Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

Jo pa Jehovah ‘Gipokke Woko ki i Bal’

Jo pa Jehovah ‘Gipokke Woko ki i Bal’

“Dano acel acel ma lwongo nying Rwot [Jehovah] myero opokke woko ki i bal.”​—2 TEM. 2:19.

1. Ngo ma obedo gin ma pire tek adada i worowa?

 TIKA dong ineno nying Jehovah ma nongo kicoyo i kor odi nyo i kom jami mukene? Labongo akalakala mo, man otugo mitini dok oyomo cwinyi. Ki lok ada, wan macalo Lucaden pa Jehovah, nying Lubanga obedo gin ma pire tek adada i worowa! I twok lobo lung, pe tye gurup mo mukene ma kingeyogi ki nying Lubanga calo kit ma kingeyowa kwede. Kit macalo watye ki mot me bedo jo ma kilwongogi ki nying Lubanga-ni, pire tek ni wakwo i yo ma keto deyo i kome.

2. Omyero watim gin ango kit macalo watye ki mot me bedo jo ma kilwongogi ki nying Lubanga-ni?

2 Me nongo cwak pa Lubanga, pe myero wati ki nying Lubanga keken. Omyero wakwo i yo ma lubbe ki cikke. Pi meno, Baibul poyo wiwa ni jo pa Jehovah myero ‘gua woko ki i gin marac.’ (Jab. 34:14) Lakwena Paulo otito lok man ka maleng i kare ma ocoyo ni: “Dano acel acel ma lwongo nying Rwot [Jehovah] myero opokke woko ki i bal.” (Kwan 2 Temceo 2:19.) Wan macalo Lucadenne, wangene adada pi lwongo nying Jehovah. Ento, wan watwero pokke woko ki i bal nining?

‘POKKE’ WOKO KI I BAL

3, 4. Ginacoya mene ma jo mapol gunongo ni niang iye tek, dok pingo?

3 Nen kong gin ma Paulo ocoyo i 2 Temceo 2:19. Ginacoya man loko i kom ‘guti me ot ma Lubanga oketo ma ocung woko matek liking’ ki bene coc aryo ma tye i kome. Coc me acel wacci “Rwot [Jehovah] ngeyo jo ma gin jone kikome,” dok nen calo kikwanyo ki i Wel 16:5. (Nen pwony mukato-ni) Coc me aryo wacci “dano acel acel ma lwongo nying Rwot [Jehovah] myero opokke woko ki i bal,” dok jo mapol gunongo ni niang iye tek. Pingo?

4 Lok ma Paulo ocoyo-ni twero bedo ni okwanyo ki ka mukene. Ento, nen calo pe tye tyeng mo i Ginacoya me leb Ibru ma rwatte ki lok pa Paulo-ni. Pi meno, ngo ma Paulo onongo tye ka lok iye i kare ma en owacci: “Dano acel acel ma lwongo nying Rwot [Jehovah] myero opokke woko ki i bal”? Ma peya owaco lok man, Paulo kong okwanyo lokke ki i Wel cura 16, ma loko i kom jemo pa Kora. Tika coc me aryo-ni kubbe ki jami mutimme i jemo meno?

5-7. Ngo ma otimme i kare pa Moses mumiyo Paulo ocoyo lok ma i 2 Temceo 2:19? (Nen cal ma tye i pot karatac 14.)

5 Baibul waco ni awobe pa Eliab, Datan ki Abiram, guribbe ki Kora me telo wi jemo i kom Moses ki Aron. (Wel 16:1-5) Gin pe gunyuto woro bot Moses dok gukwero lajwac twero ma Lubanga omiye. Lujemo magi gudoko twon ariya madit bot jo pa Jehovah pien onongo pud gibedo i kingi. I kare ma nino oromo pi Jehovah me poko kin jone ma genne ki lujemo-ni, en omingi cik ma niang iye yot.

6 Wakwano ni: “Rwot [Jehovah] owaco bot Moses ni, ‘Cik lwak ni gua woko ki ka ma jo pa Kora, Datan ki Abiram gibedo iye.’ Moses oa ocito bot Datan ki Abiram, ci ludongo pa jo Icrael gulubo kore. Owaco bot lwak ni, ‘Alegowu ni, wua wupokke ki i nget kema pa jo magi ma giraco-ni, pe wugud kom jamigi mo, wek pe gijwerwu woko kacel kwedgi pi bal megi ducu.’ Omiyo dano gua woko ki i nget kema pa Kora, Datan ki Abiram.” (Wel 16:23-27) I ngeye, Jehovah oneko lujemo ducu. Kitungcel, jo ma lugen ma gupokke woko ki i bal kun gia woko-ni pe kinekogi.

7 Jehovah ngeyo gin ma i cwinywa! En ngeyo jone ma gigenne. Ento, jone ma lugen onongo myero gumok tamgi me pokke woko ki i kom lubal. Pi meno, twero bedo ni Paulo onongo tye ka lok i kom gin ma kicoyo i Wel 16:5, 23-27 i kare ma ocoyo ni: “Dano acel acel ma lwongo nying Rwot [Jehovah] myero opokke woko ki i bal.” Tam man rwatte ki lok ma Paulo owaco ni “Rwot [Jehovah] ngeyo jo ma gin jone kikome.”​—2 Tem. 2:19..

“KWER PYEM ME MINGOMINGO MA BINO PI KWIYA PINY-GU”

8. Pingo tic ki nying Jehovah nyo bedo i kacokke pe romo?

8 I kare ma Paulo oloko i kom jami mutimme i kare pa Moses, en onongo tye ka poyo wi Temceo ni omok tamme wek ogwok watte ki Jehovah. Kit macalo lwongo nying Jehovah onongo pe romo i kare pa Moses-ni, bedo i kacokke onongo bene pe romo. Jo ma lugen myero ‘gupokke woko ki i bal.’ Temceo onongo myero oniang lok man nining? Pwony ango ma jo pa Jehovah gitwero nongone i kareni ki i tira ma Paulo omiyo-ni?

9. “Pyem me mingomingo ma bino pi kwiya piny-gu” ogudo Lukricitayo me kare macon nining?

9 Lok pa Lubanga miyo tira ma lubbe ki bal mogo ma Lukricitayo myero gupokke ki iye nyo gukwer lajwac. Me labolle, i tyeng murumo ka nget 2 Temceo 2:19, Paulo owaco bot Temceo ni ‘owek pyem i te lok mapatpat’ ki dok ni ‘okwer boko lok ma pe me woro Lubanga.’ (Kwan 2 Temceo 2:14, 16, 23.) Jo mogo i kacokke onongo gitye ka pwonyo pwony mungak. Ki bene, nen calo jo mukene onongo gitye ka kati ki tam ma kelo pyem. Kadi bed ni tam magi onongo pe pokke ki pwony me Baibul, ento onongo gitye ka kelo apokapoka. Man okelo cero lok ki pyem i te lok mapat pat ma oketo watgi ki Jehovah ka mading. Pi meno, Paulo owaco ni, “Kwer pyem me mingomingo ma bino pi kwiya piny-gu woko.”

10. Ngo ma myero watim ka ce wanongo pwony pa jo mungak?

10 I kareni, jo pa Jehovah pol kare pe gikemme ki jo mungak i kacokke. Kadi bed kumeno, ka wanongo pwony mo ma pe jenge i ginacoya, omyero wakwer lajwac. Pe nyuto ryeko me laro lok ki jo mungak, dok pe myero wakubbe kwedgi ki i intanet nyo yo mo keken. Kadi bed ni mitiwa tye me konyo ngat meno, leyo tam ma kit meno pe rwatte ki tira me Ginacoya ma pud wa a ka nenone-ni. Ma ka meno, wan macalo jo pa Jehovah myero wakwer lajwac dok wapokke woko ki i kom jo mungak.

Pe ilar lok ki jo mungak (Nen paragraf me 10)

11. Ngo ma romo kelo “pyem me mingomingo,” dok luelda gitwero nyuto lanen maber nining?

11 Tye jami mukene mapat ki pwony pa jo mungak ma twero balo kuc ma tye i kacokke. Me lapore, ka tam opokke woko i kom gin mupore me galowang, man romo kelo “pyem me mingomingo ma bino pi kwiya piny-gu.” Ki lok ada, ka jo mogo gitye ka cuko cwiny luwotgi me galowanggi ki jami ma pe rwatte ki cik pa Jehovah, luelda pe myero guling alinga pienni pe gimito pyem kwedgi. (Jab. 11:5; Ep. 5:3-5) Ento, luelda myero pe gujenge i kom tamgi. Gin gilubo tira me Ginacoya ma kimiyo bot luelda ni, “Wukwa romi pa Lubanga ma tye botwu, . . . Pe wulo dano ma giketo i cingwu ki tek, ento wubed lanen maber bot romi.”​—1 Pet. 5:2, 3; kwan 2 Jo Korint 1:24.

12, 13. (a) Lucaden pa Jehovah gimoko tamgi nining ka odok i yero gin me galowang, dok cik mene ma igi lac me Baibul ma gudo lok man? (b) Cik ma igi lac ma kinyamo i paragraf me 12 gudo jami ma ngat acel acel myero omok tamme iye pire kene nining?

12 Ma lubbe ki lok me galowang, dul pa Jehovah pe tittiwa filim, tuko me vidio, bukke, nyo wer ma myero wagwokke kwedgi. Pingo? Baibul cuko cwiny jo ducu ni “gupwonnye . . . me poko gin maber ki gin marac.” (Ibru 5:14) Ginacoya tye ki cik ma igi lac ma Lakricitayo twero lwodo lok i komgi ma peya oyero gin me galowange. I kabedo ducu me kwowa, mitiwa myero obed me ‘timo gin ma yomo cwiny Rwot.’ (Ep. 5:10) Baibul pwonyo ni luwi odi gitye ki twero, pi meno gin gitwero kwero ni lupacogi pe myero gugalwanggi ki jami mogo. *​—1 Kor. 11:3; Ep. 6:1-4.

13 Cik ma igi lac me Baibul ma kinyamogi malo-ni pe gigudo jami ma wayerogi me galowangwa keken. Tam mapat pat ma watye kwede madok i kom ruk, yotkom, cam, ki jami mukene ma ngat acel acel myero omok iye tamme pire kene romo tugo pyem. Pi meno, ka pe kitye ka turo cik ma igi lac me Baibul, jo pa Jehovah pe gilaro lok i kom jami macalo magi ma kiloko i komgi malo-ni, pien “latic pa Rwot myero obed ngat ma pe da atata, myero obed ngat ma lakica bot dano ducu.”​—2 Tem. 2:24.

GWOKKE KI BEDO KI JO MARACO!

14. Paulo otiyo ki lapor mene me nyuto kit ma pire tek kwede me gwokke ki lubal?

14 Macalo lutic pa Lubanga, i yo mukene macalo mene ma watwero ‘pokke woko ki i bal’? Omyero pe waribbe ki jo ma gitimo bal. Nge ni Paulo otiyo ki lapor mukene i nge lok i kom ‘guti me ot ma Lubanga oketo ma ocung woko matek liking.’ En oloko i kom “ot mo madit” ma ‘pe bedo iye jami me jabu ki ryal keken, ento bedo iye bene jami mogo ma gitiyo ki bao ki ma gitiyo ki lobo; mogo gitiyo kwedgi i kare me deyo keken, ento mukene-gu pe gitiyo kwedgi i kare me deyo.’ (2 Tem. 2:20, 21) I ngeye, en ocuko cwiny Lukricitayo ni ‘guwek bedo’ nyo gupokke woko ki i kom jami ma ‘pe kitiyo kwedgi i kare me deyo.’

15, 16. Pwony ango ma wanongo ki i lapor me “ot mo madit[-ti]”?

15 Lapor man te lokke ngo? Paulo oporo kacokke ki “ot mo madit,” ki lumemba me kacokke ki “jami” ma kitiyo kwedgi i paco. I ot moni, jami tic mogo cilo twero makogi ka pe kigwokogi maleng. Rwod ot pe bigwoko jami magi kacel ki mukene maleng-nge, calo ma kitiyo kwedgi me tedo.

16 I yo acel-li bene, jo pa Jehovah myero gutute matek me kwo i yo matir, kun pe giribbe ki jo mukene i kacokke ma pe gilubo cik pa Jehovah. (Kwan 1 Jo Korint 15:33.) Ka omyero wapokke woko ki i kom jo magi ma gitye i kacokke-ni, ci dong pire tek adada me ‘pokke woko’ ki i kom jo ma pe gitye i kacokke, ma polgi ‘lumar lim, pe giwinyo lunyodogi, pe gileng, lucok dog jo mukene, giger, gidag gin mo maber, luroro, jo ma maro yomcwiny ma ka maro Lubanga.’!​—2 Tem. 3:1-5.

JEHOVAH GOYO LAA I KOMWA KA WABEDO LUGEN BOTE

17. Luicrael ma lugen gutimo ngo me pokke woko ki i bal?

17 Baibul tito ka maleng kit ma Luicrael gumoko kwede tamgi cutcut i kare ma kiwacigi ni “gua woko ki ka ma jo pa Kora, Datan ki Abiram gibedo iye.” Ginacoya waco ni “gua woko [“cutcut,NW.]” (Wel 16:24, 27) Pe gugale me pokke woko ki i kom lujemo ento onongo gingeyo gin ma myero gitim. Gin “gua woko ki i nget kema.” Jo ma lugen gubedo luwiny ki cwinygi ducu. Gin gulubo tira pa Jehovah dok gupokke woko ki i bal. Pwony ango ma wanongo ki i labol man?

18. Ngo ma Paulo onongo tye ka wacone i kare ma en ocuko cwiny Temceo ni, “Wek miti me awobi obedi”?

18 Pe myero wagalle ka odok i kom gwoko liremwa ki Jehovah. Man aye gin ma Paulo onongo tye ka wacone i kare ma en ocuko cwiny Temceo ni, “Wek miti me awobi obedi.” (2 Tem. 2:22) I kare meno, Temceo onongo dong laco madit ma nen calo tye ki mwaka 30. Kadi bed kumeno, “miti me awobi” pe gudo awobe keken ento kadi wa jo madongo bene. Temceo onongo myero ‘owek’ kodi miti magi. Me ketone i yo mukene, Temceo onongo myero “opokke woko ki i bal.” Yecu otito en gin acel-li i kare ma owacci: “Ka ce wangi aye miyo ipoto i bal, ci kol woko.” (Mat. 18:9) I kareni, Lukricitayo ma gilubo tira man pe gigale me cobo peko mo keken ma twero balo niyegi.

19. Gin ango ma jo mogo gutimo me gwoko watgi ki Jehovah?

19 Jo mogo ma onongo gitye ki peko me mero ma peya gudoko Lucaden gumoko tamgi pe me bilo kit kongo mo keken. Jo mukene giweyo galowang mogo kadi bed ni pe giraco ento nongo gitwero tugo miti marac. (Jab. 101:3) Me labolle, ma peya omego mo acel odoko Lacaden, en onongo maro cito i pati ka ma kimyelo iye myel maraco. Ento i nge pwonyo lok ada, en dong pe myelo kadi wa i pati pa Lucaden pien lworo ni man twero tugo miti nyo tam maraco ma lubbe ki kwone macon. Ngene gire kene ni pe kigengo Lukricitayo ni pe gumat kongo, gumyel myel, nyo gutim jami mukene ma pe giraco. Ento, omyero pe wagalle me moko tamwa wek wagwokke ki jami ma balo watwa ki Jehovah.

20. Kadi bed ni pe yot me ‘pokke woko ki i bal,’ gin ango ma cuko cwinywa?

20 Pien watye ki mot me bedo jo ma kilwongogi ki nying Lubanga, man te lokke ni omyero wakwo i yo ma keto deyo i kome. Omyero ‘wapokke woko ki i bal’ ki dok ‘waa woko ki i gin marac.’ (Jab. 34:14) Ki lok ada, timo man pe yot. Ento, tye me cuko cwiny adada me ngeyo ni Jehovah kare ducu bimaro “jo ma gin jone kikome” ki jo ma gilubo yone.​—2 Tem. 2:19; kwan 2 Tekwaro 16:9a.

^ para. 12 Nen pwony ma tye i jw.org ma wi lokke tye ni “Tika Wugengo Filim, Bukke, nyo Wer Mogo?” i te “LOK I KOMWA > LAPENY MA KIMARO PENYO” (“ABOUT US > FREQUENTLY ASKED QUESTIONS.”)