1 Matsɛmɛ 1:1-53

  • David kɛ Abishag (1-4)

  • Adoniya hla kaa e maa ye matsɛ (5-10)

  • Natan kɛ Batsheba tsu sane ko he ní (11-27)

  • David fã ke a pɔ Salomo nu (28-40)

  • Adoniya tu fo kɛ ho afɔle sami latɛ ɔ he ya (41-53)

1  Jehanɛ ɔ, Matsɛ David ba bwɔ, nɛ e jeha* ya hɛ mi, nɛ e ngɛ mi kaa a kɛ kuutuhi haa e he mohu lɛɛ, se e he dɔɛ la.  Lɔ ɔ he ɔ, e sɔmɔli ɔmɛ de lɛ ke: “Ha nɛ a ya hla yiheyo ko nɛ e li nyumu kɛ ba ha ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ konɛ e ba hi matsɛ ɔ he nɛ e hyɛ lɛ. E maa hwɔ o gugue mi konɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ he nɛ dɔ la.”  A ya kpa Israel zugba kpɔ ɔ mi tsuo kaa a maa na yiheyo ko nɛ he ngɛ fɛu lo, nɛ a ya na Abishag nɛ ji Shunemno ɔ, nɛ a ngɔ lɛ kɛ ba ha matsɛ ɔ.  Yiheyo ɔ he ngɛ fɛu saminya, nɛ e ba hi matsɛ ɔ he, nɛ e hyɛ lɛ, se matsɛ ɔ kɛ lɛ ná we bɔmi.  Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Adoniya nɛ ji Hagit binyumu ɔ bɔni e he nɔ womi, nɛ e ngɛ dee ke: “Ma ye matsɛ!” E ha nɛ a pee ta zugba lɛ ha lɛ, nɛ e ba ná okpɔngɔ nɔ hili, kɛ nyumuhi 50 nɛ a maa hi fo tue kɛ nyɛɛ e hɛ mi.  Se akɛnɛ e tsɛ ɔ sume nɛ e hao he je ɔ, e kã we e hɛ mi hyɛ ke: “Mɛni he je nɛ o pee nɔ́ nɛ ɔ?” Lɛ hu e he ngɛ fɛu saminya; e yayo fɔ lɛ ngɛ Absalom se.  Adoniya ya na Yoab, Zeruya binyumu ɔ kɛ osɔfo Abiatar, nɛ a ye bua lɛ nɛ a fĩ e se.  Se osɔfo Zadok, kɛ Benaya, Yehoyada binyumu ɔ, kɛ gbalɔ Natan, kɛ Shimei, kɛ Rei, kɛ David tatsɛmɛ nɛ a he wa a fĩ we Adoniya se.  Pee se ɔ, Adoniya ngɔ jijɔhi kɛ nahi kɛ lohwehi nɛ a wo zɔ kɛ sã afɔle ngɛ Zohelet tɛ ɔ nɛ ngɛ Enrogel kasa nya a he, nɛ e fɔ e nyɛminyumu ɔmɛ, nɛ ji matsɛ ɔ binyumu ɔmɛ kɛ Yuda nyumu ɔmɛ tsuo, nɛ ji matsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ nine. 10  Se e fɔɛ gbalɔ Natan, Benaya, kɛ tatsɛmɛ nɛ a he wa a, kɛ e nyɛminyumu Salomo nine. 11  Kɛkɛ nɛ Natan bi Salomo nyɛ Batsheba ke: “Anɛ o nui kaa Adoniya, Hagit binyumu ɔ ba plɛ matsɛ nɛ wa nyɔmtsɛ David li he nɔ́ ko lo? 12  Lɔ ɔ he ɔ, i kpa mo pɛɛ nɛ o ba nɛ ma wo mo ga, konɛ o nyɛ nɛ o baa mo nitsɛ o wami* kɛ o binyumu Salomo wami* yi. 13  Yaa Matsɛ David ngɔ nɛ o ya de lɛ ke: ‘Ye nyɔmtsɛ matsɛ, anɛ pi mo nɛ o kã o mawayo ɔ kita ke: “O binyumu Salomo maa ye matsɛ ngɛ ye se, nɛ lɛ ji nɔ nɛ e maa hi ye matsɛ sɛ ɔ nɔ” ɔ lo? Lɛɛ mɛni he je mɔ nɛ Adoniya ba plɛ matsɛ ɔ?’ 14  Be mi nɛ o kɛ matsɛ ɔ ngɛ munyu tue ngɛ lejɛ ɔ, ma nyɛɛ o se kɛ ba, nɛ ma ba ma o munyu ɔ nɔ mi.” 15  Lɔ ɔ he ɔ, Batsheba ya matsɛ ɔ ngɔ ngɛ e tsu ɔ mi. Matsɛ ɔ bwɔ kotokoto, nɛ Abishag, Shunemno ɔ ngɛ matsɛ ɔ he. 16  Kɛkɛ nɛ Batsheba kplã si, nɛ e kɛ e hɛ mi bu si ngɛ matsɛ ɔ hɛ mi, nɛ matsɛ ɔ bi lɛ ke: “Mɛni o ngɛ hlae?” 17  E he nɔ ke: “Ye nyɔmtsɛ, mo lɛ o ngɔ Yehowa o Mawu ɔ kɛ kã o mawayo ɔ kita ke, ‘O binyumu Salomo maa ye matsɛ ngɛ ye se, nɛ lɛ ji nɔ nɛ e maa hi ye matsɛ sɛ ɔ nɔ.’ 18  Se hyɛ! Adoniya ba plɛ matsɛ, nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ li he nɔ́ ko. 19  E ngɔ na kuhi, lohwehi nɛ a wo zɔ, kɛ jijɔhi babauu kɛ sã afɔle, nɛ e fɔ matsɛ ɔ binyumu ɔmɛ tsuo, kɛ osɔfo Abiatar, kɛ Yoab nɛ ji tabo ɔ nya dalɔ ɔ nine; se e fɔɛ o sɔmɔlɔ Salomo nine. 20  Nɛ amlɔ nɛ ɔ, ye nyɔmtsɛ matsɛ, Israel tsuo ngɛ mo blɔ hyɛe kaa o maa tsɔɔ mɛ nɔ nɛ maa hi ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ sɛ ɔ nɔ ngɛ e se. 21  Ke pi jã nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ gbo* pɛ ɔ, a maa bu mi kaa nɔ se blɔ tsɔɔlɔ, nɛ a maa bu ye binyumu Salomo hu jã.” 22  Nɛ benɛ e kɛ matsɛ ɔ ngɛ munyu tue nɛ e nya mɛ si lolo ɔ, gbalɔ Natan ba lejɛ ɔ. 23  Oya nɔuu nɛ a de matsɛ ɔ ke: “O nɛ gbalɔ Natan!” E ba matsɛ ɔ ngɔ, nɛ e ba kplã si ngɛ matsɛ ɔ hɛ mi, nɛ e kɛ e hɛ mi bu zugba kɛ tsɔɔ bumi. 24  Kɛkɛ nɛ Natan de ke: “Ye nyɔmtsɛ matsɛ, anɛ o de ke, ‘Adoniya maa ye matsɛ ngɛ ye se, nɛ lɛ ji nɔ nɛ e maa hi ye matsɛ sɛ ɔ nɔ’ lo? 25  Ejakaa mwɔnɛ ɔ, e kple kɛ ho nɛ e kɛ na kuhi, lohwehi nɛ a wo zɔ, kɛ jijɔhi babauu ya sã afɔle, nɛ e fɔ matsɛ binyumu ɔmɛ tsuo, tabo nya dali ɔmɛ, kɛ osɔfo Abiatar nine. A kɛ lɛ ngɛ ní yee, nɛ a ngɛ ní nue ngɛ lejɛ ɔ, nɛ a ngɛ dee ke, ‘Matsɛ Adoniya se nɛ kɛ!’ 26  Se imi o sɔmɔlɔ ɔ, kɛ osɔfo Zadok, kɛ Benaya, Yehoyada binyumu ɔ, kɛ o sɔmɔlɔ Salomo lɛɛ, e fɔɛ wɔ nine. 27  Anɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ha nɛ a pee nɔ́ nɛ ɔ be mi nɛ o de we o sɔmɔlɔ ɔ nɔ nɛ maa hi ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ sɛ ɔ nɔ ngɛ e se lo?” 28  Nɛ Matsɛ David de ke: “Nyɛ tsɛ Batsheba ha mi.” Kɛkɛ nɛ yo ɔ ba, nɛ e ba da si ngɛ matsɛ ɔ hɛ mi. 29  Nɛ matsɛ ɔ kã kita ke: “Be abɔ nɛ Yehowa, nɔ nɛ e kpɔ̃ mi* kɛ je haomihi tsuo a mi ɔ ngɛ nɛ ɔ, 30  kaa bɔ nɛ i ngɔ Yehowa, Israel Mawu ɔ kɛ kã mo kita ke, ‘O binyumu Salomo maa ye matsɛ ngɛ ye se, nɛ lɛ ji nɔ nɛ e maa hi ye matsɛ sɛ ɔ nɔ ngɛ ye nane mi!’ ɔ, jã nɛ ma pee mwɔnɛ ɔ.” 31  Kɛkɛ nɛ Batsheba kplã si, nɛ e kɛ e hɛ mi bu zugba, nɛ e je bumi kpo ha matsɛ ɔ, nɛ e de ke: “Ye nyɔmtsɛ Matsɛ David nɛ hi si kɛ ya neneene!” 32  Oya nɔuu nɛ Matsɛ David de ke: “Nyɛ tsɛ osɔfo Zadok, gbalɔ Natan, kɛ Benaya, Yehoyada binyumu ɔ ha mi.” Lɔ ɔ he ɔ, a ba matsɛ ɔ hɛ mi. 33  Matsɛ ɔ de mɛ ke: “Nyɛɛ ngɔ nyɛ nyɔmtsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ kɛ piɛɛ nyɛ he, nɛ nyɛ ha nɛ ye binyumu Salomo nɛ hi imi nitsɛ ye teji okpɔngɔ* ɔ nɔ, nɛ nyɛɛ kɛ lɛ nɛ kple kɛ ya Gihon. 34  Osɔfo Zadok kɛ gbalɔ Natan maa pɔ lɛ nu ngɛ lejɛ ɔ kaa Israel nɔ matsɛ; lɔ ɔ se ɔ, nyɛ kpã titimati* ɔ nɛ nyɛ de ke, ‘Matsɛ Salomo se nɛ kɛ!’ 35  Lɔ ɔ se ɔ, nyɛɛ nyɛɛ e se kɛ ba, nɛ e ma ba hi ye matsɛ sɛ ɔ nɔ; nɛ e maa ye matsɛ ngɛ ye nane mi, nɛ ma hla lɛ kaa Israel kɛ Yuda nya dalɔ.” 36  Amlɔ nɔuu nɛ Benaya, Yehoyada binyumu ɔ de matsɛ ɔ ke: “Amen! Yehowa, ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ Mawu ɔ nɛ e kplɛɛ nɔ. 37  Kaa bɔ nɛ Yehowa kɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ hi si ɔ, e kɛ Salomo hu nɛ hi si jã nɔuu, nɛ́ e ha nɛ e matsɛ sɛ ɔ nɛ kle pe ye nyɔmtsɛ Matsɛ David nɔ́ ɔ.” 38  Kɛkɛ nɛ osɔfo Zadok, gbalɔ Natan, Benaya nɛ ji Yehoyada binyumu ɔ, kɛ Keretbi ɔmɛ, kɛ Peletbi ɔmɛ kple kɛ ho, nɛ a ha nɛ Salomo hi Matsɛ David teji okpɔngɔ ɔ nɔ, nɛ a kɛ lɛ ba Gihon. 39  Jehanɛ ɔ, osɔfo Zadok ya ngɔ nu kɛ koli ɔ ngɛ bo tsu ɔ mi, nɛ e pɔ Salomo nu, nɛ a bɔni titimati ɔ kpami, nɛ ni ɔmɛ tsuo bɔni ose hemi ke: “Matsɛ Salomo se nɛ kɛ!” 40  Lɔ ɔ se ɔ, ni ɔmɛ tsuo nyɛɛ e se kɛ kuɔ kɛ ho, nɛ a ngɛ bɛhi kpae nɛ a ngɛ nyae wawɛɛ, nɛ hoo nɛ a ngɛ pee ɔ ha nɛ zugba a mimiɛ.* 41  Adoniya kɛ nihi tsuo nɛ e fɔ mɛ nine ɔ nu ngmlaa a benɛ a ye ní ɔ ta a. Benɛ Yoab nu titimati ɔ pɛmi ɔ pɛ ɔ, e bi ke: “Mɛni he je nɛ ngmlaa ngɛ pɛe hoo ngɛ ma a mi kikɛ nɛ ɔ?” 42  Benɛ e ngɛ munyu ɔ tue nɛ e nya mɛ si lolo ɔ, Yonatan, osɔfo Abiatar binyumu ɔ ba. Kɛkɛ nɛ Adoniya de ke: “Moo ba mi, ejakaa nɔmlɔ kpakpa* ji mo, eko piɔ, o hɛɛ sane kpakpa.” 43  Se Yonatan de Adoniya ke: “Dɛbi! Wa nyɔmtsɛ Matsɛ David wo Salomo matsɛ. 44  Matsɛ ɔ ha nɛ e kɛ osɔfo Zadok, gbalɔ Natan, Benaya, Yehoyada binyumu ɔ, kɛ Keretbi ɔmɛ kɛ Peletbi ɔmɛ ho, nɛ a ha nɛ e hi matsɛ ɔ teji okpɔngɔ ɔ nɔ. 45  Kɛkɛ nɛ osɔfo Zadok kɛ gbalɔ Natan pɔ lɛ nu kaa matsɛ ngɛ Gihon. Lɔ ɔ se ɔ, a kuɔ kɛ je lejɛ ɔ kɛ ba kɛ nyami, nɛ ma a mi pee hoo. Lɔ ɔ ji ngmlaa nɛ nyɛ nu ɔ nɛ. 46  Jehanɛ se hu ɔ, Salomo hi matsɛ sɛ ɔ nɔ. 47  Nɔ́ kpa ko hu ji kaa matsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ ba ha wa nyɔmtsɛ Matsɛ David manye, nɛ a de ke, ‘O Mawu ɔ nɛ ha nɛ Salomo nɛ ná biɛ nɛ kle pe o biɛ ɔ, nɛ́ e ha e matsɛ sɛ ɔ nɛ kle pe o matsɛ sɛ ɔ!’ Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ ma e yi si ngɛ sa a nɔ. 48  Nɛ matsɛ ɔ hu de ke, ‘A je Yehowa Israel Mawu ɔ yi, nɔ nɛ mwɔnɛ ɔ, e ha nɛ nɔ ko ba hi ye matsɛ sɛ ɔ nɔ, nɛ́ e ha nɛ i na kɛ imi nitsɛ ye hɛngmɛ ɔ!’” 49  Nɛ nihi tsuo nɛ Adoniya fɔ mɛ nine ɔ a tsui po, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ te si nɛ e wo e blɔ. 50  Salomo he je ɔ, Adoniya hu ye gbeye, lɔ ɔ he ɔ, e te si kɛ ho nɛ e ya nu afɔle sami latɛ ɔ koli ɔmɛ. 51  A ya bɔ Salomo amaniɛ ke: “Hyɛ, Adoniya ngɛ Matsɛ Salomo gbeye yee; nɛ e ya nu afɔle sami latɛ ɔ koli ɔmɛ, nɛ e ngɛ dee ke, ‘Matsɛ Salomo nɛ kã mi kita kekle kaa e kɛ klaate be e sɔmɔlɔ ɔ gbee.’” 52  Kɛkɛ nɛ Salomo de ke: “Ke e ba e je mi saminya a, e yi bwɔmi kake ngmelu po be zugba nɔe; se ke a na nɔ́ yayami ko ngɛ e he ɔ, lɛɛ e ma gbo.” 53  Lɔ ɔ he ɔ, Matsɛ Salomo tsɔ konɛ a ya kple lɛ si ngɛ afɔle sami latɛ ɔ he. Kɛkɛ nɛ e ba nɛ e ba kplã si ngɛ Matsɛ Salomo hɛ mi, nɛ lɔ ɔ se ɔ, Salomo de lɛ ke: “Ho o we mi ya.”

Sisi Ningmahi

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ligbihi.”
Aloo “klaa.”
Aloo “klaa.”
Aloo “ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ kɛ e nɛmɛ ɔmɛ ya hwɔ.”
Aloo “kpɔ̃ ye klaa.”
Aloo “teji okpɔngɔ yo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “koli.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “zugba a mi gba.”
Aloo “nɛ sa.”