Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

Caden ma Moko Cobbe pa Lok pa Lunebi me Baibul

Caden ma Moko Cobbe pa Lok pa Lunebi me Baibul

I BOMA ME ROMA, I LOBO ITALY, TYE GEDO MO MA LUNEN PINY GICITO KA NENONE KI I BUT LOBO DUCU. GEDO MENO TYE ME PO PI LALOC MA NYINGE TITUS, MA LUROMA GIMARO ADADA.

Gedo man ma kilwongo ni Arch of Titus tye ki cal aryo madongo i iye ma nyuto gin mo ma pire tek mutimme con. Ento gin ma dano mapol pe gingeyo aye ni, gedo man kubbe ki lok me Baibul​—Arch of Titus tye calo caden ni lok pa lunebi me Baibul cobbe kakare.

KINGOLO KOP I WI JERUCALEM

I kine ka mwaka 30 K.M., Ker me Roma onongo ditte cakke ki i Britain ki Gaul (ma kombeddi aye lobo France) me o wa i Ejipt, dok onongo gitye ki kuc ki lonyo madwong labongo ayelayela mo. Ento tye kabedo acel mo matidi ma onongo yelo wi Luroma adada​—Judaya.

Buk me tekwaro pa Luroma ma kilwongo ni Encyclopedia of Ancient Rome waco ni: “Adage onongo tye lamal adada i kin Lujudaya ki Luroma i kabedo me Judaya loyo i kabedo weng ma i te loc pa Roma. Lujudaya onongo gidag lutela pa Roma ma pe giparo pi tekwarogi-ni, dok Luroma bene onongo pe gitwero kanyo tek wic pa Lujudaya.” Lujudaya mapol gubedo ki gen ni meciya mo bibino ka larogi ki i cing Luroma ma gidag tutwal-li, ci dwoko loc i cing jo Icrael. Ento i mwaka 33 K.M., Yecu Kricito otito ka maleng ni kibituro Jerucalem woko.

Yecu owaco ni: “Kare bibino i komi ma lukworri gibitoro lobo rumi dyere, gibidiri tungngi ki tungngi, gibireti piny, in ki litinoni; pe gibiweko gweng mo acel i ii dong ma ododde i wi wadi.”​—Luka 19:43, 44.

Lok pa Yecu nen calo ocungo wi lupwonnyene adada. I nge nino aryo, ma lapwonnyene acel oneno ot pa Lubanga i Jerucalem, en oloko ki ur ni: “Lapwony, nen kit ma godi magi dito kwede ki kit ma gedone beco kwede!” Ki lok ada, kiwaco ni godi mogo ma kigero ki ot pa Lubanga onongo borgi kato futi 36 (nyo mita 11), lacgi kato futi 16 (nyo mita 5), ki borgi malo kato futi 10 (nyo mita 3)! Kadi bed kit meno, Yecu owaco ni: “Gin magi ducu ma wuneno-ni, kare bibino, ma pe gibiweko got acel mo ma ododde i wi wadi ma pe gibicoro woko piny.”​—Marako 13:1; Luka 21:6.

Yecu dok omedde ki lok ni: “Ka wuneno mony orumo Jerucalem, ci wunge ni kare me ketone dong onyiko cok. Jo ma tye i Judaya myero guring i wi godi, jo ma tye i gang myero guring woko ki iye, jo ma tye woko i kin paco pe dok gudony i Jerucalem.” (Luka 21:20, 21) Lok pa Yecu-ni tika ocobbe kakare?

KIT MA KITURO KWEDE JERUCALEM

Mwaki pyeradek wiye adek i nge lok pa Yecu-ni, Lujudaya onongo pud gitye ka deno can i te loc pa Luroma. Ento i mwaka 66 K.M., i kare ma Gessius Florus, karan lim pa Luroma ma loyo Judaya, omayo lim ki i ot pa Lubanga, Lujudaya gunongo ni tim man dong okato ka um okuru woko. Cutcut, lulweny ma Lujudaya gumol i Jerucalem calo ngwen, guturo barak pa Luroma, guneko mony ma iye woko, ci gucako loc ken.

I nge dwe ma romo adek, Roma ocwalo Cestius Gallus ki mony makato 30,000, me turo jemo pa Lujudaya i Jerucalem. Jo Roma gudonyo i Jerucalem oyotoyot ci gucako kwinyo te cel ma orumo ot pa Lubanga. Ka dok, pi tyen lok mo ma pe kingeyo, gua woko. Lujudaya ma gujemo-ni cwinygi obedo yom, ci guryemo kor Luroma. Kit ma mony me Roma ki lujemo me Judaya onongo gua woko-ni, Lukricitayo gunongo kare me a woko ki i Jerucalem, kit ma Yecu onongo ocikogi kwede, ci guringo wa i wi godi ma loka Kulu Jordan.​—Matayo 24:15, 16.

I nge mwaka acel, Roma ocwalo ludito wi monygi General Vespasian kacel ki wode, Titus me lweny i kom Judaya. Ento, i kare ma Kabaka Nero me Roma oto, Vespasian odok cen i Roma ka leyo ker-re, ci oweko lweny i kom Judaya i cing wode, Titus, kacel ki mony ma welle romo 60, 000.

I Juni me mwaka 70 K.M., Titus omiyo rukca bot monnye ni gutong yadi ma i caro me Judaya ducu, ci gutiyo kwede me gero cel ma bit ma romo mairo 4.5 (nyo kilomita 7) orumo Jerucalem. I Sektemba me mwaka meno, jo Roma onongo dong guyako dok guwango boma man kacel ki ot pa Lubanga, kun pe guweko gweng mo odong ma ododde i wi mukene, kit ma Yecu otito kwede kikome. (Luka 19:43, 44) Ma lubbe ki lok pa lacoc mo, “cokcok dano 500, 000 guto i Jerucalem ki i caro mukene me Judaya.”

DORRE ME LOYO LWENY

I mwaka 71 K.M., Titus odok cen i Italy, ci jo me Roma gujole ki karama madit adada. Dano ducu ma i boma me Roma gubino ka ribbe kwede i dorre me loyo lweny, ma dong pud obedo dorre madit loyo i boma meno.

Lwak gubedo ki ur me neno ka mony dorre ki lonyo madwong adada i gudi me Roma. Gubedo ka galo wanggi ki neno tuko ma nyuto kit ma lweny owoto kwede, kacel ki jami ma kiyako ki i ot pa Lubanga i Jerucalem.

Titus oleyo kom ker ki bot wonne Vespasian i mwaka 79 K.M. Ento i nge mwaka aryo keken, Titus oto woko atura. Omine Domitian aye oleyo kakare, ci cutcut ogero gedo me po pi Titus.

GEDO MAN I KARE-NI

The Arch of Titus in Rome today

I kare-ni, dano alip mapol ma gilimo boma me Roma gimaro neno gedo me Arch of Titus. Jo mogo gitero gedo man calo tic pa ladiro mo, jo mukene gineno calo gin ma nyuto teko pa jo Roma, ento jo mukene gineno calo obedo gin ma poyo wic i kom kit ma kituro kwede Jerucalem ki ot pa Lubanga.

Ento jo ma gikwano Baibul i yo matut gineno Arch of Titus calo gin mo ma pire tek atika. Gedo man miyo caden ma moko ni lok pa lunebi me Baibul cobbe kakare dok a ki bot Lubanga.​—2 Petero 1:19-21.