1 Matsɛmɛ 14:1-31

  • Ahiya gba kɛ si Yeroboam (1-20)

  • Rehoboam ye Yuda nɔ matsɛ (21-31)

    • Shishak ba tua Yerusalem (25, 26)

14  Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Abiya nɛ ji Yeroboam binyumu ɔ ba nu hiɔ.  Lɔ ɔ he ɔ, Yeroboam de e yo ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ, tee si nɛ o tsake o he konɛ a ko le kaa mo ji Yeroboam yo ɔ, nɛ́ o ya Shilo. Hyɛ! Gbalɔ Ahiya ngɛ lejɛ ɔ. Lɛ ji nɔ nɛ e de ke a maa wo mi matsɛ ngɛ nimli nɛ ɔmɛ a nya a nɛ.  Ngɔɔ abolo nyɔngma, keekihi nɛ a fĩa nɔ ní, kɛ hwo tɔ kake, nɛ́ o ya e ngɔ. Kɛkɛ ɔ, e ma de mo nɔ́ nɛ maa ba jokuɛ nyumuyo ɔ nɔ.”  Yeroboam yo ɔ pee nɔ́ nɛ e de lɛ ɔ. E te si nɛ e pue nɔ kɛ ho Shilo ya, nɛ e ba su Ahiya we ɔ mi. Ahiya hɛngmɛ ɔmɛ pueɔ si ngɛ nɔ kɛkɛ, se e hyɛ we nɔ́, ejakaa e bwɔ.  Se Yehowa de Ahiya ke: “Hyɛ, Yeroboam yo ɔ ma o ngɔ konɛ e ba bi mo ní kɛ kɔ e binyumu ɔ he, ejakaa e binyumu ɔ be he wami. Ma tsɔɔ mo nɔ́ nɛ o de lɛ.* Ke e ba su ɔ, e be hae nɛ a le e mi tso.”  Benɛ Ahiya nu yo ɔ nane si pɛmi ngɛ agbo ɔ nya kɛ ma a, oya nɔuu nɛ e de ke: “Yeroboam yo, moo ba mi. Mɛni he je nɛ o tsake o he konɛ a ko le o mi tso ɔ? A ha mi sɛ gbi ko nɛ nya wa ke ma kɛ ha mo.  Yaa nɛ o ya de Yeroboam ke, ‘Nɔ́ nɛ Yehowa, Israel Mawu ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: “I hla mo kɛ je o we bi ɔmɛ a kpɛti, nɛ i pee mo ye ma Israel nya dalɔ.  Nɛ i kpɔ̃ matsɛ yemi ɔ ngɛ David we ɔ dɛ, nɛ i kɛ ha mo. Se o pee we o ní kaa ye sɔmɔlɔ David, nɔ nɛ ye ye kita amɛ a nɔ, nɛ́ e nyɛɛ ye se kɛ e tsui tsuo, nɛ́ nɔ́ nɛ da pɛ e pee ngɛ ye hɛ mi ɔ.  Se o pee yayami pe nihi tsuo nɛ a sɛ o hlami ɔ, nɛ o pee mawu kpa kɛ dade amagahi kɛ ha o he kɛ wo ye mi mi la, nɛ imi lɛɛ o plɛ o se kɛ wo mi. 10  Enɛ ɔ he ɔ, ma ngɔ haomi kɛ ba Yeroboam we ɔ nɔ, nɛ ma kpata nyumu fɛɛ nyumu* nɛ je Yeroboam mi ɔ hɛ mi* ngɛ Israel, nihi nɛ a be yemi kɛ bualɔ nɛ a gbɔjɔ hu piɛɛ he, nɛ ma bɛɛ Yeroboam we ɔ mi nyaii kaa bɔ nɛ a bɛɛɔ lohwehi a fĩ kɛ ya siɔ be nɛ e sisi jeɔ kulaa a! 11  Yeroboam he nɔ ko nɛ ma gbo ngɛ ma a mi ɔ, gbehi maa ye lɛ; nɛ e he nɔ ko nɛ ma gbo ngɛ nga mi ɔ, hiɔwe lohwe pɛlitsɛmɛ maa ye lɛ, ejakaa Yehowa lɛ de.”’ 12  “Amlɔ nɛ ɔ, tee si nɛ o ho o we mi ya. Ke o ná nɛ o sɛ ma a mi pɛ, jokuɛ ɔ ma gbo. 13  Israel tsuo ma fo e he ya, nɛ a maa pu lɛ. Lɛ pɛ ji nɔ nɛ a maa pu ngɛ yɔkɔ mi ngɛ Yeroboam weku ɔ mi, ejakaa ngɛ Yeroboam we ɔ mi ɔ, lɛ pɛ ji nɔ nɛ Yehowa, Israel Mawu ɔ na nɔ́ kpakpa ko ngɛ e mi. 14  Yehowa nitsɛ maa hla matsɛ ko kɛ da Israel nya, nɛ e ma kpata Yeroboam we ɔ hɛ mi* ke jamɛ a ligbi ɔ su, ee, e su ta po. 15  Yehowa maa fia Israel nɔ́ nɛ e maa nɔ si kaa bɔ nɛ glã mimiɛɛɔ ngɛ nyu mi ɔ, nɛ e maa hia Israel kɛ je zugba kpakpa nɛ ɔ nɛ e kɛ ha a nɛmɛ ɔ nɔ, nɛ e maa gbɛ mɛ kɛ fia kɛ ya si Pa* a se, ejakaa a pee wɔ tsohi* kɛ wo Yehowa mi mi la. 16  Nɛ e ma kua Israel ngɛ yayamihi nɛ Yeroboam pee, kɛ yayamihi nɛ e ha nɛ Israel hu pee ɔ he je.” 17  Kɛkɛ nɛ Yeroboam yo ɔ te si, nɛ e pue nɔ kɛ ho Tirza ya. Benɛ e ba su e we ɔ sinya a nya pɛ, nɛ jokuɛ nyumuyo ɔ gbo. 18  Lɔ ɔ he ɔ, a pu lɛ, nɛ Israel tsuo fo e he ya kaa bɔ nɛ Yehowa de kɛ gu e sɔmɔlɔ Ahiya nɛ ji gbalɔ ɔ nɔ ɔ. 19  Yeroboam he sane nɛ piɛ, bɔ nɛ e hwu ta ha, kɛ bɔ nɛ e ye nɔ ha a, a ngma ngɛ Israel matsɛmɛ ɔmɛ a be ɔ mi yi nɔ sane womi ɔ mi. 20  Nɛ be* nɛ Yeroboam kɛ ye nɔ ji jeha 22, lɔ ɔ se ɔ, e gbo;* nɛ e binyumu Nadab ba ye matsɛ ngɛ e se. 21  Jamɛ a be ɔ mi ɔ, a wo Salomo binyumu Rehoboam matsɛ ngɛ Yuda. Rehoboam ye jeha 41 benɛ e bɔni matsɛ yemi ɔ, nɛ e ye nɔ jeha 17 ngɛ Yerusalem, nɛ ji ma nɛ Yehowa hla ngɛ Israel wɛtso ɔmɛ tsuo a mi kaa he nɛ e ma ha nɛ e biɛ ɔ nɛ hi ɔ. A tsɛɛ Rehoboam nyɛ ke Naama, e ji Ammonno. 22  Nɛ Yuda ngɛ ní yayamihi pee ngɛ Yehowa hɛ mi, nɛ a kɛ yayamihi nɛ a pee ɔ wo e mi mi la pe nɔ́ nɛ a nɛmɛ ɔmɛ pee ɔ. 23  Mɛ hu a ya nɔ nɛ a ma hehi nɛ ya hiɔwe,* wɔ titimahi, kɛ wɔ tsohi* kɛ ha a he ngɛ kpongu fɛɛ kpongu nɛ ya hiɔwe nɔ, kɛ tso fɛɛ tso nɛ bɔ kusuu sisi. 24  Nyumuhi nɛ a poɔ tuutuu* hu ngɛ ma a mi. A pee ní hiemi* níhi tsuo nɛ je ma amɛ nɛ Yehowa fiee mɛ kɛ je Israel hɛ mi ɔ peeɔ ɔ eko. 25  Matsɛ Rehoboam tsɛ yemi jeha enuɔne ɔ mi ɔ, Egipt Matsɛ Shishak kuɔ kɛ ba tua Yerusalem. 26  E ba muɔɔ juetlihi nɛ ngɛ Yehowa we ɔ, kɛ juetlihi nɛ ngɛ matsɛ we ɔ. E muɔɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́, e muɔɔ sika tsu tsɛ̃ihi tsuo nɛ Salomo pee ɔ hulɔ. 27  Lɔ ɔ he ɔ, Matsɛ Rehoboam pee akɔblee tsɛ̃ihi konɛ e kɛ to nane mi, nɛ e ngɔ tsɛ̃i ɔmɛ kɛ wo buli* nɛ a buɔ matsɛ we ɔ agbo ɔ nya a, a nya dali ɔmɛ a dɛ. 28  Be fɛɛ be nɛ matsɛ ɔ maa ba Yehowa we ɔ, buli ɔmɛ hɛɛɔ tsɛ̃i ɔmɛ, nɛ lɔ ɔ se ɔ, a kpaleɔ tsɛ̃i ɔmɛ kɛ yaa buli a tsu ɔ mi. 29  Rehoboam he sane nɛ piɛ kɛ níhi tsuo nɛ e pee ɔ, a ngma ngɛ Yuda matsɛmɛ ɔmɛ a be ɔ mi yi nɔ sane womi ɔ mi. 30  Daa nɛ ɔ, Rehoboam kɛ Yeroboam ngɛ ta nɔ. 31  Lɔ ɔ se ɔ, Rehoboam gbo* nɛ a pu lɛ kɛ piɛɛ e nɛmɛ ɔmɛ a he ngɛ David Ma a mi. A tsɛɛ e nyɛ ke Naama, e ji Ammonno. Nɛ e binyumu Abiyam* ba ye matsɛ ngɛ e se.

Sisi Ningmahi

Aloo “Mo de lɛ kikɛ kɛ kikɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ fɛɛ nɔ nɛ zii zami kɛ pueɔ gbogbo he.” Hebri munyu nɛ a kɛ gbeɔ nyumuhi a he guɛ.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ma po nyumu fɛɛ nyumu nɛ je Yeroboam mi ɔ kɛ fɔ he.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “maa po Yeroboam we ɔ kɛ fɔ he.”
Nɛ ji Yufrate Pa a.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ligbihi.”
Aloo “e kɛ e nɛmɛ ɔmɛ ya hwɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Jami he nyumuhi tuutuu poli.”
Aloo “ní hiɔmi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “fo tuli.”
Aloo “kɛ e nɛmɛ ɔmɛ ya hwɔ.”
A tsɛɛ lɛ hu ke Abiya.