1 Mose 44:1-34

  • A na Yosef sika hiɔ kplu ɔ ngɛ Benyamin kotoku ɔ mi (1-17)

  • Yuda kpa pɛɛ ha Benyamin (18-34)

44  Pee se ɔ, Yosef fã nyumu ɔ nɛ e hyɛɛ e we ɔ nɔ ɔ ke: “Ngɔɔ niye ní kɛ wo nyumu ɔmɛ a kotoku ɔmɛ a mi bɔ nɛ a ma nyɛ maa tloo, nɛ́ o ngɔ a ti nɔ fɛɛ nɔ sika kɛ wo e kotoku nya.  Se o ngɔ ye kplu ɔ, ye sika hiɔ kplu ɔ kɛ wo wayotsɛ ɔ kotoku ɔ mi kɛ piɛɛ e ngma sika a he.” Lɔ ɔ he ɔ, e pee kaa bɔ nɛ Yosef de ɔ.  E nɔ jena mɔtu be nɛ je mi tsɔ ɔ, a wo nyumu ɔmɛ kɛ a teji ɔmɛ blɔ kɛ ho.  Benɛ a je ma a mi nɛ a sui tsitsaa lolo ɔ, Yosef de nyumu ɔ nɛ hyɛɛ e we ɔ nɔ ɔ ke: “Tee si! Fiee nyumu ɔmɛ a se! Ke o ya ná mɛ ɔ, bi mɛ ke, ‘Mɛni he je nɛ nyɛ ngɔ yayami kɛ to kpakpa nane mi ɔ?  Anɛ pi kplu nɛ ɔ nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ kɛ nuɔ ní lo, nɛ pi kplu nɛ ɔ nɛ e kɛ naa okadihi nɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se fitsofitso ɔ lo? Yi wu tso ní nɛ nyɛ pee nɛ ɔ nɛ.’”  Lɔ ɔ he ɔ, e ya ná mɛ nɛ e de mɛ ní nɛ ɔmɛ.  Se a de lɛ ke: “Mɛni he je nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ de nɔ́ ko kaa jã a? Kpaoo, o sɔmɔli ɔmɛ be nɔ́ ko kaa kikɛ nɛ ɔ pee kɔkɔɔkɔ.  Hyɛ, sika nɛ wa na ngɛ wa kotoku ɔmɛ a nya a po wa kpale kɛ je Kanaan zugba a nɔ kɛ ba ha mo. Lɛɛ kɛ e maa pee kɛɛ nɛ wa maa ju sika hiɔ loo sika tsu ngɛ o nyɔmtsɛ ɔ we ɔ mi?  Ke o na ngɛ o nyɔguɛ ɔmɛ a ti nɔ ko dɛ ɔ, a gbe lɛ, nɛ wa ti ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ hu maa pee nyɔguɛhi kɛ ha ye nyɔmtsɛ ɔ.” 10  Lɔ ɔ he ɔ, e de ke: “E ba mi kaa bɔ nɛ nyɛ de ɔ: Nɔ nɛ dɛ nɛ a maa na kplu ɔ ngɛ ɔ ma ba pee ye nyɔguɛ, se nyɛ ni nɛmɛ nɛ maa piɛ ɔ lɛɛ nyɛ maa ye nyɛ he.” 11  Kɛkɛ nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ he sɔ kɛ je e kotoku ɔ kɛ ma si nɛ e pɛne nya. 12  E hla kplu ɔ ngɛ a kotoku ɔmɛ a mi fitsofitso, kɛ je nɔkɔtɔma a nɔ, kɛ ya si jokuɛ ɔ nɔ. Nyagbenyagbe ɔ, a na kplu ɔ ngɛ Benyamin kotoku ɔ mi. 13  Kɛkɛ nɛ a gba a tade ɔmɛ ngɛ a he, nɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ kpale wo e tlomi ɔ kɛ fɔ e teji nɔ, nɛ a kpale kɛ ho ma a mi ya. 14  Benɛ Yuda kɛ e nyɛminyumu ɔmɛ ya su Yosef we ɔ mi ɔ, Yosef ngɛ lejɛ ɔ loloolo; nɛ a ya kplã si nɛ a ngɔ a hɛ mi kɛ bu si ngɛ e hɛ mi. 15  Yosef bi mɛ ke: “Mɛni nyɛ pee nɛ ɔ? Anɛ nyɛ li kaa nyumu kaa imi ɔ, ma nyɛ ma na okadihi nɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ maa ba hwɔɔ se lo?” 16  Kɛkɛ nɛ Yuda he nɔ ke: “Mɛni wa ma nyɛ ma de ye nyɔmtsɛ ɔ? Kɛ wa maa tsɔɔ nya ha kɛɛ? Nɛ mɛni blɔ nɔ wa maa gu kɛ tsɔɔ kaa dali ji wɔ? Anɔkuale Mawu ɔ na o nyɔguɛ ɔmɛ a tɔmi ɔ. Amlɔ nɛ ɔ, wa ba pee ye nyɔmtsɛ ɔ nyɔguɛhi, waa kɛ nɔ nɛ a na kplu ɔ ngɛ e dɛ ɔ tsuo!” 17  Se Yosef de ke: “Kpaoo, i be jã pee kɔkɔɔkɔ! Nɔ nɛ dɛ nɛ a na kplu ɔ ngɛ ɔ, lɛ nɛ e maa pee ye nyɔguɛ. Nyɛ ni nɛmɛ nɛ piɛ ɔ lɛɛ, nyɛɛ kuɔ kɛ ho nyɛ tsɛ ɔ ngɔ ya ngɛ tue mi jɔmi mi.” 18  Jehanɛ ɔ, Yuda hɛ lɛ kɛ su e he nɛ e de ke: “I kpa mo pɛɛ, ye nyɔmtsɛ, i kpa mo pɛɛ, ha nɛ o nyɔguɛ ɔ nɛ tu munyu nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ nɛ bu tue. O mi mi nɛ ko fu o nyɔguɛ ɔ, ejakaa o ngɛ kaa Farao nitsɛ. 19  Ye nyɔmtsɛ ɔ bi e nyɔguɛ ɔmɛ ke, ‘Anɛ nyɛ tsɛ ngɛ je mi loloolo lo? Anɛ nyɛ ngɛ nyɛminyumu kpa ko lo?’ 20  Lɔ ɔ he ɔ, wa de ye nyɔmtsɛ ɔ ke, ‘Wa ngɛ tsɛ nɛ e bwɔ, kɛ bi nɛ e fɔ ngɛ e bwɔmi si, lɛ ji nakutso. Se e nyɛminyumu ɔ gbo, lɔ ɔ he ɔ, lɛ pɛ ji e nyɛ ɔ binyumu nɛ piɛ, nɛ e tsɛ ɔ suɔ lɛ wawɛɛ.’ 21  Lɔ ɔ se ɔ, o de o nyɔguɛ ɔmɛ ke, ‘Nyɛ ya ngɔ lɛ kɛ ba ye ngɔ nɛ ma na lɛ.’ 22  Se wa de ye nyɔmtsɛ ɔ ke, ‘Nyumuyo ɔ be nyɛe maa je e tsɛ ɔ he. Ke e je e he ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, e tsɛ ɔ ma gbo.’ 23  Kɛkɛ nɛ o de o nyɔguɛ ɔmɛ ke, ‘Ke nyɛ nyɛminyumu wayo ɔ piɛɛ we nyɛ he kɛ bɛ ɔ, lɛɛ nyɛ be ye hɛ mi nae hu.’ 24  “Lɔ ɔ he ɔ, wa kuɔ kɛ ho o nyɔguɛ ɔ nɛ ji ye tsɛ ɔ ngɔ ya, nɛ wa ya de lɛ níhi nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ de ɔ. 25  Pee se ɔ, wa tsɛ ɔ de ke, ‘Nyɛɛ kpale kɛ ho nɛ nyɛ ya he niye ní bɔɔ kɛ ba ha wɔ.’ 26  Se wa de lɛ ke, ‘Wa be nyɛe ma kple kɛ ya. Ke wa nyɛminyumu wayo ɔ piɛɛ wa he ɔ, lɛɛ wa maa ya, ejakaa wa be nyɛe ma ya na nyumu ɔ hɛ mi kaa ja wa nyɛminyumu wayo ɔ piɛɛ wa he.’ 27  Kɛkɛ nɛ o nyɔguɛ ɔ nɛ ji ye tsɛ ɔ de wɔ ke, ‘Nyɛ le saminya kaa binyumuhi enyɔ pɛ nɛ ye yo ɔ fɔ ha mi. 28  Se a ti nɔ kake je ye he nɛ i de ke: “Atsinyɛ jemi ko be he kaa lohwe ko ya tsɔtslɔɔ e mi!” nɛ i nɛ́ lɛ hu kɛ ba si mwɛnɛ ɔ. 29  Ke nyɛ ngɔ nɔ nɛ ɔ hu kɛ je ye he kɛ ho, nɛ oslaa ko ya ná lɛ nɛ e gbo ɔ, bɔ fɛɛ bɔ nɛ e ji ɔ, nyɛ ma ha nɛ i kɛ ye yi mi mua kɛ amanehlu maa ho Yɔkɔ* mi ya.’ 30  “Amlɔ nɛ ɔ, ke i kpale kɛ ho o nyɔguɛ ɔ nɛ ji ye tsɛ ɔ ngɔ ya, nɛ nyumuyo ɔ piɛɛ we wa he ɔ, akɛnɛ e suɔ nyumuyo ɔ sane wawɛɛ* he je ɔ, 31  ke e na kaa nyumuyo ɔ be nɔuu pɛ ɔ, e ma gbo, nɛ ngɛ anɔkuale mi ɔ, wa ma ha nɛ wa tsɛ ɔ nɛ ji o nyɔguɛ ɔ kɛ e yi mi mua kɛ aywilɛho maa ho Yɔkɔ* mi ya. 32  O nyɔguɛ ɔ wo e tsɛ ɔ si kaa e maa hyɛ nɛ nɔ́ ko ko kɔ jokuɛ ɔ he. O nyɔguɛ ɔ de ke: ‘Ke i kpale we lɛ kɛ bɛ, nɛ́ ma ngɔ lɛ ba ha mo ɔ, lɛɛ i pee yayami kɛ si mo kɛ yaa neneene.’ 33  Lɔ ɔ he ɔ, i kpa mo pɛɛ, ha nɛ o nyɔguɛ ɔ mohu nɛ e hi si pe nɛ nyumuyo ɔ maa hi si kaa ye nyɔmtsɛ ɔ nyɔguɛ, konɛ nyumuyo ɔ nɛ e piɛɛ e nyɛminyumu ɔmɛ a he kɛ kpale kɛ ho. 34  Kɛ ma plɛ kɛ kpale kɛ ya ye tsɛ ɔ ngɔ kɛɛ ke nyumuyo ɔ piɛɛ we ye he? I be nyɛe ma hyɛ nɛ amanehlu nɛ ɔ nɛ ba ye tsɛ ɔ nɔ!”

Sisi Ningmahi

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Sheol.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Aloo “akɛnɛ e klaa mɛtɛ nyumuyo ɔ klaa he.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Sheol,” nɛ ji he nɛ a puɔ nihi ngɛ. Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.