1 Matsɛmɛ 18:1-46

  • Eliya kɛ Obadia kɛ Ahab ya kpe (1-18)

  • Eliya kɛ Baal gbali ɔmɛ ngɛ́ Karmel (19-40)

    • ‘A yi mi pee mɛ enyɔɔnyɔ ngɛ sane ɔ he’ (21)

  • Hiɔmi nɛ́ e nɛ́ jeha etɛ kɛ fã a se po (41-46)

18  Be komɛ a se ngɛ jeha etɛne ɔ mi ɔ, Yehowa de Eliya ke: “Yaa nɛ o kɛ o he ya tsɔɔ Ahab, nɛ ma ha hiɔmi maa nɛ kɛ pue zugba a nɔ.”  Lɔ ɔ he ɔ, Eliya ya konɛ e kɛ e he ya tsɔɔ Ahab be mi nɛ hwɔ ɔ nya wa wawɛɛ ngɛ Samaria a.  Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Ahab tsɛ Obadia, nɔ nɛ hyɛɛ we ɔ nɔ ɔ. (Obadia ji nɔ ko nɛ yeɔ Yehowa gbeye wawɛɛ,  nɛ benɛ Yezebel ngɛ Yehowa gbali ɔmɛ a hɛ mi kpatae ɔ,* Obadia ngɔ gbali 100 kɛ ya laa ngɛ tɛ puɔhi a mi. E ngɔ 50 kɛ ya laa ngɛ tɛ puɔ kake mi, nɛ e ngɔ 50 hu kɛ laa ngɛ tɛ puɔ kpa mi, nɛ e haa mɛ niye ní kɛ nyu.)  Nɛ Ahab de Obadia ke: “Yaa kpa zugba a nɔ tsuo, yaa nyu hɛngmɛ ɔmɛ a he, kɛ dɔgba amɛ* tsuo a mi. Eko ɔ, wa ma ná nga nɛ hiɛ bɔ nɛ sa kɛ baa okpɔngɔ ɔmɛ, kɛ teji okpɔngɔ ɔmɛ a yi, konɛ wa lohwe ɔmɛ tsuo nɛ a ko gbo.”  Lɔ ɔ he ɔ, a gba zugba a nɛ a ma ya kpa nɔ ɔ kɛ ha a he. Ahab gu he kake, nɛ Obadia hu gu he kake.  Benɛ Obadia ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa a, Eliya ba konɛ e kɛ lɛ nɛ ba kpe. Amlɔ nɔuu ɔ, Obadia yo lɛ, nɛ e kɛ e hɛ mi bu si, nɛ e bi lɛ ke: “Ye nyɔmtsɛ Eliya ji nɛ ɔ lo?”  E he nɔ ke: “Ee, imi. Yaa nɛ o ya de o nyɔmtsɛ ɔ ke: ‘Eliya ngɛ hiɛ ɔ.’”  Se Obadia bi lɛ ke: “Mɛni yayami i pee loko e sa nɛ o ngɔ imi o sɔmɔlɔ ɔ kɛ wo Ahab dɛ nɛ e gbe mi ɔ? 10  Be abɔ nɛ Yehowa o Mawu ɔ ngɛ nɛ ɔ, ma ko ma ko, kɛ matsɛ yemi ko matsɛ yemi ko be nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ tsɔɛ kɛ yɛ mi kaa a ya hla mo. Benɛ a de ke, ‘E be hiɛ ɔ,’ e ha nɛ matsɛ yemi ɔ kɛ ma a kã kita kaa a nɛ mo. 11  Amlɔ nɛ ɔ, o ngɛ dee ke: ‘Yaa nɛ o ya de o nyɔmtsɛ ɔ ke: “Eliya ngɛ hiɛ ɔ.”’ 12  Ke i je o he ɔ, Yehowa mumi ɔ maa ngɔ mo kɛ ho he ko ya nɛ́ i be lejɛ ɔ lee, nɛ ke i ya de Ahab, nɛ e nɛ mo ɔ, kokooko ɔ, e maa gbe mi. Pohu kɛ je o sɔmɔlɔ ɔ nihe mi tɔɔ nɛ e yeɔ Yehowa gbeye. 13  Anɛ a de we ye nyɔmtsɛ ɔ nɔ́ nɛ i pee benɛ Yezebel ngɛ Yehowa gbali ɔmɛ gbee ɔ lo? A de we lɛ bɔ nɛ i ngɔ Yehowa gbali 100 kɛ ya laa ngɛ tɛ puɔhi a mi, 50 ngɛ tɛ puɔ kake mi, kɛ 50 hu ngɛ tɛ puɔ kpa mi nɛ i haa mɛ niye ní kɛ nyu ɔ lo? 14  Amlɔ nɛ ɔ, o ngɛ mi dee ke, ‘Yaa nɛ o ya de o nyɔmtsɛ ɔ ke: “Eliya ngɛ hiɛ ɔ.”’ Se ke e ba nɛ mo ɔ, kokooko ɔ, e maa gbe mi.” 15  Se Eliya de ke: “Be abɔ nɛ Yehowa tabohiatsɛ ɔ, nɔ nɛ i sɔmɔɔ lɛ* ɔ ngɛ nɛ ɔ, mwɔnɛ ɔ, ma ngɔ ye he kɛ tsɔɔ Ahab.” 16  Lɔ ɔ he ɔ, Obadia ho, nɛ e kɛ Ahab ya kpe, nɛ e de lɛ, nɛ Ahab ho konɛ e kɛ Eliya nɛ ya kpe. 17  Benɛ Ahab na Eliya pɛ ɔ, Ahab bi lɛ ke: “Mo nɛ́ o ngɔ haomi ngua kɛ ba Israel nɔ ɔ,* tse mo ji nɛ ɔ?” 18  Nɛ Eliya de lɛ ke: “I kɛ haomi bɛ Israel nɔ, mo kɛ o tsɛ we ɔ mohu lɛ nyɛ ngɔ haomi kɛ ba Israel nɔ kɛ gu Yehowa kita amɛ nɛ nyɛ kua, kɛ Baal amagahi a se nɛ nyɛ ya ngɛ nyɛɛe ɔ nɔ. 19  Amlɔ nɛ ɔ, mo tsɛ Israel tsuo kɛ ba ye ngɔ ngɛ Karmel Yoku ɔ nɔ, nɛ́ o tsɛ Baal gbali 450 ɔmɛ, kɛ wɔ tso* ɔ he gbali 400 ɔmɛ nɛ a yeɔ ní ngɛ Yezebel okplɔɔ ɔ he ɔ hu kɛ ba.” 20  Lɔ ɔ he ɔ, Ahab ngɔ sɛ gbi kɛ ya ha Israelbi ɔmɛ tsuo, nɛ e bua gbali ɔmɛ a nya ngɛ Karmel Yoku ɔ nɔ. 21  Kɛkɛ nɛ Eliya su ni ɔmɛ tsuo a he, nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ yi mi maa hi nyɛ enyɔɔnyɔ pee kɛ yaa si mɛni be?* Ke Yehowa ji anɔkuale Mawu ɔ, nyɛɛ nyɛɛ e se; nɛ ke Baal hu ɔ, nyɛɛ nyɛɛ e se!” Se ni ɔmɛ ha we lɛ heto. 22  Lɔ ɔ se ɔ, Eliya de ni ɔmɛ ke: “Imi pɛ ji Yehowa gbalɔ nɛ piɛ, se Baal gbali ɔmɛ a yibɔ ji nyumuhi 450. 23  Ha nɛ a ha wɔ na ku wayoo enyɔ, nɛ o ha nɛ a ngɔ na ku wayoo ɔ kake nɛ a poo e mi kpɔ nya kpɔ nya kɛ pue lɛ́ nɔ, se a ko wo sisi la. Imi hu ma gbe na ku wayoo ɔ kake, nɛ ma ngɔ kɛ fɔ lɛ́ ɔ nɔ, se i be sisi la woe. 24  Lɔ ɔ se ɔ, nyɛ tsɛ nyɛ mawu ɔ biɛ, nɛ imi hu ma tsɛ Yehowa biɛ. Mawu nɛ ma ha nɛ la maa ba a, lɛ ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ.” Nɛ ni ɔmɛ tsuo he nɔ ke: “Nɔ́ nɛ o de ɔ hi.” 25  Jehanɛ ɔ, Eliya de Baal gbali ɔmɛ ke: “Nyɛ kekle nyɛɛ hla na ku wayoo ɔ kake nɛ nyɛɛ gbe, ejakaa nyɛ lɛ nyɛ he hiɛ. Lɔ ɔ se ɔ, nyɛ tsɛ nyɛ mawu ɔ biɛ, se nyɛ ko wo afɔle ɔ sisi la.” 26  Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ na ku wayoo nɛ a kɛ ha mɛ ɔ, nɛ a gbe, nɛ a ya nɔ nɛ a tsɛ Baal biɛ kɛ je mɔtu kɛ ya si piani, nɛ a de ke: “Baal lee, mo he nɔ oo!” Se gbi ko pɛ́, nɛ nɔ ko hu he we nɔ. A ya nɔ nɛ a tuu kɛ bɔle afɔle sami latɛ ɔ nɛ a ma a. 27  Maa pee piani ɔ, Eliya bɔni a he fɛu yemi, nɛ e de ke: “Nyɛ wo nyɛ gbi nɔ kɛ tsɛ lɛ! Tse mawu ji lɛ! Eko ɔ, e ngɛ e yi mi susue wawɛɛ, aloo e ho nane nɔ ya.* Aloo eko ɔ, e hwɔ mahe, nɛ e he maa hia nɛ nɔ ko nɛ tsɛ̃ɛ lɛ!” 28  A kpa ngmlaa kɛ tsɛ lɛ, nɛ a kɛ hahi kɛ akplɔhi poo a he kaa bɔ nɛ a kusumi ji ɔ, kɛ ya si be nɛ muɔ bɔni bemi ngɛ a he tsuo. 29  Piani ba be, nɛ a ya nɔ nɛ a pee a ní basabasa* hluu kɛ ya si be nɛ a sãã gbɔkuɛ ngma afɔle ɔ, se gbi ko pɛ́, nɛ nɔ ko hu he we nɔ; nɔ ko bui tue. 30  Be saii mi ɔ, Eliya de ni ɔmɛ tsuo ke: “Nyɛɛ su ye he.” Lɔ ɔ he ɔ, ni ɔmɛ tsuo su e he. Kɛkɛ nɛ e dla Yehowa bɔ sami latɛ ɔ nɛ a hule lɛ pue si ɔ. 31  Lɔ ɔ se ɔ, Eliya ngɔ tɛ 12 ngɛ Yakob, nɔ nɛ Yehowa de lɛ ke: “A ma tsɛ mo ke Israel” ɔ binyumu ɔmɛ a wɛtso ɔmɛ a yibɔ nya. 32  E ngɔ tɛ ɔmɛ kɛ ma afɔle sami latɛ ngɛ Yehowa biɛ mi. Lɔ ɔ se ɔ, e tsua muɔ kɛ bɔle afɔle sami latɛ ɔ kɛ kpe. Muɔ ɔ mi blimi ngɛ kaa he ko nɛ a ma nyɛ ma du wu nɛ e hiɛmi maa su seah* enyɔ ngɛ. 33  Lɔ ɔ se ɔ, e to lɛ́ ɔ, nɛ e poo na ku wayoo ɔ mi kpɔ nya kpɔ nya kɛ pue lɛ́ ɔ nɔ. Jehanɛ ɔ, e de ke: “Nyɛɛ wo buɛ nguanguahi eywiɛ a mi nyu tɔtɔɔtɔ, nɛ nyɛ ba plɛ kɛ pue sami afɔle ɔ kɛ lɛ́ ɔ nɔ.” 34  Kɛkɛ nɛ e de ke: “Nyɛɛ pee jã ekohu.” Nɛ a pee jã ekohu. E kpale de ke: “Nyɛɛ pee jã si etɛne.” Nɛ a pee jã si etɛne. 35  Nɛ nyu ɔ nyɛɛ kɛ bɔle afɔle sami latɛ ɔ he tsuo kɛ kpe, nɛ e wo muɔ ɔ hu mi nyu nɛ e hyi tɔtɔɔtɔ. 36  Maa pee gbɔkuɛ ngma afɔle sami be ɔ, gbalɔ Eliya hɛ lɛ kɛ su afɔle sami latɛ ɔ he, nɛ e de ke: “Oo Yehowa, Abraham, Isak, kɛ Israel a Mawu, mwɔnɛ ɔ, mo ha nɛ a le kaa mo ji Mawu ngɛ Israel, nɛ o sɔmɔlɔ ji mi, nɛ o munyu nya nɛ i pee ní nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ. 37  Mo he mi nɔ, Oo Yehowa! Mo he mi nɔ konɛ nimli nɛ ɔmɛ nɛ a ná nɛ a le kaa mo Yehowa a, mo ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ, nɛ o ngɛ a tsui dɔe kɛ ba o ngɔ ekohu.” 38  Kɛkɛ nɛ Yehowa ha nɛ la je hiɔwe kɛ ba sã sami afɔle ɔ, lɛ́ ɔ, tɛ ɔmɛ, kɛ zu ɔ, nɛ e mii nyu ɔ ngɛ muɔ ɔ mi. 39  Benɛ ni ɔmɛ tsuo na nɔ́ nɛ ɔ, oya nɔuu nɛ a kɛ a hɛ mi bu si nɛ a de ke: “Yehowa ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ! Yehowa ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ!” 40  Kɛkɛ nɛ Eliya de mɛ ke: “Nyɛɛ nuu Baal gbali ɔmɛ!” Nyɛ ko ha nɛ a ti nɔ kake ngmelu po nɛ tu fo!” Oya nɔuu nɛ a nuu mɛ, nɛ Eliya kɛ mɛ kple kɛ ho Kishon pa a* nya ya, nɛ e ya gbe mɛ ngɛ lejɛ ɔ. 41  Jehanɛ ɔ, Eliya de Ahab ke: “Kuɔɔ kɛ ho nɛ o ya ye ní nɛ o nu ní, ejakaa i nu hiɔmi ngua ko he.” 42  Lɔ ɔ he ɔ, Ahab kuɔ kɛ ho konɛ e ya ye ní nɛ e nu ní, nɛ Eliya hu kuɔ kɛ ho Karmel Yoku ɔ yi mi ya, nɛ e ya kplã si ngɛ zugba, nɛ e kɛ e hɛ mi hɔ e nakutso kpɛ. 43  Kɛkɛ nɛ Eliya de e tsɔlɔ ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ, kuɔɔ kɛ ho nɛ o ya hyɛ wo mi blɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, e kuɔ kɛ ho, nɛ e ya hyɛ, nɛ e de ke: “I nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko.” Eliya de lɛ si kpaago ke, “Kpale kɛ ya.” 44  Si kpaagone ɔ nɔ ɔ, e tsɔlɔ ɔ de lɛ ke: “Hyɛ! I na bɔku nyafii ko kaa nɔmlɔ nine nɛ te si kɛ je wo ɔ mi kɛ yaa hiɔwe.” Kɛkɛ nɛ Eliya de lɛ ke: “Yaa nɛ o ya de Ahab ke, ‘Moo fĩ zugba lɛ ɔ kɛ wo okpɔngɔ ɔmɛ a he! Mo kple kɛ ho konɛ hiɔmi ɔ nɛ ko tsi o nya!’” 45  E kɛ we kulaa nɛ bɔku ha nɛ hiɔwe yu tuu, kɔɔhiɔ fia, nɛ hiɔmi nɛ wawɛɛ; loloolo ɔ, Ahab ngɛ e zugba lɛ ɔ mi kɛ yaa Yezreel. 46  Se Yehowa nine ha Eliya he wami, nɛ Eliya fĩ e tade ɔ kɛ wo e mlɛ mi, nɛ e tu fo kɛ ya be Ahab he kɛ ho Yezreel ya tɔɔ.

Sisi Ningmahi

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “gbali ɔmɛ poe kɛ fɔ he ɔ.”
Aloo “dɔ ɔmɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ nɛ i daa si ngɛ e hɛ mi.”
Aloo “Mo nɛ́ o ha nɛ a kua Israel ɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Kɛ yaa si mɛni be nɛ nyɛ maa hi kpɛ̃ɛ̃e ngɛ susumi enyɔ a kpɛti?”
Baiblo komɛ de ke “e hia blɔ.”
Aloo “pee a ní kaa gbali.”
Seah kake peeɔ Lita 7.33 (kwat 6.66). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “dɔ ɔ.”