1 Mose 42:1-38

  • Yosef nyɛmimɛ ɔmɛ ya Egipt (1-4)

  • Yosef kɛ e nyɛmimɛ ɔmɛ kpe, nɛ e ka mɛ nɛ e hyɛ (5-25)

  • E nyɛmimɛ ɔmɛ kpale kɛ ho Yakob ngɔ ya (26-38)

42  Benɛ Yakob ná le kaa ngma* ngɛ Egipt ɔ, e de e binyumu ɔmɛ ke: “Mɛni nyɛ ngɛ nyɛ sibi a hɛ mi hyɛe kɛ ngɛ pee?”  E de hu ke: “I nu kaa ngma ngɛ Egipt. Nyɛ kple kɛ ya lejɛ ɔ nɛ nyɛ ya he eko kɛ ba ha wɔ, konɛ waa hi wami mi, ke pi jã a, wa ma gbo.”  Lɔ ɔ he ɔ, Yosef nyɛminyumu ɔmɛ a kpɛti ni nyɔngma kple kɛ ho Egipt ya konɛ a ya he ngma kɛ ba.  Se Yakob ha we nɛ Yosef nyɛminyumu Benyamin nɛ piɛɛ e nyɛminyumu kpa amɛ a he kɛ ho, ejakaa e de ke: “Eko ɔ, oslaa ko ma ya ná lɛ nɛ e ma gbo.”  Lɔ ɔ he ɔ, Israel binyumu ɔmɛ piɛɛ ni kpahi nɛ a ba konɛ a ba he niye ní ɔ a he, ejakaa hwɔ ɔ su Kanaan zugba a nɔ.  Yosef ji nɔ nɛ e ngɛ Egipt zugba a nɔ he wami, nɛ lɛ nɛ e juaa ngma kɛ haa nihi tsuo nɛ a ngɛ zugba a nɔ he fɛɛ he ɔ nɛ. Lɔ ɔ he ɔ, Yosef nyɛminyumu ɔmɛ ba nɛ a ba kplã si ha lɛ nɛ a ngɔ a hɛ mi kɛ bu si.  Benɛ Yosef na e nyɛminyumu ɔmɛ ɔ, nɔuu nɛ e le a mi tso, se e je we e he si kɛ tsɔɔ we mɛ. Kɛkɛ nɛ e kɛ mɛ tu munyu hãihãi nɛ e bi mɛ ke: “Jije nyɛ je?” nɛ a ha lɛ heto ke: “Wa je Kanaan zugba a nɔ, nɛ wa ma niye ní hemi.”  Yosef le e nyɛmimɛ ɔmɛ a mi tso, se mɛɛ lɛɛ a yo we lɛ.  Amlɔ nɔuu nɛ Yosef kai nlamihi nɛ e nla kɛ kɔ a he ɔ, nɛ e de mɛ ke: “Ma si kpali ji nyɛ! Nyɛ ba konɛ nyɛ ba hyɛ wa zugba a hehi nɛ he piɛ pomi be ɔ!” 10  Kɛkɛ nɛ a de lɛ ke: “Dɛbi, ye nyɔmtsɛ, niye ní lɛ o sɔmɔli ɔmɛ ma hemi. 11  Nyumu kake bimɛ ji wɔ tsuo. Dali ji wɔ. Pi ma si kpali ji o sɔmɔli ɔmɛ.” 12  Se e de mɛ ke: “Nyɛ bua! Nyɛ ba konɛ nyɛ ba hyɛ zugba a hehi nɛ he piɛ pomi be ɔ!” 13  Kɛkɛ nɛ a de ke: “Nyɛmimɛ nyumuhi 12 ji o sɔmɔli ɔmɛ. Nyumu kake bimɛ ji wɔ tsuo ngɛ Kanaan zugba a nɔ, nɛ amlɔ nɛ ɔ, wayotsɛ ɔ ngɛ wa tsɛ ɔ ngɔ, se nɔ kake lɛɛ e be.” 14  Se Yosef de mɛ ke: “Nɔ́ nɛ i de ɔ ji nɛ ɔ nɛ—‘Ma si kpali ji nyɛ!’ 15  Nɔ́ nɛ ma kɛ kpa nyɛ si ji nɛ ɔ nɛ: Be abɔ nɛ Farao ngɛ wami mi nɛ ɔ, nyɛ be hiɛmɛ nɛ ɔ jee kɛ ya si be nɛ nyɛ nyɛminyumu wayo ɔ maa ba hiɛ ɔ. 16  Nyɛɛ tsɔ nyɛ ti nɔ kake nɛ e ya ngɔ nyɛ nyɛminyumu ɔ kɛ ba, se nyɛ ni nɛmɛ nɛ nyɛ piɛ ɔ lɛɛ a maa wo nyɛ tsu. Ke anɔkuale nyɛ ngɛ tue ɔ, enɛ ɔ ma ha nɛ ma na. Se ke pi jã a, lɛɛ be abɔ nɛ Farao ngɛ wami mi nɛ ɔ, ma si kpali ji nyɛ.” 17  Kɛkɛ nɛ e wo mɛ tsuo tsu ngɛ he kake ligbi etɛ. 18  Ligbi etɛne ɔ, Yosef de mɛ ke: “I yeɔ Mawu gbeye, lɔ ɔ he ɔ, nyɛɛ pee nɔ́ nɛ ɔ nɛ nyɛ yi nɛ ná wami. 19  Ke dali ji nyɛ ɔ, lɛɛ nyɛ ha nɛ nyɛ ti nɔ kake nɛ e ya nɔ nɛ e hi tsu womi he ɔ, se nyɛ ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ lɛɛ, nyɛ ya ngɔ ngma kɛ ho konɛ nyɛ kɛ ya nu hwɔ ɔ nya ngɛ nyɛ we ɔmɛ a mi. 20  Lɔ ɔ se ɔ, nyɛɛ ngɔ nyɛ nyɛminyumu wayoo ɔ kɛ ba tsɔɔ mi, konɛ ma na kaa nɔ́ nɛ nyɛ de ɔ ji anɔkuale, kɛkɛ ɔ, nyɛ be gboe.” Nɛ a pee jã. 21  Nɛ a de a sibi ke: “Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ngɛ wa tue gblae ngɛ wa nyɛminyumu ɔ he je, ejakaa benɛ e hao* nɛ e kpa wɔ pɛɛ kaa waa na lɛ mɔbɔ ɔ, wa na, se wa bui lɛ tue. Lɔ ɔ he je nɛ haomi nɛ ɔ ba wa nɔ ɔ nɛ.” 22  Kɛkɛ nɛ Reuben de mɛ ke: “Tse i de nyɛ ke, ‘Nyɛ ko pee jokuɛ ɔ yayami ko,’ nɛ nyɛ bui tue. Ngɛ anɔkuale mi ɔ, a ngɛ e muɔ si bie.” 23  Se a li kaa Yosef nu nɔ́ nɛ a ngɛ dee ɔ sisi, ejakaa nɔ ko lɛ tsɔɔ gbi sisi kɛ ha Yosef kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ. 24  Lɔ ɔ he ɔ, e je a he kɛ ho nɛ e ya fo ya. Benɛ e kpale kɛ ba nɛ e kɛ mɛ ba tu munyu ekohu ɔ, e nu Simeon ngɛ a kpɛti nɛ e fĩ lɛ ngɛ a hɛ mi. 25  Kɛkɛ nɛ Yosef fã ke a wo a kotoku* ɔmɛ a mi ngma nɛ a hyi tɔtɔɔtɔ, nɛ a kpale a ti nɔ fɛɛ nɔ sika kɛ wo e kotoku mi, nɛ́ a ha mɛ níhi nɛ a maa hia ngɛ a blɔ hiami ɔ mi. A pee jã ha mɛ. 26  Lɔ ɔ he ɔ, a ngɔ a ngma amɛ kɛ pue a teji ɔmɛ a nɔ nɛ a je lejɛ ɔ. 27  Benɛ a ti nɔ kake pɛne e kotoku ɔ nya konɛ e ha e teji ɔ niye ní ngɛ nibwɔhi a to he ɔ, e na e sika a ngɛ e kotoku ɔ mi. 28  Kɛkɛ nɛ e de e nyɛmimɛ ɔmɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ, a kpale ye sika a kɛ wo ye kotoku ɔ mi!” Kɛkɛ nɛ a tsui po, nɛ a he do blibliibli, nɛ a plɛ nɛ a hyɛ a sibi a hɛ mi, nɛ a de ke: “Mɛni Mawu pee wɔ nɛ ɔ?” 29  Benɛ a ba su a tsɛ Yakob ngɔ ngɛ Kanaan zugba a nɔ ɔ, a bɔ lɛ níhi tsuo nɛ ba a nɔ ɔ. A de lɛ ke: 30  “Nyumu ɔ nɛ e ji ma a nyɔmtsɛ ɔ kɛ wɔ tu munyu hãihãi, nɛ e po wa nya kaa wa ba ngɛ ma a si kpae. 31  Se wa de lɛ ke: ‘Dali ji wɔ. Tsa pi ma si kpali ji wɔ. 32  Nyɛmimɛ nyumuhi 12 ji wɔ, nɛ wɔ tsuo wa tsɛ kake. Nɔ kake be, nɛ amlɔ nɛ ɔ, wayotsɛ ɔ ngɛ wa tsɛ ɔ ngɔ ngɛ Kanaan zugba a nɔ.’ 33  Se nyumu ɔ nɛ e ji ma a nyɔmtsɛ ɔ de wɔ ke, ‘Nɔ́ nɛ ma kɛ na kaa dali ji nyɛ ji nɛ ɔ nɛ: Nyɛ si nyɛ nyɛminyumu ɔ kake kɛ ha mi, nɛ́ nyɛɛ ngɔ nɔ́ ko kɛ ho nɛ nyɛ kɛ ya nu hwɔ ɔ nya ngɛ nyɛ we ɔmɛ a mi. 34  Nyɛɛ ngɔ nyɛ nyɛminyumu wayo ɔ kɛ ba ha mi, konɛ ma na kaa pi ma si kpali ji nyɛ, se mohu dali ji nyɛ. Kɛkɛ ɔ, ma ngmɛɛ nyɛ nyɛminyumu ɔ he kɛ ha nyɛ, nɛ nyɛ ma nyɛ maa ye jua ngɛ zugba a nɔ faa.’” 35  Benɛ a ngɛ ní ɔmɛ jee ngɛ a kotoku ɔmɛ a mi ɔ, hyɛ, a ti nɔ fɛɛ nɔ sika kɛ kpɛɛ ɔ ngɛ e kotoku ɔ mi. Benɛ a kɛ a tsɛ ɔ na a sika kɛ kpɛɛ ɔmɛ ɔ, a tsui po. 36  A tsɛ Yakob kpa ngmlaa ke: “Nyɛ ma ha nɛ ye bimɛ ɔmɛ ma gbo ta ye he! Yosef be, nɛ Simeon hu be, nɛ nyɛ ma Benyamin hu ngɔmi kɛ ho lo? Ní nɛ ɔmɛ tsuo maa hi ye nɔ bae kikɛ!” 37  Se Reuben de e tsɛ ɔ ke: “Ke i kpale we lɛ kɛ ba ha we mo ɔ, moo gbe imi nitsɛ ye binyumu enyɔ ɔmɛ. Ngɔɔ lɛ kɛ wo ye dɛ, nɛ ma kpale lɛ kɛ ba ha mo.” 38  Se e de ke: “Ye binyumu ɔ kɛ nyɛ be yae, ejakaa e nyɛmi ɔ gbo, nɛ lɛ pɛ nɛ e piɛ. Ke oslaa ko ya ná lɛ ngɛ nyɛ blɔ hiami ɔ mi nɛ e gbo ɔ, lɛɛ bɔ fɛɛ bɔ nɛ e ji ɔ, nyɛ ma ha nɛ ma ye aywilɛho hluu kɛ yaa si ma ho Yɔkɔ* mi ya kɛ ye yi mi mua.”

Sisi Ningmahi

Ngma nɛ a ngɛ tsɔɔe ngɛ hiɛ ɔ ji hwiit, blɛfo kɛ a henɔ ɔmɛ.
Aloo “benɛ e klaa hao.”
Aloo “baagi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Sheol.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.