1 Matsɛmɛ 13:1-34
13 Be mi nɛ Yeroboam daa si ngɛ afɔle sami latɛ ɔ he, konɛ e ha nɛ afɔle sami lasuku nɛ je ɔ, Mawu nɔmlɔ ko je Yuda kɛ ba Betel ngɛ Yehowa munyu nya.
2 Kɛkɛ nɛ ngɛ Yehowa munyu nya a, e kɛ ngmlaa tu munyu kɛ si afɔle sami latɛ ɔ ke: “Oo afɔle sami latɛ, afɔle sami latɛ! Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: ‘Hyɛ! A ma fɔ binyumu ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Yosia kɛ ha David we ɔ! Osɔfohi nɛ a sɔmɔɔ ngɛ hehi nɛ ya hiɔwe* ɔ, nɛ ji nihi nɛ a haa nɛ afɔle sami lasuku jeɔ ngɛ o nɔ ɔ, binyumu nɛ ɔ maa sã mɛ ngɛ o nɔ, nɛ e maa sã adesahi a wuhi ngɛ o nɔ.’”
3 E ha okadi ko jamɛ a ligbi ɔ, nɛ e de ke: “Okadi nɛ Yehowa de ke e kɛ ma ha ji nɛ ɔ nɛ: Hyɛ! Afɔle sami latɛ ɔ mi ma gba, nɛ la zu* nɛ ngɛ nɔ ɔ ma pue si.”
4 Benɛ matsɛ ɔ nu munyu nɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ kɛ ngmlaa tu kɛ si afɔle sami latɛ ɔ ngɛ Betel ɔ pɛ ɔ, Yeroboam je e nine ngɛ afɔle sami latɛ ɔ nɔ kɛ tsɔɔ lɛ, nɛ e de ke: “Nyɛɛ nu lɛ!” Amlɔ nɔuu ɔ, e nine ɔ nɛ e je kɛ tsɔɔ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ wlua, nɛ e nyɛ we nɛ e ba lɛ si hu.
5 Kɛkɛ nɛ afɔle sami latɛ ɔ mi gba, nɛ lazu nɛ ngɛ afɔle sami latɛ ɔ nɔ ɔ pue si kaa bɔ nɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ ha okadi ngɛ Yehowa munyu ɔ nya a.
6 Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ de anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ, mo kpa Yehowa o Mawu ɔ pɛɛ nɛ́ o sɔle ha mi konɛ e na mi mɔbɔ, nɛ e tsa ye nine ɔ ha mi.” Kɛkɛ nɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ kpa Yehowa pɛɛ, nɛ e na matsɛ ɔ mɔbɔ, nɛ e tsa e nine ɔ ha lɛ.
7 Lɔ ɔ se ɔ, matsɛ ɔ de anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ ke: “Ba nɛ waa ho we mi ya nɛ o ya ye ní, nɛ́ ma ke mo nɔ́ ko.”
8 Se anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ de matsɛ ɔ ke: “Ke o ha mi o we ɔ fã po, i kɛ mo be yae, nɛ i be nɔ́ ko yee, nɛ i be nyu hu nue ngɛ hiɛ ɔ.
9 Ejakaa Yehowa fã mi ke: ‘Koo ye ní, nɛ koo nu nyu, nɛ blɔ nɛ o gu nɔ kɛ ba a, koo gu nɔ kɛ kpale kɛ ho.’”
10 Lɔ ɔ he ɔ, e gu blɔ kpa nɔ kɛ ho, nɛ blɔ nɛ e gu nɔ kɛ ba Betel ɔ, e gui jamɛ a blɔ ɔ nɔ kɛ yɛ.
11 Gbalɔ nɔmoyo ko ngɛ Betel, nɛ e binyumuhi ba we mi nɛ a ba bɔ lɛ níhi tsuo nɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ pee jamɛ a ligbi ɔ ngɛ Betel, kɛ níhi nɛ e de matsɛ ɔ. Benɛ a bɔ a tsɛ ɔ nɔ́ nɛ ɔ ta a,
12 a tsɛ ɔ bi mɛ ke: “Jije blɔ e gu?” Nɛ e binyumu ɔmɛ tsɔɔ lɛ blɔ nɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ nɛ e je Yuda a gu nɔ kɛ ho ɔ.
13 Kɛkɛ nɛ e de e binyumu ɔmɛ ke: “Nyɛɛ wo teji ɔ nɔ ní ha mi.” A wo teji ɔ nɔ ní ha lɛ, nɛ e hi teji ɔ nɔ.
14 E nyɛɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ se, nɛ e ya na lɛ nɛ e hii si ngɛ tso ngua ko sisi. Kɛkɛ nɛ e bi lɛ ke: “Mo ji anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ nɛ e je Yuda kɛ ba a lo?” E he nɔ ke: “Ee, imi.”
15 E de lɛ ke: “Ba nɛ waa ho we mi ya nɛ o ya ye ní.”
16 Se e de nɔmoyo ɔ ke: “I kɛ mo be nyɛe maa kpale kɛ ho, nɛ i be nyɛe ma kplɛɛ o nine fɔmi ɔ nɔ, nɛ jã kɛ̃ nɛ i kɛ mo be ní yee, nɛ i kɛ mo be nyu nue ngɛ hiɛ ɔ hulɔ.
17 Ejakaa Yehowa de mi ke, ‘Koo ye ní, nɛ koo nu nyu ngɛ lejɛ ɔ. Blɔ nɛ o gu nɔ kɛ ba a, koo gu jamɛ a blɔ ɔ nɔ kɛ kpale kɛ ho.’”
18 Kɛkɛ nɛ nɔmoyo ɔ de lɛ ke: “Imi hu gbalɔ ji mi kaa mo nɔuu, nɛ Yehowa gu bɔfo ko nɔ kɛ de mi ke, ‘Ha nɛ e kɛ mo nɛ kpale kɛ ba o we ɔ mi, konɛ e ba ye ní nɛ e nu nyu.’” (Se e sisi lɛ.)
19 Lɔ ɔ he ɔ, e kɛ gbalɔ nɔmoyo ɔ kpale kɛ ho e we mi ya, nɛ e ya ye ní, nɛ e nu nyu.
20 Benɛ a hii si ngɛ okplɔɔ he ɔ, Yehowa kɛ sɛ gbi ha gbalɔ ɔ nɛ́ e ya kpale lɛ kɛ ba a,
21 nɛ e kɛ ngmlaa de anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ nɛ je Yuda a ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: ‘Akɛnɛ o tsɔ atuã kɛ si Yehowa fami ɔ, nɛ́ o yi kita nɛ Yehowa o Mawu ɔ wo mo ɔ nɔ,
22 se mohu o kpale o se kɛ ho, nɛ o ya ye ní, nɛ o nu nyu ngɛ he nɛ a de mo ke, “Koo ye ní, nɛ koo nu nyu” ngɛ ɔ he je ɔ, o gbogboe be o nɛmɛ ɔmɛ a yɔkɔ ɔ mi yae.’”
23 Benɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ ye ní nɛ e nu nyu ta a, gbalɔ nɔmoyo ɔ wo teji nɔ ní kɛ ha gbalɔ ɔ nɛ́ e ya kpale lɛ kɛ ba a.
24 Kɛkɛ nɛ e pue blɔ, se jata ko ba po lɛ ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɔ, nɛ e gbe lɛ. E gbogboe ɔ fɔɔ si ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɔ, nɛ teji ɔ daa si ngɛ he; jata a hu daa si ngɛ gbogboe ɔ he.
25 Nyumu komɛ bee, nɛ a na gbogboe ɔ nɛ fɔɔ si ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɔ, kɛ jata a nɛ daa si ngɛ gbogboe ɔ he. A ba ma a mi ngɛ he nɛ gbalɔ nɔmoyo ɔ ngɛ ɔ, nɛ a ba sɛɛ nɔ́ nɛ ɔ.
26 Benɛ gbalɔ ɔ nɛ e ya kpale lɛ ngɛ blɔ ɔ nɔ kɛ ba a nu he ɔ, oya nɔuu nɛ e de ke: “Lɛ ji anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ nɛ e yi Yehowa fami ɔ nɔ ɔ nɛ; enɛ ɔ he ɔ, Yehowa je lɛ kɛ wo jata a dɛ mi, nɛ e tua lɛ nɛ e gbe lɛ kaa bɔ nɛ Yehowa de lɛ ɔ.”
27 Lɔ ɔ se ɔ, e de e binyumu ɔmɛ ke: “Nyɛɛ wo teji ɔ nɔ ní ha mi.” Nɛ a wo nɔ ní.
28 Kɛkɛ nɛ e pue blɔ, nɛ e ya na gbogboe ɔ nɛ fɔɔ si ngɛ gbɛjegbɛ ɔ nɔ, nɛ́ teji ɔ kɛ jata a daa si ngɛ he. Jata a yi gbogboe ɔ, nɛ e tua we teji ɔ hulɔ.
29 Gbalɔ ɔ wo anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ gbogboe ɔ kɛ fɔ teji ɔ nɔ, nɛ e ngɔ lɛ kɛ kpale kɛ ba lɛ nitsɛ e ma a mi konɛ e ba fo e he ya nɛ́ e pu lɛ.
30 Nɛ e kɛ gbogboe ɔ ya to ngɛ lɛ nitsɛ e yɔkɔ mi, nɛ a ya nɔ nɛ a fo e he ya wawɛɛ ke: “Ye nyɛmi, kpo mo!”
31 Benɛ e pu lɛ se ɔ, e de e binyumu ɔmɛ ke: “Ke i gbo ɔ, nyɛɛ pu mi ngɛ he nɛ i pu anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ ngɛ ɔ. Nyɛɛ to ye wu ɔmɛ ngɛ e wu ɔmɛ a kasa nya.
32 Munyu nɛ e kɛ ngmlaa tu kɛ si afɔle sami latɛ ɔ nɛ ngɛ Betel ɔ, kɛ jami we ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ hehi nɛ ya hiɔwe ngɛ Samaria ma amɛ a mi ngɛ Yehowa munyu ɔ nya a, maa ba mi kokooko.”
33 Ngɛ ní nɛ ɔmɛ a se po ɔ, Yeroboam kpale we kɛ ji e blɔ yayami ɔ nɔ, mohu ɔ, e ya nɔ nɛ e wo nimli saisaa osɔfohi konɛ a sɔmɔ ngɛ hehi nɛ ya hiɔwe ɔ. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ suɔ kaa e ye osɔfo ɔ, e woɔ lɛ osɔfo,* nɛ e deɔ ke: “Ha nɛ e sɔmɔ kaa osɔfohi nɛ a ngɛ hehi nɛ ya hiɔwe ɔ a ti nɔ kake.”
34 Yayami nɛ ɔ nɛ Yeroboam we ɔ pee ɔ ha nɛ a hɛ mi kpata, nɛ a laa ngɛ zugba a nɔ.
Sisi Ningmahi
^ Aloo “la zu nɛ zɔ pɔ lɛ,” nɛ ji la zu nɛ lohwehi nɛ a kɛ sãã afɔle ɔ a zɔ pɔ lɛ.
^ Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e haa nɛ e dɛ mi hyiɔ.”