1 Mose 37:1-36

  • Yosef nlami ɔmɛ (1-11)

  • Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ hɛ kɔ e nɔ (12-24)

  • A jua Yosef kɛ ho nyɔguɛ tso mi ya (25-36)

37  Yakob ya nɔ nɛ e hi Kanaan zugba a nɔ, he nɛ e tsɛ ɔ hi kaa ma se no ɔ.  Yakob he sane ji nɛ ɔ nɛ. Benɛ Yosef ji niheyo nɛ e ye jeha 17 ɔ, e kɛ e tsɛ ɔ yihi nɛ ji Bilha kɛ Zilpa a binyumu ɔmɛ hyɛɔ to ɔmɛ a nɔ. Yosef ba bɔ e tsɛ ɔ ní yayahi nɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ peeɔ ɔ.  Israel suɔ Yosef wawɛɛ pe e binyumu kpa amɛ tsuo, ejakaa lɛ ji binyumu nɛ e fɔ ngɛ e bwɔmi si, nɛ e ha nɛ a kpɛ tade klɔii ko nɛ ngɛ slɔɔto* kɛ ha lɛ.  Benɛ e nyɛminyumu ɔmɛ na kaa a tsɛ ɔ suɔ lɛ pe mɛ tsuo ɔ, a bɔni lɛ nyɛmi, nɛ a kɛ lɛ tu we munyu ngɛ tue mi jɔmi mi.  Pee se ɔ, Yosef nla nlami ko nɛ e de e nyɛminyumu ɔmɛ, nɛ lɔ ɔ ha nɛ a nyɛ lɛ wawɛɛ.  E de mɛ ke: “I kpa nyɛ pɛɛ nɛ nyɛɛ bu nlami nɛ i nla nɛ ɔ tue.  I nla nɛ wa ngɛ ngma fĩe yi tlomi nya yi tlomi nya ngɛ ngmɔ ɔ kpɛti, kɛkɛ nɛ ye ngma nɛ i fĩ ɔ te si nɛ e da si tlɔmɔɔ, nɛ nyɛ ngma amɛ nɛ nyɛ fĩ ɔ bɔle ye nɔ́ ɔ nɛ a kplã si ha lɛ.”  E nyɛminyumu ɔmɛ bi lɛ ke: “Anɛ o maa pee o he matsɛ, konɛ o ye wa nɔ lo?” Lɔ ɔ he ɔ, a kpale na nɔ́ kpa nɛ a maa da nɔ kɛ nyɛ lɛ ngɛ e nlami ɔmɛ kɛ nɔ́ nɛ e de mɛ ɔ he je.  Lɔ ɔ se ɔ, e kpale nla nlami kpa, nɛ e bɔ e nyɛminyumu ɔmɛ ke: “I kpale nla nlami kpa ko. Jehanɛ ɔ lɛɛ i nla nɛ pu ɔ, kɛ nyɔhiɔ ɔ, kɛ dodoe 11 ngɛ si kplãe ha mi.” 10  Kɛkɛ nɛ e sɛɛ nlami ɔ kɛ ha e tsɛ ɔ kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ, nɛ e tsɛ ɔ kã e hɛ mi nɛ e bi lɛ ke: “Mɛni ji o nlami nɛ ɔ sisi? Anɛ i kɛ o yayo kɛ o nyɛminyumu ɔmɛ ma ba kplã si ha mo niinɛ lo?” 11  Nɛ e nyɛminyumu ɔmɛ je e he hunga, se e tsɛ ɔ lɛɛ e ngɔ munyu ɔ kɛ wo e yi mi. 12  Jehanɛ ɔ, e nyɛminyumu ɔmɛ ngɔ a tsɛ ɔ to ɔmɛ kɛ ho ní yemi ya ngɛ Shekem kasa nya. 13  Pee se ɔ, Israel de Yosef ke: “O nyɛminyumu ɔmɛ ngɛ to ɔmɛ a nɔ hyɛe ngɛ Shekem kasa nya, aloo pi jã? Ba nɛ ma tsɔ mo kɛ ya a ngɔ.” Benɛ e de jã a, Yosef de lɛ ke: “I pee klaalo!” 14  Lɔ ɔ he ɔ, Israel de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ, yaa nɛ o ya hyɛ kaa o nyɛminyumu ɔmɛ ngɛ saminya lo. Yaa hyɛ bɔ nɛ to ɔmɛ ngɛ ha nɛ o ba bɔ mi amaniɛ.” Kɛkɛ nɛ e wo lɛ blɔ kɛ je Hebron dɔgba a* mi, nɛ e kɛ e hɛ mi tsɔɔ Shekem. 15  Pee se ɔ, nyumu ko na lɛ nɛ e ngɛ lalaalo woe ngɛ nga a nɔ. Nyumu ɔ bi lɛ ke: “Mɛni o ngɛ hlae?” 16  Kɛkɛ nɛ e de lɛ ke: “I ngɛ ye nyɛminyumu ɔmɛ hlae. I kpa mo pɛɛ nɛ o de mi, jije a ngɛ to ɔmɛ a nɔ hyɛe ngɛ?” 17  Nyumu ɔ de lɛ ke: “A je hiɛ ɔ, ejakaa i nu nɛ a ngɛ dee ke, ‘Nyɛ ha nɛ waa ho Dotan ya.’” Lɔ ɔ he ɔ, Yosef nyɛɛ e nyɛminyumu ɔmɛ a se nɛ e ya na mɛ ngɛ Dotan. 18  A hɛngmɛ gba e nɔ ngɛ tsitsaa, nɛ benɛ e ná we nɛ e su a ngɔ lolo ɔ, a bɔni e yi nɔ somi nɛ́ a gbe lɛ. 19  Lɔ ɔ he ɔ, a de a sibi ke: “Hyɛ! Jamɛ a nlalɔ ɔ lɛ ma a nɛ. 20  Amlɔ nɛ ɔ, nyɛɛ ba, nyɛ ha nɛ waa gbe lɛ nɛ wa sake lɛ kɛ fɔ nyu muɔ ɔmɛ eko mi, nɛ́ wa ya de ke lohwe awi yelɔ ko nɛ e kpe lɛ. Kɛkɛ ɔ, wa maa hyɛ kaa e nlami ɔmɛ maa ba mi lo.” 21  Benɛ Reuben nu nɔ́ nɛ ɔ, e bɔ mɔde kaa e ma kpɔ̃ lɛ ngɛ a dɛ. Lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “Wa ko gbe lɛ.”* 22  Reuben de mɛ ke: “Nyɛ ko pue muɔ si. Nyɛ sake lɛ ngɔ fɔ nyu muɔ nɛ ɔ mi ngɛ nga a nɔ, se nyɛ ko ye lɛ awi.”* E to e yi mi kaa e ma kpɔ̃ lɛ ngɛ a dɛ konɛ e kpale lɛ kɛ ya ha e tsɛ ɔ. 23  Lɔ ɔ he ɔ, benɛ Yosef ba su e nyɛminyumu ɔmɛ a ngɔ ɔ, oya nɔuu nɛ a je tade klɔii nɛ ngɛ slɔɔto nɛ e wo ɔ ngɛ e he, 24  nɛ a nu lɛ nɛ a sake lɛ kɛ fɔ nyu muɔ ɔ mi. Jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyu be muɔ ɔ mi. 25  Kɛkɛ nɛ a hi si konɛ a ye ní. Benɛ a wo a yi nɔ ɔ, a na Ishmael bi jua yeli a kuu ko nɛ a je Gilead kɛ ma. A we afukpɔngɔ ɔmɛ tloo labdanum blaa, balsam, kɛ tso totohi,* nɛ a ngɛ kplee kɛ yaa Egipt. 26  Kɛkɛ nɛ Yuda bi e nyɛminyumu ɔmɛ ke: “Ke wa gbe wa nyɛminyumu ɔ nɛ wa laa e muɔ nɔ ɔ, mɛni se wa ma ná? 27  Amlɔ nɛ ɔ, nyɛɛ ba, nyɛ ha nɛ waa jua lɛ kɛ ha Ishmael bi ɔmɛ, nyɛ ko ha nɛ wa wo wa nine nɔ ngɛ e nɔ. Ke e hí kulaa a, wa nyɛmi ji lɛ; wa he lo ji lɛ.” Lɔ ɔ he ɔ, a bu a nyɛminyumu ɔ tue. 28  Benɛ Midian bi jua yeli ɔmɛ bee ɔ, a je Yosef kɛ je nyu muɔ ɔ mi, nɛ a jua lɛ kɛ ha Ishmael bi ɔmɛ sika hiɔ yi 20. Nyumu nɛ ɔmɛ ngɔ Yosef kɛ ho Egipt ya. 29  Pee se benɛ Reuben kpale e se kɛ ya nyu muɔ ɔ he nɛ e ya na kaa Yosef be nyu muɔ ɔ mi ɔ, e gba e tade ɔmɛ ngɛ e he. 30  Benɛ e kpale kɛ ya e nyɛminyumu ɔmɛ a ngɔ ɔ, e kpa ngmlaa ke: “Jokuɛ ɔ je! Imi ji nɛ ɔ, kɛ ma pee kɛɛ?” 31  Lɔ ɔ he ɔ, a wo Yosef tade klɔii ɔ nɛ a gbe akpakpo nɛ a ngɔ tade klɔii ɔ kɛ tsɔ muɔ ɔ mi. 32  Lɔ ɔ se ɔ, a tsɔ nɛ a ngɔ tade klɔii nɛ ngɛ slɔɔto ɔ kɛ ya ha a tsɛ ɔ nɛ a de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ wa na ji nɛ ɔ nɛ. Wa kpa mo pɛɛ nɛ o hyɛ kaa o binyumu ɔ tade klɔii ɔ ji nɛ ɔ lo, aloo pi lɛ.” 33  Kɛkɛ nɛ e hyɛ tade klɔii ɔ nɛ e kpa ngmlaa ke: “Ye binyumu ɔ tade klɔii ɔ ji nɛ ɔ nɛ! E maa pee kaa lohwe awi yelɔ ko kpe lɛ! Atsinyɛ jemi ko be he kaa lohwe ko ya tsɔtslɔɔ Yosef mi!” 34  Kɛkɛ nɛ Yakob gba e tade ɔmɛ ngɛ e he, nɛ e ngɔ kpekpe kɛ mwɔ e mlɛ mi, nɛ e ye e binyumu ɔ he aywilɛho ligbi babauu. 35  Nɛ e binyumu ɔmɛ kɛ e biyi ɔmɛ tsuo bɔ mɔde hluu kaa a maa wo e bua, se e kplɛɛ we, nɛ e de ke: “Ma ye ye binyumu ɔ he aywilɛho hluu kɛ ya si benɛ a maa pu mi ngɛ Yɔkɔ* mi!” Nɛ e tsɛ ɔ ya nɔ nɛ e fo e he ya. 36  Jehanɛ ɔ, Midian bi ɔmɛ ya jua lɛ ngɛ Egipt kɛ ha Potifar, nɛ́ e ji Farao matsɛ we ɔ mi nɔkɔtɔma kɛ buli ɔmɛ a nya dalɔ ɔ.

Sisi Ningmahi

Aloo “tade gagaaga saminyayoo ko.”
E ji zugba gbajaa ngɛ yokuhi a kpɛti.
Aloo “Wa ko fia e klaa nɔ.”
Aloo “nyɛ ko wo nyɛ nine nɔ ngɛ e nɔ.”
A kɛ tso toto nɛ ɔmɛ a mi nyu peeɔ níhi nɛ jeɔ via
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Sheol.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.