1 Mose 31:1-55

  • Yakob je nigii kɛ yaa Kanaan (1-18)

  • Laban nyɛɛ Yakob se nɛ e ya ná lɛ (19-35)

  • Yakob kɛ Laban so (36-55)

31  Be komɛ a se ɔ, Yakob nu nɛ Laban binyumu ɔmɛ ngɛ dee ke: “Yakob ngɔ wa tsɛ ɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́, nɛ wa tsɛ ɔ níhi a nɔ nɛ e da kɛ ná ní babauu nɛ ɔ tsuo.”  Jehanɛ, Yakob yɔse kaa Laban tsɔ we e hɛ mi ha we lɛ hu kaa sa a.  Nyagbenyagbe ɔ, Yehowa de Yakob ke: “Kpale o se kɛ ho o tsɛ ɔ zugba a nɔ ya, kɛ ho o weku li ɔmɛ a ngɔ ya, nɛ ma ya nɔ ma piɛɛ o he.”  Kɛkɛ nɛ Yakob tsɔ nɛ a ya de Rahel kɛ Lea kaa a ba nga a nɔ, he nɛ e to ɔmɛ ngɛ ɔ,  nɛ e de mɛ ke: “I na kaa nyɛ tsɛ ɔ tsɔ we e hɛ mi ha we mi hu kaa sa a, se ye tsɛ ɔ Mawu ɔ kɛ mi ngɛ.  Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ le heii kaa i sɔmɔ nyɛ tsɛ ɔ kɛ ye he wami tsuo.  Nɛ nyɛ tsɛ ɔ bɔ mɔde kaa e maa sisi mi, nɛ e tsake ye hiɔwo ɔ si nyɔngma sɔuu; se Mawu ngmɛ́ lɛ blɔ nɛ e ye mi awi.  Ke e de ke, ‘Tohi nɛ a he ngɛ tuubɛtuubɛ ɔ maa pee o hiɔwo ɔ,’ kɛkɛ to ɔmɛ tsuo fɔ bimɛ nɛ a he ngɛ tuubɛtuubɛ; nɛ ke e de ke, ‘Ní nɛmɛ nɛ a he ngmaangmaa a maa pee o hiɔwo ɔ,’ kɛkɛ to ɔmɛ tsuo fɔ bimɛ nɛ a he ngmaangmaa.  Lɔ ɔ he ɔ, Mawu ya nɔ nɛ e kpɔ̃ nyɛ tsɛ ɔ lohwe ɔmɛ ngɛ e dɛ, nɛ e kɛ ha mi. 10  Be ko nɛ to ɔmɛ a kuɔmi be su ɔ, i nla nɛ i wo ye hɛ nɔ, nɛ i na kaa akpakpohi nɛ a ngɛ to ɔmɛ kuɔe ɔ a he ngmaangmaa, nɛ a he ngɛ tuubɛtuubɛ, nɛ a he tsɔɔtsɔɔ mi. 11  Kɛkɛ nɛ anɔkuale Mawu ɔ bɔfo ɔ de mi ngɛ nlami ɔ mi ke, ‘Yakob!’ nɛ i he nɔ ke, ‘I ngɛ hiɛ ɔ.’ 12  Nɛ e ya nɔ nɛ e de ke: ‘I kpa mo pɛɛ nɛ o wo o hɛ nɔ, nɛ o maa na kaa akpakpohi nɛ a ngɛ to ɔmɛ kuɔe ɔ tsuo a he ngmaangmaa, nɛ a he ngɛ tuubɛtuubɛ, nɛ a he tsɔɔtsɔɔ mi, ejakaa i na níhi tsuo nɛ Laban ngɛ mo pee ɔ. 13  Imi ji anɔkuale Mawu ɔ nɛ e je e he kpo kɛ tsɔɔ mo ngɛ Betel, he nɛ o pɔ titima a nu nɛ o kã mi kita ngɛ ɔ nɛ. Amlɔ nɛ ɔ, tee si nɛ o je zugba nɛ ɔ nɔ, nɛ o kpale o se kɛ ho zugba nɛ a fɔ mo ngɛ nɔ ɔ nɔ ya.’” 14  Kɛkɛ nɛ Rahel kɛ Lea he nɔ nɛ a de lɛ ke: “Anɛ nɔ́ ko pa ngɛ nɛ wa ma ná kaa gbosi ní ngɛ wa tsɛ we ɔ lo? 15  E buu wɔ kaa ma se bi. E jua wɔ, nɛ pi wa he sika nɛ e ngɛ yee ɔ lo? 16  Níhi tsuo nɛ Mawu kpɔ̃ ngɛ wa tsɛ ɔ dɛ ɔ, waa kɛ wa bimɛ ɔmɛ wa níhi. Lɔ ɔ he ɔ, pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ Mawu de mo ke o pee ɔ.” 17  Kɛkɛ nɛ Yakob te si nɛ e ngɔ e bimɛ ɔmɛ kɛ e yi ɔmɛ kɛ hi afukpɔngɔ ɔmɛ a nɔ, 18  nɛ e bɔni lohwe ɔmɛ tsuo kpakami, nɛ e muɔɔ níhi tsuo nɛ e bua nya a, lohwehi nɛ e ná ngɛ Padanaram ɔ, nɛ e pue blɔ kɛ yaa e tsɛ Isak ngɔ ngɛ Kanaan zugba a nɔ. 19  Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Laban ya ngɛ e jijɔ ɔmɛ a he bwɔmi sãe, nɛ Rahel ju e tsɛ ɔ terafim amaga amɛ.* 20  Jehanɛ se hu ɔ, Yakob sisi Laban, Aram no ɔ, ejakaa e de we lɛ ke e yaa. 21  Kɛkɛ nɛ e tu fo kɛ je, nɛ e ngɔ níhi tsuo nɛ e ngɛ ɔ kɛ po Pa a.* Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ e hɛ mi tsɔɔ Gilead yoku ɔmɛ a nɔ. 22  Ngɛ ligbi etɛne ɔ nɔ ɔ, a ya bɔ Laban amaniɛ kaa Yakob tu fo kɛ je. 23  Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ e nyɛminyumu ɔmɛ* kɛ piɛɛ e he nɛ a fiee e se ligbi kpaago, nɛ a ya ná lɛ ngɛ Gilead yoku ɔmɛ a nɔ. 24  Kɛkɛ nɛ Mawu ba Laban, Aram no ɔ ngɔ ngɛ nlami mi nyɔ mi, nɛ e de lɛ ke: “Hyɛ nɛ hi ngɛ nɔ́ nɛ o ma de Yakob ɔ he, nɔ́ kpakpa jio, nɔ́ yayami jio.”* 25  Laban ya ná Yakob benɛ e ma e bo tsu ɔ ngɛ yoku ɔ nɔ, nɛ Laban kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ hu ya to si ngɛ Gilead yoku ɔmɛ a nɔ. 26  Kɛkɛ nɛ Laban bi Yakob ke: “Mɛni o pee nɛ ɔ? Mɛni he je nɛ o sisi mi, nɛ o ngɔ ye biyi ɔmɛ kɛ je kaa nyɔguɛhi nɛ a kɛ klaate nuu mɛ ɔ? 27  Mɛni he je nɛ o sisi mi nɛ o tu fo kɛ je nigii nɛ o de we mi ɔ? Kaa o de mi ɔ, jinɛ i ko wo mo blɔ kɛ nyami kɛ lahi, kɛ akasawa kɛ saku. 28  Se o ha we mi he blɔ nɛ ma fĩɔ ye bibimɛ ɔmɛ* kɛ ye biyi ɔmɛ a nya he.* O je kuasia. 29  I ko nyɛ ko ye mo awi, se nyɛ tsɛ ɔ Mawu ɔ kɛ mi tu munyu hiɛ nyɔ mi, nɛ e de ke, ‘Hyɛ nɛ hi ngɛ nɔ́ nɛ o ma de Yakob ɔ he, nɔ́ kpakpa jio, nɔ́ yayami jio.’ 30  Amlɔ nɛ ɔ, o je, ejakaa o suɔ wawɛɛ kaa o maa kpale kɛ ho o tsɛ we ɔ ya, se mɛni he je nɛ o ju ye mawu ɔmɛ ɔ?” 31  Yakob ha Laban heto ke: “Nɔ́ he je ji kaa i ye gbeye, ejakaa i de ye he ke, ‘Eko ɔ, o ma kpɔ̃ o biyi ɔmɛ ngɛ ye dɛ pani nya.’ 32  Nɔ fɛɛ nɔ nɛ o maa na o mawu ɔmɛ ngɛ e dɛ ɔ be wami mi hie. Mo hla ye ní ɔmɛ a mi ngɛ wa nyɛminyumu ɔmɛ a hɛ mi, nɛ ke o na o nɔ́ ko ngɛ mi ɔ, o ngɔ.” Se Yakob li kaa Rahel lɛ e ju mawu ɔmɛ ɔ. 33  Lɔ ɔ he ɔ, Laban ya sɛ Yakob bo tsu ɔ mi, nɛ e ya sɛ Lea bo tsu ɔ mi, nɛ e ya sɛ mawayi enyɔ ɔmɛ a bo tsu ɔ hu mi, se e nɛ e mawu ɔmɛ. Kɛkɛ nɛ e je kpo ngɛ Lea bo tsu ɔ mi nɛ e ya sɛ Rahel bo tsu ɔ mi. 34  Jamɛ a be ɔ mi tsuo ɔ, Rahel ngɔ terafim amaga amɛ kɛ wo yihi a kɛtɛ* nɛ a kɛ kplaa afukpɔngɔhi a he ɔ mi, nɛ e hii si ngɛ a nɔ. Lɔ ɔ he ɔ, Laban hla bo tsu ɔ mi tsuo, se e nɛ amaga amɛ. 35  Kɛkɛ nɛ Rahel de e tsɛ ɔ ke: “Ye nyɔmtsɛ, o mi mi nɛ ko fu mi, ejakaa i be nyɛe ma te si ngɛ o hɛ mi, akɛnɛ i ngɛ yihi a ní peeɔ he je.” Lɔ ɔ he ɔ, e tsɛ ɔ to e tsui si kɛ hla terafim amaga amɛ ngɛ bo tsu ɔ mi tsuo, se e nɛ. 36  Enɛ ɔ he ɔ, Yakob mi mi fu nɛ e bɔni munyu tumi kɛ ngɛ Laban sie. Yakob bi Laban ke: “Mɛni tɔmi i tɔ̃, nɛ mɛni yayami i pee loko o kɛ hɛdɔ ngɛ ye se fiee ɔ? 37  Amlɔ nɛ ɔ nɛ o hla ye ní ɔmɛ tsuo a mi ɔ, mɛni ji o we ɔ mi nɔ́ ko nɛ o na? Ngɔɔ kɛ fɔ si ngɛ hiɛ ɔ, ngɛ ye nyɛminyumu ɔmɛ kɛ o nyɛminyumu ɔmɛ a hɛ mi, konɛ a kojo i kɛ mo. 38  Ngɛ jeha 20 nɛ i kɛ mo hi si ɔ mi ɔ, o jijɔ ɔmɛ kɛ o we apletsi ɔmɛ a mi mi sane we hyɛ, nɛ i yi agbosu ko ngɛ o to ɔmɛ a kpɛti hulɔ. 39  I ngɔɛ lohwe ko nɛ lohwe awi yelɔ ko tsɔtslɔɔ e mi kɛ ba ha we mo hyɛ. Imi nitsɛ lɛ i woɔ he hiɔ. Ke a ju lohwe ɔ nyɔ mi jio, piani jio, o haa nɛ i toɔ mo nane mi. 40  Piani ɔ, pu tsoɔ mi, nɛ nyɔ mi ɔ, fĩɛ yeɔ mi, nɛ mahe poɔ ngɛ ye hɛ mi. 41  I hi o we ɔ mi jeha 20 sɔuu. I sɔmɔ mo jeha 14 ngɛ o biyi enyɔ ɔmɛ a he je, kɛ jeha 6 ngɛ o to ɔmɛ a he je, nɛ o ya nɔ nɛ o tsake ye hiɔwo ɔ si nyɔngma sɔuu. 42  Kaa Abraham Mawu ɔ, Nɔ nɛ ye tsɛ Isak yeɔ lɛ gbeye ɔ* piɛɛ we ye he ɔ, jinɛ amlɔ nɛ ɔ, o ko wo mi blɔ kɛ ye dɛ gu. Mawu na ye nɔ́ nami ɔ, kɛ ye dengme gbomi ɔ, nɛ lɔ ɔ he je nɛ e kã o hɛ mi hiɛ nyɔ mi ɔ nɛ.” 43  Kɛkɛ nɛ Laban de Yakob ke: “Biyi ɔmɛ ji ye biyihi, nɛ ye bimɛ ji jokuɛwi ɔmɛ, to ɔmɛ hu ye níhi, nɛ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ngɛ hyɛe ɔ, i kɛ ye biyi ɔmɛ wa nɔ́. Mwɔnɛ ɔ, mɛni ma pee kɛ si mɛ aloo a bimɛ ɔmɛ nɛ a fɔ ɔ? 44  Amlɔ nɛ ɔ, ba, ha nɛ i kɛ mo waa so, nɛ́ e pee odase ngɛ wa kpɛti.” 45  Lɔ ɔ he ɔ, Yakob wo tɛ ko nɛ e kɛ ma si kaa titima. 46  Kɛkɛ nɛ Yakob de e nyɛminyumu ɔmɛ ke: “Nyɛɛ muɔɔ tɛhi!” Nɛ a muɔɔ tɛhi nɛ a to mɛ glekuu. Lɔ ɔ se ɔ, a ye ní ngɛ lejɛ ɔ, ngɛ tɛhi nɛ a to glekuu ɔ nɔ. 47  Nɛ Laban bɔni tɛhi nɛ a to glekuu ɔ tsɛmi ke Yegar-sahaduta,* se Yakob lɛɛ e tsɛ lɛ ke Galeed.* 48  Kɛkɛ nɛ Laban de ke: “Tɛhi nɛ a to glekuu nɛ ɔ ji odase ngɛ i kɛ mo wa kpɛti mwɔnɛ ɔ.” Lɔ ɔ he je nɛ e wo lɛ biɛ ke Galeed, 49  kɛ Hwɔɔmi Mɔ ɔ nɛ, ejakaa e de ke: “Yehowa nɛ hwɔɔ i kɛ mo ke wa je wa sibi a hɛ mi. 50  Ke o wa ye biyi ɔmɛ yi mi, nɛ o ya bɔni yi kpahi ngɔmi kɛ ngɛ ye biyi ɔmɛ a he piɛɛe ɔ, ke adesa ko nɛ́ po ɔ, mo kai kaa Mawu nɛ ji odase ngɛ i kɛ mo wa kpɛti ɔ maa na.” 51  Laban ya nɔ nɛ e de Yakob ke: “Tɛhi nɛ a to glekuu ɔ ji nɛ ɔ nɛ, nɛ titima nɛ i ma ngɛ i kɛ mo wa kpɛti ɔ hu ji nɛ ɔ nɛ. 52  Tɛhi nɛ a to glekuu nɛ ɔ ji odase, nɛ titima a ji nɔ́ nɛ yeɔ odase kaa i be tɛhi nɛ a to glekuu nɛ ɔ he bee kɛ ba ye mo awi, nɛ mo hu o be tɛhi nɛ a to glekuu nɛ ɔ kɛ titima nɛ ɔ he bee kɛ ba ye mi awi. 53  Abraham Mawu ɔ kɛ Nahor Mawu ɔ, nɛ ji a tsɛ ɔ Mawu ɔ, nɛ e kojo i kɛ mo wa kpɛti.” Nɛ Yakob ngɔ Mawu nɛ e tsɛ Isak yeɔ lɛ gbeye ɔ biɛ kɛ kã kita. 54  Lɔ ɔ se ɔ, Yakob sã afɔle ngɛ yoku ɔ nɔ, nɛ e tsɛ e nyɛminyumu ɔmɛ tsuo ní yemi. Lɔ ɔ he ɔ, a ye ní nɛ a hwɔ yoku ɔ nɔ. 55  Se Laban te si mɔtu mla nɛ e fĩɔ e bibimɛ ɔmɛ* kɛ e biyi ɔmɛ a nya he nɛ e jɔɔ mɛ. Kɛkɛ nɛ Laban kpale e se kɛ ho we mi ya.

Sisi Ningmahi

Aloo “we mi mawu ɔmɛ.”
Nɛ ji Yufrate pa a.
Aloo “e weku li.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Hyɛ nɛ hi nɛ o kɛ Yakob ko ya tu munyu kɛ je kpakpa nɔ kɛ ya si yayami nɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ye binyumu ɔmɛ.”
E ma nyɛ maa pee kaa a tsitsa he, aloo a hɛ nya, aloo a he kpa ko.
Aloo “kusii.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Isak gbeye yemi ɔ.”
Aram munyu nɛ e sisi ji “Odase Tɛ Nɛ A To Glekuu.”
Hebri munyu nɛ e sisi ji “Odase Tɛ Nɛ A To Glekuu.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “binyumu ɔmɛ.”