1 Matsɛmɛ 20:1-43
20 Jehanɛ ɔ, Siria Matsɛ Benhadad bua e tabo ɔ tsuo nya kɛ piɛɛ matsɛmɛ 32 kpa komɛ kɛ a we okpɔngɔhi kɛ a zugba lɛhi a he; e kuɔ kɛ ho nɛ e ya sa Samaria ma a yi, nɛ e hwu kɛ si ma a.
2 Lɔ ɔ se ɔ, e tsɔ tsɔli kɛ ya Israel Matsɛ Ahab ngɔ ngɛ ma a mi, nɛ e de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Benhadad ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ,
3 ‘O sika hiɔ kɛ o sika tsu ɔ, ye níhi, nɛ o yi ɔmɛ kɛ o binyumu ɔmɛ a kpɛti ni kpakpahi pe kulaa a hu ye níhi.’”
4 Kɛkɛ nɛ Israel matsɛ ɔ de ke: “Kaa bɔ nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ de ɔ, o nɔ́ ji mi, nɛ níhi tsuo nɛ i ngɛ ɔ hu, o níhi.”
5 Pee se ɔ, tsɔli ɔmɛ kpale kɛ ba, nɛ a ba de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Benhadad ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘I tsɔ nɛ́ a kɛ sɛ gbi nɛ ɔ ba ha mo: “O ma ha mi o sika hiɔ, o sika tsu, o yi ɔmɛ, kɛ o binyumu ɔmɛ.”
6 Se hwɔɔ maa pee be nɛ ɔ mi ɔ, ma tsɔ ye sɔmɔli ɔmɛ kɛ ba o ngɔ, nɛ a ma ba kpa o we ɔ mi, kɛ o sɔmɔli ɔmɛ a we ɔmɛ a mi saminya, nɛ a maa ngɔ o níhi nɛ a he jua wa a tsuo kɛ je.’”
7 Kɛkɛ nɛ Israel matsɛ ɔ tsɛ nikɔtɔmahi tsuo nɛ a ngɛ ma a mi ɔ, nɛ e de mɛ ke: “I kpa nyɛ pɛɛ, nyɛɛ hyɛ, nyumu nɛ ɔ ma e juɛmi nya si kaa e kɛ haomi maa ba wa nɔ, ejakaa e bi konɛ ma ngɔ ye yi ɔmɛ, ye binyumu ɔmɛ, ye sika hiɔ, kɛ ye sika tsu kɛ ha lɛ, nɛ i kua we.”
8 Nɛ nikɔtɔma amɛ tsuo kɛ ni ɔmɛ tsuo de lɛ ke: “Koo bu tue, nɛ koo kplɛɛ.”
9 Lɔ ɔ he ɔ, e de Benhadad tsɔli ɔmɛ ke: “Nyɛ ya de ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ke, ‘Níhi tsuo nɛ o sɛ hlami bi ngɛ o sɔmɔlɔ ɔ dɛ ɔ, ma pee, se enɛ ɔ lɛɛ, i be nyɛe ma pee.’” Kɛkɛ nɛ tsɔli ɔmɛ pue nɔ kɛ ho, nɛ a ya bɔ lɛ amaniɛ.
10 Jehanɛ ɔ, Benhadad tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi nɛ ɔ ya ha lɛ ke: “Ke zu nɛ ngɛ Samaria a hiɛ bɔ nɛ ke i ha nihi nɛ a nyɛɛ ye se ɔ, nɔ fɛɛ nɔ ma ná dɛ kɔkɔ kake ɔ, lɛɛ mawu ɔmɛ kɛ mi nɛ ye, nɛ́ a kɛ mi nɛ ye wawɛɛ nitsɛ!”
11 Israel matsɛ ɔ he nɔ nɛ e de ke: “Nyɛ ya de lɛ ke, ‘Nɔ nɛ ngɛ e ta hwumi tade woe ɔ nɛ ko fĩa kaa nɔ nɛ ngɛ e ta hwumi tade jee ɔ.’”
12 Benɛ Benhadad kɛ matsɛmɛ ɔmɛ ngɛ ní nue ngɛ a bo tsuhi a mi nɛ e nu munyu nɛ ɔ, oya nɔuu nɛ e de e sɔmɔli ɔmɛ ke: “Nyɛ dla nyɛ he konɛ nyɛ ya tua ma a!” Lɔ ɔ he ɔ, a dla a he konɛ a ya tua ma a.
13 Se gbalɔ ko ya Israel Matsɛ Ahab ngɔ, nɛ e ya de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Anɛ o ngɛ nimli babauu nɛ ɔ tsuo hyɛe lo? Hyɛ, i ngɔ mɛ kɛ ngɛ o dɛ woe mwɔnɛ ɔ, kɛkɛ ɔ, o maa le kaa imi ji Yehowa.’”
14 Ahab bi lɛ ke: “Kɛ gu mɛnɔ nɔ?” nɛ gbalɔ ɔ de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Kɛ gu kpokpa amɛ* a mi nikɔtɔma amɛ a tsɔli ɔmɛ a nɔ.’” Lɔ ɔ he ɔ, Ahab bi ke: “Mɛnɔ maa je ta a sisi?” nɛ gbalɔ ɔ de lɛ ke: “Mo!”
15 Kɛkɛ nɛ Ahab kane kpokpa amɛ a mi nikɔtɔma amɛ a tsɔli ɔmɛ, nɛ a yibɔ ji 232; lɔ ɔ se ɔ, e kane Israel nyumu ɔmɛ tsuo, nɛ a yibɔ ji 7,000.
16 A je kpo kɛ ho piani katakata benɛ Benhadad kɛ matsɛmɛ 32 nɛ a yeɔ bua lɛ ɔ nu dã nɛ a de ngɛ a bo tsu ɔmɛ a mi ɔ.
17 Benɛ kpokpa amɛ a mi nikɔtɔma amɛ a tsɔli ɔmɛ je kpo kɛ ba kekle ɔ, oya nɔuu nɛ Benhadad tsɔ tsɔli. A ba de lɛ ke: “Nyumuhi je Samaria kɛ ba.”
18 Kɛkɛ nɛ e de ke: “Ke tue mi jɔmi he je nɛ a ba ngɛ ɔ, nyɛɛ nuu mɛ hɛ ngmengmle; nɛ ke ta he je nɛ a ba ngɛ hu ɔ, loloolo ɔ, nyɛɛ nuu mɛ hɛ ngmengmle.”
19 Se benɛ ni ɔmɛ, nɛ ji kpokpa amɛ a mi nikɔtɔma amɛ a tsɔli ɔmɛ kɛ ta buli nɛ a nyɛɛ a se ɔ je kpo ngɛ ma a mi kɛ ba a,
20 a ti nɔ fɛɛ nɔ gbe nɔ nɛ e kɛ kpe ɔ. Kɛkɛ nɛ Siriabi ɔmɛ tu fo, nɛ Israelbi ɔmɛ fiee a se, se Siria Matsɛ Benhadad hi okpɔngɔ nɔ, nɛ e kɛ okpɔngɔ nɔ hili ɔmɛ a ti ni komɛ tu fo.
21 Se Israel matsɛ ɔ je kpo, nɛ e ya nɔ nɛ e fiaa okpɔngɔ nɔ hili ɔmɛ kɛ zugba lɛ mi hili ɔmɛ ní, nɛ e ye Siriabi ɔmɛ a nɔ kunimi wawɛɛ nitsɛ.*
22 Pee se ɔ, gbalɔ ɔ ba Israel matsɛ ɔ ngɔ, nɛ e ba de lɛ ke: “Yaa nɛ o ya wo o he he wami, nɛ́ o susu nɔ́ nɛ o maa pee ɔ he, ejakaa ke jeha nɛ ma* a je sisi pɛ ɔ, Siria matsɛ ɔ maa kuɔ kɛ ba tua mo.”
23 Jehanɛ ɔ, Siria matsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ de lɛ ke: “A Mawu ɔ ji yokuhi a Mawu. Lɔ ɔ he je nɛ a ye wa nɔ kunimi ɔ nɛ. Se ke waa kɛ mɛ hwu ngɛ zugba nɛ fɔɔ si tɛtlɛɛ nɔ ɔ, wa maa ye a nɔ kunimi.
24 Jehanɛ hu ɔ, moo pee nɔ́ nɛ ɔ: Mo je matsɛmɛ ɔmɛ tsuo ngɛ a blɔ hehi nɛ o ngɔ amlaalohi kɛ to a nane mi.
25 Lɔ ɔ se ɔ, mo bua tabo ko nya* nɛ a hiɛmi maa su tabo nɛ gbo ɔ, nɛ́ o bua okpɔngɔhi kɛ zugba lɛhi hu a nya jã nɔuu. Ha nɛ waa kɛ mɛ nɛ ya hwu ngɛ zugba nɛ fɔɔ si tɛtlɛɛ nɔ, nɛ wa maa ye a nɔ kunimi kokooko.” Lɔ ɔ he ɔ, e bu a ga womi ɔ tue, nɛ e pee jã pɛpɛɛpɛ.
26 Jeha* a sisije ɔ, Benhadad bua Siriabi ɔmɛ a nya, nɛ a kuɔ kɛ ho Afek ya konɛ a kɛ Israel nɛ ya hwu ta.
27 A bua Israelbi ɔmɛ hu a nya, nɛ a ha mɛ niye ní, nɛ a je kpo kɛ ho konɛ a kɛ mɛ nɛ ya kpe. Benɛ Israelbi ɔmɛ to si ngɛ Siriabi ɔmɛ a hɛ mi ɔ, a ngɛ kaa apletsi kuu nyafinyafi enyɔ, be mi nɛ Siriabi ɔmɛ lɛɛ a hyi zugba a nɔ tsuo tɔ.
28 Kɛkɛ nɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ ba Israel matsɛ ɔ ngɔ, nɛ e ba de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Akɛnɛ Siriabi ɔmɛ de ke: “Yehowa ji yokuhi a Mawu, se pi zugba nɛ fɔɔ si tɛtlɛɛ Mawu he je ɔ,” ma ngɔ nimli babauu nɛ ɔ tsuo kɛ wo o dɛ, nɛ nyɛ ma ná maa le kaa imi ji Yehowa.’”
29 A to si, nɛ a plɛ a hɛ mi kɛ tsɔɔ a sibi ligbi kpaago, nɛ ligbi kpaagone ɔ nɔ ɔ, ta a je sisi. Israelbi ɔmɛ gbe Siria ta buli nɛ a nyɛɛɔ nane 100,000 ligbi kake.
30 Nɛ ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ hu tu fo kɛ ho Afek ma a mi ya. Se nyumu ɔmɛ a kpɛti nihi 27,000 nɛ piɛ ɔ lɛɛ, gbogbo ɔ ku kɛ pue a nɔ. Benhadad hu tu fo kɛ ba ma a mi, nɛ e ya laa ngɛ se tsu ko mi.
31 Lɔ ɔ he ɔ, e sɔmɔli ɔmɛ de lɛ ke: “Hyɛ, wa nu kaa Israel we ɔ matsɛmɛ ɔmɛ ji matsɛmɛ nɛ a naa nɔ mɔbɔ.* I kpa mo pɛɛ, ha nɛ waa kɛ kpekpe nɛ mwɔ wa mlɛ mi, nɛ́ waa ngɔ kpahi kɛ fĩ wa yi, nɛ́ waa je kpo kɛ ya Israel matsɛ ɔ ngɔ. Eko ɔ, e maa baa o wami* yi.”
32 Lɔ ɔ he ɔ, a kɛ kpekpe mwɔ a mlɛ mi, nɛ a kɛ kpahi fĩ a yi, nɛ a ba Israel matsɛ ɔ ngɔ, nɛ a ba de lɛ ke: “O sɔmɔlɔ Benhadad ke, ‘I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ma* hi wami mi.’” Israel matsɛ ɔ he nɔ ke: “Anɛ loloolo ɔ, e ngɛ wami mi lo? Ye nyɛmi ji lɛ.”
33 Nyumu ɔmɛ na enɛ ɔ kaa manye okadi, nɛ a he e munyu ɔ ye amlɔ nɔuu, lɔ ɔ he ɔ, a de ke: “Benhadad ji o nyɛmi.” Kɛkɛ nɛ Israel matsɛ ɔ de ke: “Nyɛ ya ngɔ lɛ kɛ ba.” Kɛkɛ nɛ Benhadad je kpo kɛ ho e ngɔ ya, nɛ Israel matsɛ ɔ ha nɛ e kuɔ zugba lɛ ɔ.
34 Jehanɛ ɔ, Benhadad de lɛ ke: “Mahi nɛ ye tsɛ kpɔ̃ ngɛ o tsɛ dɛ ɔ, ma kpale mɛ kɛ ha mo, nɛ o ma nyɛ maa ma jua yemi hehi* kɛ ha o he ngɛ Damasko kaa bɔ nɛ ye tsɛ pee ngɛ Samaria a.”
Ahab he nɔ ke: “Somi nɛ ɔ he ɔ, ma ngmɛɛ o he nɛ o ya.”
Lɔ ɔ he ɔ, e kɛ lɛ so, nɛ e ngmɛɛ e he, nɛ e ho.
35 Ngɛ Yehowa munyu nya a, gbali ɔmɛ a binyumu ɔmɛ* a ti nɔ kake de e nyɛmi ke: “I kpa mo pɛɛ, fiaa mi nɔ́.” Se nyumu ɔ kua lɛ nɔ́ fiami.
36 Lɔ ɔ he ɔ, e de lɛ ke: “Akɛnɛ o bui Yehowa gbi tue he je ɔ, ke o je ye ngɔ pɛ ɔ, jata ko maa gbe mo.”* Benɛ e je e ngɔ ɔ, jata ko ba tua lɛ, nɛ e gbe lɛ.
37 E na nyumu kpa, nɛ e de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, fiaa mi nɔ́.” Lɔ ɔ he ɔ, nyumu ɔ fia lɛ nɔ́, nɛ e plaa lɛ.
38 Kɛkɛ nɛ gbalɔ ɔ ho, nɛ e ya mlɛ matsɛ ɔ ngɛ gbɛjegbɛ ɔ tue. E ngɔ nɔ́ kɛ fĩ e hɛ mi kɛ tsake e he konɛ a ko le e mi tso.
39 Benɛ matsɛ ɔ bee ɔ, e kpa ngmlaa kɛ de matsɛ ɔ ke: “O sɔmɔlɔ ɔ ya he nɛ ta a mi wa ngɛ ɔ, nɛ nyumu ko je ta a mi kɛ ba, nɛ e ngɔ nyumu kpa ko kɛ ba ha mi, nɛ e de mi ke, ‘Buu nyumu nɛ ɔ he. Ke e laa a, o kɛ o wami maa to e wami nane mi,* ke pi jã a, lɛɛ o maa wo sika hiɔ talɛnt* kake.’
40 Nɛ benɛ o sɔmɔlɔ ɔ hɛ dɔ nɛ e ngɛ yae nɛ e ngɛ bae ɔ, tlukaa a, nyumu ɔ tu fo.” Israel matsɛ ɔ de lɛ ke: “Jã nɔuu nɛ a maa gbla o tue; mo nitsɛ o bua sane ɔ he.”
41 Oya nɔuu nɛ e je e hɛ mi fimi nɔ́ ɔ, nɛ Israel matsɛ ɔ yo lɛ kaa gbali ɔmɛ a ti nɔ kake.
42 E de matsɛ ɔ ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Akɛnɛ o ha nɛ nyumu nɛ i de ke á kpata e hɛ mi ɔ je o dɛ he je ɔ, o kɛ o wami maa to e wami nane mi,* nɛ a kɛ o we bi ɔmɛ maa to e we bi ɔmɛ a nane mi.’”
43 Kɛkɛ nɛ Israel matsɛ ɔ kɛ abofu kɛ aywilɛho je kɛ ho Samaria ya.
Sisi Ningmahi
^ Aloo “kpokpahi nɛ a ngɛ o nɔ yemi ɔ sisi ɔ.”
^ Aloo “e gbe Siriabi ɔmɛ babauu.”
^ Nɛ ji gbiɛ be nɛ maa ba.
^ Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “moo kane tabo.”
^ Nɛ ji gbiɛ be.
^ Aloo “matsɛmɛ nɛ suɔmi nɛ a ngɛ ɔ se pui.”
^ Aloo “klaa.”
^ Aloo “ha ye klaa nɛ.”
^ Aloo “pee gbɛjegbɛhi.”
^ “Gbali ɔmɛ a binyumu ɔmɛ” ma nyɛ ma kɔ sukuu nɛ a tsɔɔ gbali ɔmɛ ní ngɛ, aloo gbali a kuu ko he.
^ Aloo “maa hɛ mo kɛ fɔ si.”
^ Aloo “o klaa maa da e klaa nane mi.”
^ Talɛnt kake peeɔ kilogram 34.2 (oz t 1,101). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
^ Aloo “o klaa maa da e klaa nane mi.”