga. En opwonyo Yubu ni tye gin mo ma pire tek adada ma loyo pekki pa Yubu. (Kwan Yubu 38:18-21.) Lok pa Jehovah okonyo Yubu me loko tamme.

12 Tika onongo nyuto ni Jehovah pe lakica i kare ma en oloko ki Yubu kit meno i nge deno can malit? Pe kumeno, Yubu bene pe otamo kit meno. Yubu oniang dok obedo ki pwoc i kom tira ma Jehovah omiye. En bene owaco ni: “Angut ma abuku koma woko ki apwa ki buru.” (Yubu 42:1-6) Ma pud meno pe otimme, Eliu kong okonyo Yubu me bedo ki neno matir. (Yubu 32:5-10) I nge winyo tira ma Lubanga omiyo i yo me mar, Yubu oloko nenone, dok Jehovah oweko jo mukene gungeyo ni cwinye onongo yom pi genne pa Yubu.​—Yubu 42:7, 8.

13. I nge kare ma atematema ogik, tira pa Jehovah okweyo cwiny Yubu nining?

13 Tira ma Jehovah omiyo-ni omedde ki konyo Yubu kadi wa i kare ma atematema magi gugik. Jehovah “omiyo gum ki Yubu i agikki me kwone makato i acakkine.” I nge kare mo, en “obedo bene ki awobe abiro ki anyira adek.” (Yubu 42:12-14) Kadi bed ni Yubu onongo maro lutinone, ento en pud onongo paro ma guto-ni adada. Dok wiye pe owil i kom jami maraco ma otimme i kome kacel ki jo me gange. Kadi bed ni lacen Yubu oniang tyen lok muweko ebedo ka deno can, twero bedo ni en obedo ka tamo pingo Lubanga oye ni eden can malit kit meno. Ka onongo Yubu obedo ki tam ma kit meno, ci nen calo wiye opo i kom ngo ma Jehovah owacce. Man gwok nyo okweyo cwinye dok okonye me bedo ki neno matir.​—Jabuli 94:19.

Tika watwero keto cwinywa i kom twero me loc pa Jehovah ma ka keto tamwa ducu i kom pekkiwa? (Nen paragraf 14)

14. Gin ango ma wapwonyo ki i gin mutimme i kom Yubu?

14 Lwodo lok i kom ngo ma otimme i kom Yubu twero konyowa me loko tamwa ki dok bene kweyo cwinywa. Buk pa Yubu tye i kin bukke ma Jehovah oweko kicoyo ‘me pwonyowa, wek wacir can, dok bene owek wabed ki gen pi lok me cuko cwiny ma wakwano i ginacoya.’ (Jo Roma 15:4) Pwonyowa ni myero pe wabed ka tam mukato kare woko i kom pekkiwa ma weko pe wabedo ka keto cwinywa i kom ilo twero me loc pa Jehovah malo. Calo Yubu, myero wanyut cwakwa i kom twero me loc pa Jehovah kun wagwoko gennewa bote kadi bed watye ka wok ki i kwo matek.

15. Adwogi maber ango ma bino ka wagwoko gennewa ka watye ka wok ki i kwo matek?

15 Gin mutimme i kom Yubu twero kweyo cwinywa pien nyuto ni ka watye ka kato ki i atematema nongo pe te lokke ni cwiny Jehovah kec i komwa. Atematema miniwa kare me nyuto cwakwa i kom twero me loc pa Jehovah. (Carolok 27:11) Ka wacung matek kun wagwoko gennewa ci wayomo cwiny Jehovah dok wajingo genwa pi kwo ma pe tum i anyim. (Kwan Jo Roma 5:3-5.) Gin mutimme i kom Yubu bene nyuto ni Jehovah “won kica timo kwede ber bot dano.” (Yubu 5:11) Ka wacwako twero me loc pa Jehovah, ci en biminiwa mot. Man bikonyowa me ‘diyo cwinywa i yo ducu ki yomcwiny.’​—Jo Kolocai 1:11.

LUNG WII I TIC PI JEHOVAH

16. Pingo myero wabed ka poyo wiwa i kom kit ma pire tek kwede me ilo twero me loc pa Jehovah malo?

16 Ki lok ada, twero bedo tek me keto cwinywa i kom kit ma watwero ilo twero me loc pa Jehovah malo ka watye ka kato ki i kwo matek. Kadi wa peko matidi twero nen calo dit adada ka wabedo ka tam iye tutwal. Pi meno, myero wabed ka poyo wiwa kare ducu i kom kit ma pire tek kwede me cwako twero me loc pa Lubanga kadi bed watye ka kato ki i kwo matek.

Ka walungo wiwa i tic pi Jehovah ci twero konyowa me po i kom gin ma pire tek loyo

17. Ka walungo wiwa i tic pi Jehovah ci twero konyowa me keto cwinywa i kom gin ma pire tek loyo nining?

17 Ka walungo wiwa i tic pi Jehovah ci twero konyowa me po i kom gin ma pire tek loyo. Me labolle, lamego mo ma nyinge Renee onongo tye ki two akweya, dok kare ducu onongo bedo ki arem malit, en bene onongo tye ki two kanca. I kare ma tye i ot yat, en omiyo caden bot lutic me ot yat meno, bot lutwo mukene ki bene bot jo ma gicito ka limo lutwo. I kare mo ma Renee onongo obedo i ot yat pi cabit aryo ki nucu, en otito kwena pi cawa 80. Kadi bed ni Renee onongo ngeyo ni ecok to, wiye pe owil i kom gin ma pire tek loyo. Nyuto cwakke i kom twero me loc pa Jehovah okele kuc.

18. Pwony ango ma wanongo ki i gin mutimme i kom Jennifer madok i kom cwako twero me loc pa Jehovah?

18 Watwero bene nyuto cwakwa i kom twero me loc pa Jehovah ka watye ka lweny ki pekki matinotino ma wakemme kwede nino ducu. Lamego mo ma nyinge Jennifer otero nino adek kulu i bar dege ka kuro dege me cito gang. Kibedo ka ngolo wotgi wang mapol, man oweko en ool adada dok ocako winyo ni etye kene. En onongo twero cako bedo ki par mapol. Ento Jennifer olego bot Jehovah ni okonye me nywako kwena maber ki jo ma onongo gitye ka kuro dege. Macalo adwogine, en omiyo caden dok opoko buke bot dano mapol. Jennifer owaco ni, “Angeyo ni Jehovah okonya kadi bed ni onongo atye ka kato ki i kwo matek dok omina kero me tito pi nyinge i yo maber.”

19. Gin ango ma nyuto luworo me ada?

19 Jo pa Jehovah keken aye giniang kit ma twero me loc pa Jehovah pire kwede. Ngec man aye ma nyuto jo mene ma gitye luworo me ada. Pi meno, wan ducu myero wanen ni wamedde ki cwako twero me loc pa Jehovah.

20. Jehovah winyo nining pi jami ducu ma watimo me cwako twero me locce?

20 Jehovah neno dok pwoyo gin ducu ma watimo me cwako twero me locce ka nongo watye ka medde ki gwoko gennewa kun wakanyo atematema. (Jabuli 18:25) Pwony ma lubu man bitito i yo matut tyen lok muweko myero wacwak twero me loc pa Jehovah ki dok kit ma watwero timone kwede.