1 Matsɛmɛ 20:1-43

  • Siria bi ɔmɛ kɛ Ahab hwu ta (1-12)

  • Ahab ye Siria bi ɔmɛ a nɔ kunimi (13-34)

  • A gba kɛ si Ahab (35-43)

20  Jehanɛ ɔ, Siria Matsɛ Benhadad bua e tabo ɔ tsuo nya kɛ piɛɛ matsɛmɛ 32 kpa komɛ kɛ a we okpɔngɔhi kɛ a zugba lɛhi a he; e kuɔ kɛ ho nɛ e ya sa Samaria ma a yi, nɛ e hwu kɛ si ma a.  Lɔ ɔ se ɔ, e tsɔ tsɔli kɛ ya Israel Matsɛ Ahab ngɔ ngɛ ma a mi, nɛ e de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Benhadad ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ,  ‘O sika hiɔ kɛ o sika tsu ɔ, ye níhi, nɛ o yi ɔmɛ kɛ o binyumu ɔmɛ a kpɛti ni kpakpahi pe kulaa a hu ye níhi.’”  Kɛkɛ nɛ Israel matsɛ ɔ de ke: “Kaa bɔ nɛ ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ de ɔ, o nɔ́ ji mi, nɛ níhi tsuo nɛ i ngɛ ɔ hu, o níhi.”  Pee se ɔ, tsɔli ɔmɛ kpale kɛ ba, nɛ a ba de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Benhadad ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘I tsɔ nɛ́ a kɛ sɛ gbi nɛ ɔ ba ha mo: “O ma ha mi o sika hiɔ, o sika tsu, o yi ɔmɛ, kɛ o binyumu ɔmɛ.”  Se hwɔɔ maa pee be nɛ ɔ mi ɔ, ma tsɔ ye sɔmɔli ɔmɛ kɛ ba o ngɔ, nɛ a ma ba kpa o we ɔ mi, kɛ o sɔmɔli ɔmɛ a we ɔmɛ a mi saminya, nɛ a maa ngɔ o níhi nɛ a he jua wa a tsuo kɛ je.’”  Kɛkɛ nɛ Israel matsɛ ɔ tsɛ nikɔtɔmahi tsuo nɛ a ngɛ ma a mi ɔ, nɛ e de mɛ ke: “I kpa nyɛ pɛɛ, nyɛɛ hyɛ, nyumu nɛ ɔ ma e juɛmi nya si kaa e kɛ haomi maa ba wa nɔ, ejakaa e bi konɛ ma ngɔ ye yi ɔmɛ, ye binyumu ɔmɛ, ye sika hiɔ, kɛ ye sika tsu kɛ ha lɛ, nɛ i kua we.”  Nɛ nikɔtɔma amɛ tsuo kɛ ni ɔmɛ tsuo de lɛ ke: “Koo bu tue, nɛ koo kplɛɛ.”  Lɔ ɔ he ɔ, e de Benhadad tsɔli ɔmɛ ke: “Nyɛ ya de ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ke, ‘Níhi tsuo nɛ o sɛ hlami bi ngɛ o sɔmɔlɔ ɔ dɛ ɔ, ma pee, se enɛ ɔ lɛɛ, i be nyɛe ma pee.’” Kɛkɛ nɛ tsɔli ɔmɛ pue nɔ kɛ ho, nɛ a ya bɔ lɛ amaniɛ. 10  Jehanɛ ɔ, Benhadad tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi nɛ ɔ ya ha lɛ ke: “Ke zu nɛ ngɛ Samaria a hiɛ bɔ nɛ ke i ha nihi nɛ a nyɛɛ ye se ɔ, nɔ fɛɛ nɔ ma ná dɛ kɔkɔ kake ɔ, lɛɛ mawu ɔmɛ kɛ mi nɛ ye, nɛ́ a kɛ mi nɛ ye wawɛɛ nitsɛ!” 11  Israel matsɛ ɔ he nɔ nɛ e de ke: “Nyɛ ya de lɛ ke, ‘Nɔ nɛ ngɛ e ta hwumi tade woe ɔ nɛ ko fĩa kaa nɔ nɛ ngɛ e ta hwumi tade jee ɔ.’” 12  Benɛ Benhadad kɛ matsɛmɛ ɔmɛ ngɛ ní nue ngɛ a bo tsuhi a mi nɛ e nu munyu nɛ ɔ, oya nɔuu nɛ e de e sɔmɔli ɔmɛ ke: “Nyɛ dla nyɛ he konɛ nyɛ ya tua ma a!” Lɔ ɔ he ɔ, a dla a he konɛ a ya tua ma a. 13  Se gbalɔ ko ya Israel Matsɛ Ahab ngɔ, nɛ e ya de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Anɛ o ngɛ nimli babauu nɛ ɔ tsuo hyɛe lo? Hyɛ, i ngɔ mɛ kɛ ngɛ o dɛ woe mwɔnɛ ɔ, kɛkɛ ɔ, o maa le kaa imi ji Yehowa.’” 14  Ahab bi lɛ ke: “Kɛ gu mɛnɔ nɔ?” nɛ gbalɔ ɔ de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Kɛ gu kpokpa amɛ* a mi nikɔtɔma amɛ a tsɔli ɔmɛ a nɔ.’” Lɔ ɔ he ɔ, Ahab bi ke: “Mɛnɔ maa je ta a sisi?” nɛ gbalɔ ɔ de lɛ ke: “Mo!” 15  Kɛkɛ nɛ Ahab kane kpokpa amɛ a mi nikɔtɔma amɛ a tsɔli ɔmɛ, nɛ a yibɔ ji 232; lɔ ɔ se ɔ, e kane Israel nyumu ɔmɛ tsuo, nɛ a yibɔ ji 7,000. 16  A je kpo kɛ ho piani katakata benɛ Benhadad kɛ matsɛmɛ 32 nɛ a yeɔ bua lɛ ɔ nu dã nɛ a de ngɛ a bo tsu ɔmɛ a mi ɔ. 17  Benɛ kpokpa amɛ a mi nikɔtɔma amɛ a tsɔli ɔmɛ je kpo kɛ ba kekle ɔ, oya nɔuu nɛ Benhadad tsɔ tsɔli. A ba de lɛ ke: “Nyumuhi je Samaria kɛ ba.” 18  Kɛkɛ nɛ e de ke: “Ke tue mi jɔmi he je nɛ a ba ngɛ ɔ, nyɛɛ nuu mɛ hɛ ngmengmle; nɛ ke ta he je nɛ a ba ngɛ hu ɔ, loloolo ɔ, nyɛɛ nuu mɛ hɛ ngmengmle.” 19  Se benɛ ni ɔmɛ, nɛ ji kpokpa amɛ a mi nikɔtɔma amɛ a tsɔli ɔmɛ kɛ ta buli nɛ a nyɛɛ a se ɔ je kpo ngɛ ma a mi kɛ ba a, 20  a ti nɔ fɛɛ nɔ gbe nɔ nɛ e kɛ kpe ɔ. Kɛkɛ nɛ Siriabi ɔmɛ tu fo, nɛ Israelbi ɔmɛ fiee a se, se Siria Matsɛ Benhadad hi okpɔngɔ nɔ, nɛ e kɛ okpɔngɔ nɔ hili ɔmɛ a ti ni komɛ tu fo. 21  Se Israel matsɛ ɔ je kpo, nɛ e ya nɔ nɛ e fiaa okpɔngɔ nɔ hili ɔmɛ kɛ zugba lɛ mi hili ɔmɛ ní, nɛ e ye Siriabi ɔmɛ a nɔ kunimi wawɛɛ nitsɛ.* 22  Pee se ɔ, gbalɔ ɔ ba Israel matsɛ ɔ ngɔ, nɛ e ba de lɛ ke: “Yaa nɛ o ya wo o he he wami, nɛ́ o susu nɔ́ nɛ o maa pee ɔ he, ejakaa ke jeha nɛ ma* a je sisi pɛ ɔ, Siria matsɛ ɔ maa kuɔ kɛ ba tua mo.” 23  Jehanɛ ɔ, Siria matsɛ ɔ sɔmɔli ɔmɛ de lɛ ke: “A Mawu ɔ ji yokuhi a Mawu. Lɔ ɔ he je nɛ a ye wa nɔ kunimi ɔ nɛ. Se ke waa kɛ mɛ hwu ngɛ zugba nɛ fɔɔ si tɛtlɛɛ nɔ ɔ, wa maa ye a nɔ kunimi. 24  Jehanɛ hu ɔ, moo pee nɔ́ nɛ ɔ: Mo je matsɛmɛ ɔmɛ tsuo ngɛ a blɔ hehi nɛ o ngɔ amlaalohi kɛ to a nane mi. 25  Lɔ ɔ se ɔ, mo bua tabo ko nya* nɛ a hiɛmi maa su tabo nɛ gbo ɔ, nɛ́ o bua okpɔngɔhi kɛ zugba lɛhi hu a nya jã nɔuu. Ha nɛ waa kɛ mɛ nɛ ya hwu ngɛ zugba nɛ fɔɔ si tɛtlɛɛ nɔ, nɛ wa maa ye a nɔ kunimi kokooko.” Lɔ ɔ he ɔ, e bu a ga womi ɔ tue, nɛ e pee jã pɛpɛɛpɛ. 26  Jeha* a sisije ɔ, Benhadad bua Siriabi ɔmɛ a nya, nɛ a kuɔ kɛ ho Afek ya konɛ a kɛ Israel nɛ ya hwu ta. 27  A bua Israelbi ɔmɛ hu a nya, nɛ a ha mɛ niye ní, nɛ a je kpo kɛ ho konɛ a kɛ mɛ nɛ ya kpe. Benɛ Israelbi ɔmɛ to si ngɛ Siriabi ɔmɛ a hɛ mi ɔ, a ngɛ kaa apletsi kuu nyafinyafi enyɔ, be mi nɛ Siriabi ɔmɛ lɛɛ a hyi zugba a nɔ tsuo tɔ. 28  Kɛkɛ nɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ ba Israel matsɛ ɔ ngɔ, nɛ e ba de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Akɛnɛ Siriabi ɔmɛ de ke: “Yehowa ji yokuhi a Mawu, se pi zugba nɛ fɔɔ si tɛtlɛɛ Mawu he je ɔ,” ma ngɔ nimli babauu nɛ ɔ tsuo kɛ wo o dɛ, nɛ nyɛ ma ná maa le kaa imi ji Yehowa.’” 29  A to si, nɛ a plɛ a hɛ mi kɛ tsɔɔ a sibi ligbi kpaago, nɛ ligbi kpaagone ɔ nɔ ɔ, ta a je sisi. Israelbi ɔmɛ gbe Siria ta buli nɛ a nyɛɛɔ nane 100,000 ligbi kake. 30  Nɛ ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ hu tu fo kɛ ho Afek ma a mi ya. Se nyumu ɔmɛ a kpɛti nihi 27,000 nɛ piɛ ɔ lɛɛ, gbogbo ɔ ku kɛ pue a nɔ. Benhadad hu tu fo kɛ ba ma a mi, nɛ e ya laa ngɛ se tsu ko mi. 31  Lɔ ɔ he ɔ, e sɔmɔli ɔmɛ de lɛ ke: “Hyɛ, wa nu kaa Israel we ɔ matsɛmɛ ɔmɛ ji matsɛmɛ nɛ a naa nɔ mɔbɔ.* I kpa mo pɛɛ, ha nɛ waa kɛ kpekpe nɛ mwɔ wa mlɛ mi, nɛ́ waa ngɔ kpahi kɛ fĩ wa yi, nɛ́ waa je kpo kɛ ya Israel matsɛ ɔ ngɔ. Eko ɔ, e maa baa o wami* yi.” 32  Lɔ ɔ he ɔ, a kɛ kpekpe mwɔ a mlɛ mi, nɛ a kɛ kpahi fĩ a yi, nɛ a ba Israel matsɛ ɔ ngɔ, nɛ a ba de lɛ ke: “O sɔmɔlɔ Benhadad ke, ‘I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ma* hi wami mi.’” Israel matsɛ ɔ he nɔ ke: “Anɛ loloolo ɔ, e ngɛ wami mi lo? Ye nyɛmi ji lɛ.” 33  Nyumu ɔmɛ na enɛ ɔ kaa manye okadi, nɛ a he e munyu ɔ ye amlɔ nɔuu, lɔ ɔ he ɔ, a de ke: “Benhadad ji o nyɛmi.” Kɛkɛ nɛ Israel matsɛ ɔ de ke: “Nyɛ ya ngɔ lɛ kɛ ba.” Kɛkɛ nɛ Benhadad je kpo kɛ ho e ngɔ ya, nɛ Israel matsɛ ɔ ha nɛ e kuɔ zugba lɛ ɔ. 34  Jehanɛ ɔ, Benhadad de lɛ ke: “Mahi nɛ ye tsɛ kpɔ̃ ngɛ o tsɛ dɛ ɔ, ma kpale mɛ kɛ ha mo, nɛ o ma nyɛ maa ma jua yemi hehi* kɛ ha o he ngɛ Damasko kaa bɔ nɛ ye tsɛ pee ngɛ Samaria a.” Ahab he nɔ ke: “Somi nɛ ɔ he ɔ, ma ngmɛɛ o he nɛ o ya.” Lɔ ɔ he ɔ, e kɛ lɛ so, nɛ e ngmɛɛ e he, nɛ e ho. 35  Ngɛ Yehowa munyu nya a, gbali ɔmɛ a binyumu ɔmɛ* a ti nɔ kake de e nyɛmi ke: “I kpa mo pɛɛ, fiaa mi nɔ́.” Se nyumu ɔ kua lɛ nɔ́ fiami. 36  Lɔ ɔ he ɔ, e de lɛ ke: “Akɛnɛ o bui Yehowa gbi tue he je ɔ, ke o je ye ngɔ pɛ ɔ, jata ko maa gbe mo.”* Benɛ e je e ngɔ ɔ, jata ko ba tua lɛ, nɛ e gbe lɛ. 37  E na nyumu kpa, nɛ e de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, fiaa mi nɔ́.” Lɔ ɔ he ɔ, nyumu ɔ fia lɛ nɔ́, nɛ e plaa lɛ. 38  Kɛkɛ nɛ gbalɔ ɔ ho, nɛ e ya mlɛ matsɛ ɔ ngɛ gbɛjegbɛ ɔ tue. E ngɔ nɔ́ kɛ fĩ e hɛ mi kɛ tsake e he konɛ a ko le e mi tso. 39  Benɛ matsɛ ɔ bee ɔ, e kpa ngmlaa kɛ de matsɛ ɔ ke: “O sɔmɔlɔ ɔ ya he nɛ ta a mi wa ngɛ ɔ, nɛ nyumu ko je ta a mi kɛ ba, nɛ e ngɔ nyumu kpa ko kɛ ba ha mi, nɛ e de mi ke, ‘Buu nyumu nɛ ɔ he. Ke e laa a, o kɛ o wami maa to e wami nane mi,* ke pi jã a, lɛɛ o maa wo sika hiɔ talɛnt* kake.’ 40  Nɛ benɛ o sɔmɔlɔ ɔ hɛ dɔ nɛ e ngɛ yae nɛ e ngɛ bae ɔ, tlukaa a, nyumu ɔ tu fo.” Israel matsɛ ɔ de lɛ ke: “Jã nɔuu nɛ a maa gbla o tue; mo nitsɛ o bua sane ɔ he.” 41  Oya nɔuu nɛ e je e hɛ mi fimi nɔ́ ɔ, nɛ Israel matsɛ ɔ yo lɛ kaa gbali ɔmɛ a ti nɔ kake. 42  E de matsɛ ɔ ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Akɛnɛ o ha nɛ nyumu nɛ i de ke á kpata e hɛ mi ɔ je o dɛ he je ɔ, o kɛ o wami maa to e wami nane mi,* nɛ a kɛ o we bi ɔmɛ maa to e we bi ɔmɛ a nane mi.’” 43  Kɛkɛ nɛ Israel matsɛ ɔ kɛ abofu kɛ aywilɛho je kɛ ho Samaria ya.

Sisi Ningmahi

Aloo “kpokpahi nɛ a ngɛ o nɔ yemi ɔ sisi ɔ.”
Aloo “e gbe Siriabi ɔmɛ babauu.”
Nɛ ji gbiɛ be nɛ maa ba.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “moo kane tabo.”
Nɛ ji gbiɛ be.
Aloo “matsɛmɛ nɛ suɔmi nɛ a ngɛ ɔ se pui.”
Aloo “klaa.”
Aloo “ha ye klaa nɛ.”
Aloo “pee gbɛjegbɛhi.”
“Gbali ɔmɛ a binyumu ɔmɛ” ma nyɛ ma kɔ sukuu nɛ a tsɔɔ gbali ɔmɛ ní ngɛ, aloo gbali a kuu ko he.
Aloo “maa hɛ mo kɛ fɔ si.”
Aloo “o klaa maa da e klaa nane mi.”
Talɛnt kake peeɔ kilogram 34.2 (oz t 1,101). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “o klaa maa da e klaa nane mi.”