1 Matsɛmɛ 18:1-46
18 Be komɛ a se ngɛ jeha etɛne ɔ mi ɔ, Yehowa de Eliya ke: “Yaa nɛ o kɛ o he ya tsɔɔ Ahab, nɛ ma ha hiɔmi maa nɛ kɛ pue zugba a nɔ.”
2 Lɔ ɔ he ɔ, Eliya ya konɛ e kɛ e he ya tsɔɔ Ahab be mi nɛ hwɔ ɔ nya wa wawɛɛ ngɛ Samaria a.
3 Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Ahab tsɛ Obadia, nɔ nɛ hyɛɛ we ɔ nɔ ɔ. (Obadia ji nɔ ko nɛ yeɔ Yehowa gbeye wawɛɛ,
4 nɛ benɛ Yezebel ngɛ Yehowa gbali ɔmɛ a hɛ mi kpatae ɔ,* Obadia ngɔ gbali 100 kɛ ya laa ngɛ tɛ puɔhi a mi. E ngɔ 50 kɛ ya laa ngɛ tɛ puɔ kake mi, nɛ e ngɔ 50 hu kɛ laa ngɛ tɛ puɔ kpa mi, nɛ e haa mɛ niye ní kɛ nyu.)
5 Nɛ Ahab de Obadia ke: “Yaa kpa zugba a nɔ tsuo, yaa nyu hɛngmɛ ɔmɛ a he, kɛ dɔgba amɛ* tsuo a mi. Eko ɔ, wa ma ná nga nɛ hiɛ bɔ nɛ sa kɛ baa okpɔngɔ ɔmɛ, kɛ teji okpɔngɔ ɔmɛ a yi, konɛ wa lohwe ɔmɛ tsuo nɛ a ko gbo.”
6 Lɔ ɔ he ɔ, a gba zugba a nɛ a ma ya kpa nɔ ɔ kɛ ha a he. Ahab gu he kake, nɛ Obadia hu gu he kake.
7 Benɛ Obadia ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa a, Eliya ba konɛ e kɛ lɛ nɛ ba kpe. Amlɔ nɔuu ɔ, Obadia yo lɛ, nɛ e kɛ e hɛ mi bu si, nɛ e bi lɛ ke: “Ye nyɔmtsɛ Eliya ji nɛ ɔ lo?”
8 E he nɔ ke: “Ee, imi. Yaa nɛ o ya de o nyɔmtsɛ ɔ ke: ‘Eliya ngɛ hiɛ ɔ.’”
9 Se Obadia bi lɛ ke: “Mɛni yayami i pee loko e sa nɛ o ngɔ imi o sɔmɔlɔ ɔ kɛ wo Ahab dɛ nɛ e gbe mi ɔ?
10 Be abɔ nɛ Yehowa o Mawu ɔ ngɛ nɛ ɔ, ma ko ma ko, kɛ matsɛ yemi ko matsɛ yemi ko be nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ tsɔɛ kɛ yɛ mi kaa a ya hla mo. Benɛ a de ke, ‘E be hiɛ ɔ,’ e ha nɛ matsɛ yemi ɔ kɛ ma a kã kita kaa a nɛ mo.
11 Amlɔ nɛ ɔ, o ngɛ dee ke: ‘Yaa nɛ o ya de o nyɔmtsɛ ɔ ke: “Eliya ngɛ hiɛ ɔ.”’
12 Ke i je o he ɔ, Yehowa mumi ɔ maa ngɔ mo kɛ ho he ko ya nɛ́ i be lejɛ ɔ lee, nɛ ke i ya de Ahab, nɛ e nɛ mo ɔ, kokooko ɔ, e maa gbe mi. Pohu kɛ je o sɔmɔlɔ ɔ nihe mi tɔɔ nɛ e yeɔ Yehowa gbeye.
13 Anɛ a de we ye nyɔmtsɛ ɔ nɔ́ nɛ i pee benɛ Yezebel ngɛ Yehowa gbali ɔmɛ gbee ɔ lo? A de we lɛ bɔ nɛ i ngɔ Yehowa gbali 100 kɛ ya laa ngɛ tɛ puɔhi a mi, 50 ngɛ tɛ puɔ kake mi, kɛ 50 hu ngɛ tɛ puɔ kpa mi nɛ i haa mɛ niye ní kɛ nyu ɔ lo?
14 Amlɔ nɛ ɔ, o ngɛ mi dee ke, ‘Yaa nɛ o ya de o nyɔmtsɛ ɔ ke: “Eliya ngɛ hiɛ ɔ.”’ Se ke e ba nɛ mo ɔ, kokooko ɔ, e maa gbe mi.”
15 Se Eliya de ke: “Be abɔ nɛ Yehowa tabohiatsɛ ɔ, nɔ nɛ i sɔmɔɔ lɛ* ɔ ngɛ nɛ ɔ, mwɔnɛ ɔ, ma ngɔ ye he kɛ tsɔɔ Ahab.”
16 Lɔ ɔ he ɔ, Obadia ho, nɛ e kɛ Ahab ya kpe, nɛ e de lɛ, nɛ Ahab ho konɛ e kɛ Eliya nɛ ya kpe.
17 Benɛ Ahab na Eliya pɛ ɔ, Ahab bi lɛ ke: “Mo nɛ́ o ngɔ haomi ngua kɛ ba Israel nɔ ɔ,* tse mo ji nɛ ɔ?”
18 Nɛ Eliya de lɛ ke: “I kɛ haomi bɛ Israel nɔ, mo kɛ o tsɛ we ɔ mohu lɛ nyɛ ngɔ haomi kɛ ba Israel nɔ kɛ gu Yehowa kita amɛ nɛ nyɛ kua, kɛ Baal amagahi a se nɛ nyɛ ya ngɛ nyɛɛe ɔ nɔ.
19 Amlɔ nɛ ɔ, mo tsɛ Israel tsuo kɛ ba ye ngɔ ngɛ Karmel Yoku ɔ nɔ, nɛ́ o tsɛ Baal gbali 450 ɔmɛ, kɛ wɔ tso* ɔ he gbali 400 ɔmɛ nɛ a yeɔ ní ngɛ Yezebel okplɔɔ ɔ he ɔ hu kɛ ba.”
20 Lɔ ɔ he ɔ, Ahab ngɔ sɛ gbi kɛ ya ha Israelbi ɔmɛ tsuo, nɛ e bua gbali ɔmɛ a nya ngɛ Karmel Yoku ɔ nɔ.
21 Kɛkɛ nɛ Eliya su ni ɔmɛ tsuo a he, nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ yi mi maa hi nyɛ enyɔɔnyɔ pee kɛ yaa si mɛni be?* Ke Yehowa ji anɔkuale Mawu ɔ, nyɛɛ nyɛɛ e se; nɛ ke Baal hu ɔ, nyɛɛ nyɛɛ e se!” Se ni ɔmɛ ha we lɛ heto.
22 Lɔ ɔ se ɔ, Eliya de ni ɔmɛ ke: “Imi pɛ ji Yehowa gbalɔ nɛ piɛ, se Baal gbali ɔmɛ a yibɔ ji nyumuhi 450.
23 Ha nɛ a ha wɔ na ku wayoo enyɔ, nɛ o ha nɛ a ngɔ na ku wayoo ɔ kake nɛ a poo e mi kpɔ nya kpɔ nya kɛ pue lɛ́ nɔ, se a ko wo sisi la. Imi hu ma gbe na ku wayoo ɔ kake, nɛ ma ngɔ kɛ fɔ lɛ́ ɔ nɔ, se i be sisi la woe.
24 Lɔ ɔ se ɔ, nyɛ tsɛ nyɛ mawu ɔ biɛ, nɛ imi hu ma tsɛ Yehowa biɛ. Mawu nɛ ma ha nɛ la maa ba a, lɛ ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ.” Nɛ ni ɔmɛ tsuo he nɔ ke: “Nɔ́ nɛ o de ɔ hi.”
25 Jehanɛ ɔ, Eliya de Baal gbali ɔmɛ ke: “Nyɛ kekle nyɛɛ hla na ku wayoo ɔ kake nɛ nyɛɛ gbe, ejakaa nyɛ lɛ nyɛ he hiɛ. Lɔ ɔ se ɔ, nyɛ tsɛ nyɛ mawu ɔ biɛ, se nyɛ ko wo afɔle ɔ sisi la.”
26 Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ na ku wayoo nɛ a kɛ ha mɛ ɔ, nɛ a gbe, nɛ a ya nɔ nɛ a tsɛ Baal biɛ kɛ je mɔtu kɛ ya si piani, nɛ a de ke: “Baal lee, mo he nɔ oo!” Se gbi ko pɛ́, nɛ nɔ ko hu he we nɔ. A ya nɔ nɛ a tuu kɛ bɔle afɔle sami latɛ ɔ nɛ a ma a.
27 Maa pee piani ɔ, Eliya bɔni a he fɛu yemi, nɛ e de ke: “Nyɛ wo nyɛ gbi nɔ kɛ tsɛ lɛ! Tse mawu ji lɛ! Eko ɔ, e ngɛ e yi mi susue wawɛɛ, aloo e ho nane nɔ ya.* Aloo eko ɔ, e hwɔ mahe, nɛ e he maa hia nɛ nɔ ko nɛ tsɛ̃ɛ lɛ!”
28 A kpa ngmlaa kɛ tsɛ lɛ, nɛ a kɛ hahi kɛ akplɔhi poo a he kaa bɔ nɛ a kusumi ji ɔ, kɛ ya si be nɛ muɔ bɔni bemi ngɛ a he tsuo.
29 Piani ba be, nɛ a ya nɔ nɛ a pee a ní basabasa* hluu kɛ ya si be nɛ a sãã gbɔkuɛ ngma afɔle ɔ, se gbi ko pɛ́, nɛ nɔ ko hu he we nɔ; nɔ ko bui tue.
30 Be saii mi ɔ, Eliya de ni ɔmɛ tsuo ke: “Nyɛɛ su ye he.” Lɔ ɔ he ɔ, ni ɔmɛ tsuo su e he. Kɛkɛ nɛ e dla Yehowa bɔ sami latɛ ɔ nɛ a hule lɛ pue si ɔ.
31 Lɔ ɔ se ɔ, Eliya ngɔ tɛ 12 ngɛ Yakob, nɔ nɛ Yehowa de lɛ ke: “A ma tsɛ mo ke Israel” ɔ binyumu ɔmɛ a wɛtso ɔmɛ a yibɔ nya.
32 E ngɔ tɛ ɔmɛ kɛ ma afɔle sami latɛ ngɛ Yehowa biɛ mi. Lɔ ɔ se ɔ, e tsua muɔ kɛ bɔle afɔle sami latɛ ɔ kɛ kpe. Muɔ ɔ mi blimi ngɛ kaa he ko nɛ a ma nyɛ ma du wu nɛ e hiɛmi maa su seah* enyɔ ngɛ.
33 Lɔ ɔ se ɔ, e to lɛ́ ɔ, nɛ e poo na ku wayoo ɔ mi kpɔ nya kpɔ nya kɛ pue lɛ́ ɔ nɔ. Jehanɛ ɔ, e de ke: “Nyɛɛ wo buɛ nguanguahi eywiɛ a mi nyu tɔtɔɔtɔ, nɛ nyɛ ba plɛ kɛ pue sami afɔle ɔ kɛ lɛ́ ɔ nɔ.”
34 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Nyɛɛ pee jã ekohu.” Nɛ a pee jã ekohu. E kpale de ke: “Nyɛɛ pee jã si etɛne.” Nɛ a pee jã si etɛne.
35 Nɛ nyu ɔ nyɛɛ kɛ bɔle afɔle sami latɛ ɔ he tsuo kɛ kpe, nɛ e wo muɔ ɔ hu mi nyu nɛ e hyi tɔtɔɔtɔ.
36 Maa pee gbɔkuɛ ngma afɔle sami be ɔ, gbalɔ Eliya hɛ lɛ kɛ su afɔle sami latɛ ɔ he, nɛ e de ke: “Oo Yehowa, Abraham, Isak, kɛ Israel a Mawu, mwɔnɛ ɔ, mo ha nɛ a le kaa mo ji Mawu ngɛ Israel, nɛ o sɔmɔlɔ ji mi, nɛ o munyu nya nɛ i pee ní nɛ ɔmɛ tsuo ngɛ.
37 Mo he mi nɔ, Oo Yehowa! Mo he mi nɔ konɛ nimli nɛ ɔmɛ nɛ a ná nɛ a le kaa mo Yehowa a, mo ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ, nɛ o ngɛ a tsui dɔe kɛ ba o ngɔ ekohu.”
38 Kɛkɛ nɛ Yehowa ha nɛ la je hiɔwe kɛ ba sã sami afɔle ɔ, lɛ́ ɔ, tɛ ɔmɛ, kɛ zu ɔ, nɛ e mii nyu ɔ ngɛ muɔ ɔ mi.
39 Benɛ ni ɔmɛ tsuo na nɔ́ nɛ ɔ, oya nɔuu nɛ a kɛ a hɛ mi bu si nɛ a de ke: “Yehowa ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ! Yehowa ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ!”
40 Kɛkɛ nɛ Eliya de mɛ ke: “Nyɛɛ nuu Baal gbali ɔmɛ!” Nyɛ ko ha nɛ a ti nɔ kake ngmelu po nɛ tu fo!” Oya nɔuu nɛ a nuu mɛ, nɛ Eliya kɛ mɛ kple kɛ ho Kishon pa a* nya ya, nɛ e ya gbe mɛ ngɛ lejɛ ɔ.
41 Jehanɛ ɔ, Eliya de Ahab ke: “Kuɔɔ kɛ ho nɛ o ya ye ní nɛ o nu ní, ejakaa i nu hiɔmi ngua ko he.”
42 Lɔ ɔ he ɔ, Ahab kuɔ kɛ ho konɛ e ya ye ní nɛ e nu ní, nɛ Eliya hu kuɔ kɛ ho Karmel Yoku ɔ yi mi ya, nɛ e ya kplã si ngɛ zugba, nɛ e kɛ e hɛ mi hɔ e nakutso kpɛ.
43 Kɛkɛ nɛ Eliya de e tsɔlɔ ɔ ke: “I kpa mo pɛɛ, kuɔɔ kɛ ho nɛ o ya hyɛ wo mi blɔ.” Lɔ ɔ he ɔ, e kuɔ kɛ ho, nɛ e ya hyɛ, nɛ e de ke: “I nɛ nɔ́ ko nɔ́ ko.” Eliya de lɛ si kpaago ke, “Kpale kɛ ya.”
44 Si kpaagone ɔ nɔ ɔ, e tsɔlɔ ɔ de lɛ ke: “Hyɛ! I na bɔku nyafii ko kaa nɔmlɔ nine nɛ te si kɛ je wo ɔ mi kɛ yaa hiɔwe.” Kɛkɛ nɛ Eliya de lɛ ke: “Yaa nɛ o ya de Ahab ke, ‘Moo fĩ zugba lɛ ɔ kɛ wo okpɔngɔ ɔmɛ a he! Mo kple kɛ ho konɛ hiɔmi ɔ nɛ ko tsi o nya!’”
45 E kɛ we kulaa nɛ bɔku ha nɛ hiɔwe yu tuu, kɔɔhiɔ fia, nɛ hiɔmi nɛ wawɛɛ; loloolo ɔ, Ahab ngɛ e zugba lɛ ɔ mi kɛ yaa Yezreel.
46 Se Yehowa nine ha Eliya he wami, nɛ Eliya fĩ e tade ɔ kɛ wo e mlɛ mi, nɛ e tu fo kɛ ya be Ahab he kɛ ho Yezreel ya tɔɔ.
Sisi Ningmahi
^ Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “gbali ɔmɛ poe kɛ fɔ he ɔ.”
^ Aloo “dɔ ɔmɛ.”
^ Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ nɛ i daa si ngɛ e hɛ mi.”
^ Aloo “Mo nɛ́ o ha nɛ a kua Israel ɔ.”
^ Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Kɛ yaa si mɛni be nɛ nyɛ maa hi kpɛ̃ɛ̃e ngɛ susumi enyɔ a kpɛti?”
^ Baiblo komɛ de ke “e hia blɔ.”
^ Aloo “pee a ní kaa gbali.”
^ Seah kake peeɔ Lita 7.33 (kwat 6.66). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
^ Aloo “dɔ ɔ.”