Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

Ti ki Lok pa Lubanga​Pien Obedo Gin Makwo!

Ti ki Lok pa Lubanga​Pien Obedo Gin Makwo!

“Lok pa Lubanga obedo gin makwo, dok tiyo matek.”​IBRU 4:12.

1, 2. Tic ango ma Jehovah omiyo bot Moses, dok en ojingo cwinye nining?

 GO KONG kit ma ibiwinyo kwede ka ce ibedo ki kare me cung inyim laloc mo ma loyo lobo ducu kun iloko macalo lawang jo pa Jehovah? Ki lok ada, ibibedo ki lworo dok ibibwonne kekeni. Ibiyubo lokki nining? Ngo ma ibitimo me lok ki twero macalo lawang Lubanga won twer ducu?

2 Meno aye gin ma Moses onongo myero otim. Jehovah onongo owaco bot laco man ma “mwol makato dano ducu ma onongo yam gitye i wi lobo-ni” ni ebicwale bot Parao wek olar jo pa Lubanga ki i aunauna kacel ki bedo opii i lobo Ejipt. (Wel 12:3) Parao onongo pe ki woro mo keken dok lawakke adada. (Nia 5:1, 2) Ento, Jehovah onongo mito ni Parao owek opii milion mapol ata-ni gua woko ki i lobone! Meno aye gin mumiyo Moses openyo Jehovah ni: “An anga ma aromo cito bot Parao, ki kwanyo likwayo pa Icrael woko ki i Ejipt?” Moses nen calo obedo ki lworo dok obwone kekene. Ento Lubanga ojingo cwinye ni ebikonye. Jehovah owaco ni, “An aye abibedo kwedi.”​Nia 3:9-12.

3, 4. (a) Moses onongo lworo gin ango? (b) Pingo kit ma iwinyo kwede twero bedo rom aroma ki pa Moses?

3 Moses onongo lworo gin ango? En nen calo obedo ki lworo ni Parao pe bijolo nyo winyo lok pa lawang Lubanga Jehovah. Moses bene obedo ki lworo ni Luicrael pe gubiye ni Jehovah omiye tic me kwanyogi woko ki i lobo Ejipt. Pi meno, Moses owaco bot Jehovah ni: “Ento nen, pe gibiye lokka, pe gibiwinyo doga bene, pien gibiwacci, ‘Rwot [Jehovah] gire pe onen boti.’”​Nia 3:15-18; 4:1.

4 Wan ducu waromo nongo pwony ki i kit ma Jehovah odok kwede i lok pa Moses kacel ki jami mutimme i ngeye. Ki lok ada, oromo bedo ni pe ibicung inyim ladit mo me gamente. Ento, tika inongo tek tutwal me tito lok i kom Lubanga kacel ki Kerre bot lutedero, dano ma jwi irwatte kwedgi? Ka tye kumeno, ci nen kong gin ma waromo pwonyone ki i gin mutimme i kom Moses.

“MENO GIN ANGO MA I CINGI-NU?”

5. Twero ango ma Jehovah omiyo bot Moses, dok meno orwenyo lworone nining? (Nen cal ma tye i pot karatac 13.)

5 Lubanga oyubo Moses me kemme ki gin ma tye anyim i kare ma obedo ki lworo ni pe kibitero lokke calo gin ma pire tek. Lok ma kicoyo i Nia owaco ni: “Rwot [Jehovah] owacce ni, ‘Meno gin ango ma i cingi-nu?’ Ogamo ni, ‘Odoo.’ Ci owacce ni, ‘Bol piny i ngom.’ Ci ka obolo piny i ngom, olokke odoko twol; Moses oringo woko cen. Ento Rwot [Jehovah] owaco bot Moses ni, ‘Rye cingi imak ki tung yibe.’ Oryeyo cinge, omako; ci olokke odoko odoo ki i cinge. Rwot [Jehovah] owaco ni, ‘Man bimiyo giye ni Rwot [Jehovah] . . . otyeko nen boti.’” (Nia 4:2-5) Ada, Lubanga omiyo twero bot Moses ma moko ni lok ma en waco-ni oa ki bote. Gin ma onongo nen i wang dano calo odo mamwa-ni olokke odoko gin makwo pi teko pa Lubanga! Tango man pud dong onongo bimedo kor lok pa Moses-ni, ma nyuto ni en tye ki cwak pa Jehovah! Pi meno, Jehovah owaco bote ni: “Ibicito ki odoo man i cingi, ma ibitiyo ki lanyut magi.” (Nia 4:17) Ki twero meno ma Lubanga omiye-ni, Moses ocito ki tekcwiny me bedo lawang Lubanga bot Luicrael kacel ki Parao.​Nia 4:29-31; 7:8-13.

6. (a) Gin ango ma myero wamak i cingwa ka watye ka tito kwena, ki dok pingo? (b) Tit kong kit ma “lok pa Lubanga obedo gin makwo” ki dok kit ma “tiyo matek” kwede.

6 Gin ango ma wamako i cingwa ka wacito ka nywako lok me Baibul ki jo mukene? Pol kare nongo watye ki Baibul i cingwa dok wabedo atera me tic kwede. Kadi bed ni dano gineno Baibul calo buk mo ata, ento Jehovah loko kwedwa kun tiyo kwede. (2 Pet. 1:21) Baibul tye ki cikke pa Lubanga ma lubbe ki jami ma bitimme ka Kerre tye ka loc. Meno aye gin mumiyo lakwena Paulo ocoyo ni: “Lok pa Lubanga obedo gin makwo, dok tiyo matek.” (Kwan Jo Ibru 4:12.) Cikke pa Jehovah gitye ka cobbe motmot dok wang ma gucobbe ducu. (Ic. 46:10; 55:11) Ka ngat moni oniang lok man ma i Lok pa Lubanga-ni, ci gin ma en kwano bikelo adwogi madit i kwone.

7. Wan watwero “tero lok me ada i yo atir” nining?

7 Ki lok ada, Jehovah ominiwa Lokke ma waromo tic kwede me nyuto ni lok ma watito-ni tye ada dok oa ki bote. Meno aye gin mumiyo i nge coyo waraga bot jo Ibru, Paulo ocuko cwiny Temceo ni ‘oket tek me tero lok me ada i yo matir.’ (2 Tem. 2:15) Wan bene waromo keto i tic tira pa Paulo-ni nining? Ka wakwano ki dwon malongo ginacoya ma wayerogi, ma giromo gudo cwiny jo ma giwinyo lokwa. Trak ma kicwalogi woko i 2013 kicoyogi me konyowa gudo cwiny dano.

YER WANG GINACOYA MUPORE CI IKWAN!

8. Ngo ma omego mo ma neno wi ticwa me pwony owaco ma lubbe ki trak manyen-ni?

8 Trak manyen-ni weng girom aroma. Pi meno, ka wangeyo kit me tic ki acel, ci nongo wangeyo tic kwedgi weng. Tika tic kwedgi yot? Omego mo acel ma neno wi ticwa me pwony i Hawaii, i lobo Amerika ocoyo ni: “Onongo pe wangeyo ni jami tic magi kara bikonyowa adada i ticwa me pwony i ot ki ot ki dong i dye lwak.” En oniang ni kit ma kicoyo kwede trak magi miyo dano gimiyo lagam oyotoyot, dok weko nyamo lok bedo mit adada. En tamo ni meno timme pi lapeny kacel ki lagam mapol ma gitye i nyim trak magi. Man weko rwod ot pe bedo ki lworo ni ebimiyo lagam marac.

9, 10. (a) Trakwa manyen-ni kicoyogi nining me konyowa wek wati ki Baibul? (b) Trak mene ma dong okeli adwogi maber loyo, dok pingo?

9 Trak acel acel miyo wakwano ginacoya ma wayero. Me lapore, nen trak ma wi lokke tye ni Peko Mono Bigik? Ka rwod ot ogamo lapeny man ni “eyo,” “pe,” nyo “gwok nyo,” pe imed lok mo keken ento yab i trak man ci iwac bote ni, “Man aye gin ma Baibul waco.” I ngeye kwan Niyabo 21:3, 4.

10 I yo acel-li bene, ka itye ka tic ki trak me In Mono Itamo Ningo i Kom Baibul? pe ipar pi lagam mene ma rwod ot biyerone ki i kin adek ma tye i nyimme-ni. Yab i trak man ci iwac ni, “Baibul waco ni ‘Ginacoya ducu ma yam gicoyo, gicoyo pi teko pa cwiny pa Lubanga.’” Iromo bene medone ni, “Ki lok ada, wang Baibul meno tye ki lok mapol.” I ngeye, yab Baibul ci ikwan 2 Temceo 3:16, 17.

11, 12. (a) Yomcwiny ango ma inongo ka itye i ticwa me pwony? (b) Trak giromo konyi nining me yubbe pi dok cen ka lim?

11 Kit ma rwod ot jolo kwede lokki bikonyi me niang ka ce wuromo medde ki nyamo lok mapol ki i trak meno. Mapat ki miyo trak magi bot dano, ibedo ki yomcwiny madit pienni ikwano Lok pa Lubanga botgi​kadi bed ikwano tyeng acel nyo aryo keken i rwattewu pi tyen me acel. Lacen, wuromo medde ki nyamo lokwu.

12 Nge trak acel acel tye ki lapeny ma nonge i te wi lok ma wacci “Tam Kong” kacel ki ginacoya mogo ma waromo nyamogi ka wadok cen ka lim. I trak me In Itamo Ningo i Kom Kwo me Anyim? lapeny ma waromo tic kwede ka wadok ka lim aye: “Lubanga mono biloko lobo-ni doko maber nining?” Wang Baibul ma kiketogi aye Matayo 6:9, 10 ki Daniel 2:44. I trak me Jo Muto Mono Gitwero Kwo Doki? lapeny ma watwero tic kwede aye: “Pingo wati dok wato?” Wang Baibul ma kiketogi aye Acakki 3:17-19 ki Jo Roma 5:12.

13. Tit kong kit ma watwero tic kwede ki trak magi me cako kwano Baibul.

13 Ti ki trak magi me cako kwano Baibul ki dano. Ka ngat moni otiyo ki QR code ma tye i nge trak magi, ci en biyabo ka mo i kabedowa me Intanet ma bicuko cwinye me cako kwano Baibul. Trak magi bene giloko i kom brocuwa me Kwena Maber Mua ki Bot Lubanga! ki dok ginyuto dul ma loko i kom pwony meno. Me labolle, trak me Anga Mono ma Doro Lobo-ni? terowa i pwony me 5 i brocuwa man. Trak me Ngo ma Kelo Yomcwiny i Kwo me Ot? terowa i pwony me 9. Ka watiyo ki trak i yo ma kit man, ci nongo watye ka lubo yo maber me tic ki Baibul i cako lok ki dano ki dok ka wadok ka limogi. Meno biweko wacako kwan ki dano mapol. Gin ango mukene ma itwero timone me tic ki Lok pa Lubanga i yo mucwiny adada i ticwa me pwony?

NYAM LOK MA DANO GIBEDO IYE KI TAM MAPOL

14, 15. Iromo lubo lanen pa Paulo nining ma lubbe ki ticwa me pwony?

14 Paulo onongo tye ki miti madit me ‘nongo jo mapol’ i ticce me pwony. (Kwan 1 Jo Korint 9:19-23.) En onongo mito ‘nongo Lujudaya, jo ma tye i te cik, lurok ma pe i te cik pa Moses, ki dong jo magoro.’ Ada, en onongo mito konyo ‘dano mapat pat i yo ducu wek elar jo mogo.’ (Tic 20:21) Wan watwero lubo lanen pa Paulo-ni nining ka watye ka yubbe me nywako lok me ada ki ‘dano mapat pat’ i wang ticwa?​1 Tem. 2:3, 4.

15 Tam mapat pat ma kimiyo i kit me tito kwena bino dwe ki dwe i Ticwa me Ker. Tem ketogi i tic. Ento ka pekki mukene aye tye ka miyo dano ma i wang ticwu gibedo ki tam mapol, ci lok kit me cako lokki i yo ma rwatte pekki magi. Tam kong i kom kabedo murumi, jo ma gibedo iye, ki dok jami ma pigi tego botgi. Ci dong, tam i kom ginacoya ma loko i kom jami ma gudogi. Laneno me adwol mo acel oloko i kom kit ma en kacel ki dakone gitiyo kwede ki Baibul ni: “Jo mapol gibiye ni wakwan tyeng acel botgi ka ce pe wabiduru lok mapol. I nge motogi kun Baibulwa tye ayaba i cingwa, wakwano wang ginacoya acel.” Nen kong labol mogo ma dong kitemo tic kwedgi i kom jami ma itwero lok iye, lapeny, ki dok ginacoya ma itwero tic kwedgi i wang ticwu.

Tika itye ka tic ki Baibul kacel ki trak i yo ma gudo cwiny dano i ticwa me pwony? (Nen paragraf me 8-13)

16. Tit kong kit ma watwero tic kwede ki Icaya 14:7 i ticwa me pwony

16 Ka ce ibedo ka ma kukukuku dwong iye, iromo tic ki lapeny ni: “Tika itamo ni nino mo wabiwinyo lok angeya ma wacci: ‘Lobo ducu dong opong ki kuc labongo ayelayela mo keken. Dano gitye ka redo pi yomcwiny’? Meno aye gin ma Baibul waco i Icaya 14:7. Ki lok ada, Baibul tye ki cikke mapol ma loko i kom kuc ma tye anyim.” I ngeye, kwaye wek wukwan cikke acel ma tye i Baibul.

17. Itwero tic ki Matayo 5:3 nining ka wutye ka nyamo lok?

17 Tika co mapol ma i kabedoni ginongo ni yenyo kwo tek adada? Ka tye kumeno, ci itwero cako lok kun itiyo ki lapeny ni: “Laco myero oti cente ma rom mene wek jo me ode gubed ki yomcwiny?” I nge lagamme, iromo medone ni: “Co mapol ginongo cente makato meno, ento inongo ni jo me odigi pud gipe ki yomcwiny. Pi meno, gin ango dong ma mitte?” I ngeye, kwan Matayo 5:3 ci penye ka wutwero cako kwano Baibul.

18. Itwero tic ki Jeremia 29:11 nining me kweyo cwiny jo mukene?

18 Tika jo ma i kabedoni gitye ka deno can pi peko ma opoto atura? Itwero cako lokki kun iwaco ni: “Tin abino boti ka kweyo cwinyi. (Kwan Jeremia 29:11.) Tika ineno jami adek ma Lubanga mito ni wabed kwedgi? ‘Berbedo,’ ‘kare me anyim’ ki dong ‘gen.’ Tika pe yomo cwinyi me ngeyo ni en mito ni wabed ki kwo maber? Ento, meno twere nining?” I ngeye, nyutte pwony ma rwatte ki i brocuwa me Kwena Maber.

19. Tit kit ma kitwero tic kwede ki Niyabo 14:6, 7 me lok ki jo ma ludini.

19 Tika ibedo ka ma dano gimaro lok me ludini? Ka tye kumeno, ci iromo cako lokki kun ipenyo ni: “Ka lamalaika oloko kwedi, tika ibiwinyo lokke? (Kwan Niyabo 14:6, 7.) Kit macalo lamalaika meno owaco ni ‘Wulwor Lubanga-ni,’ tika itamo ni pire tek me ngeyo Lubanga mene ma en tye ka lok i kome? Lamalaika-ni omiyowa lanyut mo ma twero konyo i kare ma owaco ni ‘en ngat ma oketo polo ki lobo.’ Meno mono anga?” Kwan Jabuli 124:8 ma wacci: “Kony ducu ma wamito a ki bot Rwot [Jehovah], muketo polo ki lobo.” Medde ki lok man kun itito anga ma Lubanga Jehovah obedo.

20. (a) Watwero tic ki Carolok 30:4 me pwonyo ngat moni ki nying Lubanga nining? (b) Tika tye ginacoya mo ma itiyo kwede ma okelo adwogi maber?

20 Itwero cako lok ki dano ma mwakane tidi kun iwaco ni: “Amito kwano boti ginacoya mo ma tye ki lapeny ma pire tek adada. (Kwan Carolok 30:4.) Pe tye ngat mo ma twero timo jami magi, ma nyutti tyeng man loko i kom Lacwec. * Wan watwero ngeyo nyinge nining? Cwinya bibedo yom me nyutti ki i Baibul.”

TI KI LOK PA LUBANGA I TICWA ME PWONY

21, 22. (a) Ginacoya ma wayero maber adada twero loko kwo pa ngat moni nining? (b) Gin ango ma imoko tammi me timone i ticwa me pwony?

21 Pe wangeyo kit ma dano giromo jolo kwede ginacoya ma wayero maber adada. Me lapore, Lucaden aryo ma gibedo i lobo Australia gudwongo doggola pa dako mo acel. Lacaden acel openye ni: “In ingeyo nying Lubanga?” ci i ngeye okwano Jabuli 83:18. Dako-ni owacci, “Abedo ki twon ur ma pe wacce! I ngeye ma dong gua, adwoyo mutoka pi mairo 35 me cito ka ma kicato iye bukke wek ayeny Baibul ma kigonyo i leb mukene dok angi nying Lubanga ki i dikconari. I kare ma amoko ni nying Lubanga Jehovah, apenye kekena i kom jami mukene ma pe angeyogi.” I ngeye cutcut, dako-ni gin ki laco ma onongo gubinyomme kwede gucako kwano Baibul, ka lacen gunongo batija.

22 Lok pa Lubanga loko kwo pa jo ma gikwano dok giketo niye i kom cikke pa Jehovah. (Kwan 1 Jo Tecalonika 2:13.) Kwena ma tye i Baibul tye ki teko makato lok mo keken ma waromo wacone wek ogud cwiny jo mukene. Meno aye gin mumiyo ka kare mo keken ononge, omyero wanen ni watiyo ki Lok pa Lubanga. Lokke obedo gin makwo!

^ para. 20 Nen “Lapeny pa Lukwan Bukkewa” i Watchtower me Julai 15, 1987, pot karatac 31.