1 Samuel 2:1-36

  • Hana sɔlemi (1-11)

  • Yayamihi nɛ Eli bimɛ enyɔ ɔmɛ pee (12-26)

  • Yehowa kojo Eli we ɔ (27-36)

2  Kɛkɛ nɛ Hana sɔle nɛ e de ke: “Ye tsui ngɛ nyae ngɛ Yehowa mi;Yehowa wo ye koli* ɔ nɔ. Ye nya pã kɛ wo ye he nyɛli ɔmɛ,Ejakaa i ngɛ nyae ngɛ o yi wami hemi ní peepee ɔmɛ a he.   Nɔ ko be nɛ ngɛ klɔuklɔu kaa Yehowa,Nɔ ko be, ja mo,Nɛ tɛ sa ko be nɛ ngɛ kaa wa Mawu ɔ.   Nyɛɛ jɔɔ he nɔ womi munyu tumi;Nyɛ ko ha nɛ he nɔ womi munyu ko nɛ je nyɛ nya mi,Ejakaa Yehowa ji Mawu nɛ ngɛ nile,Nɛ lɛ ji nɔ nɛ e ngmɛɔ níhi tsuo nɛ nihi peeɔ ɔ ngɛ dami nya.   Nyumu he wali ɔmɛ a kɛ̃ɛ̃ ɔmɛ a mi ku,Se a wo nihi nɛ a ngɛ si tɛe ɔ he wami.   Ni nɛmɛ nɛ a tɔ ɔ ma ya ye apaa konɛ a ná niye ní,Se hwɔ be nɔ nɛ hwɔ ngɛ lɛ yee ɔ yee hu. Yosa a fɔ bimɛ kpaago,Se yo nɛ ngɛ binyumuhi babauu ɔ ba pee posoposo.*   Yehowa gbeɔ nɔ, nɛ e baa wami yi;*E ngɔɔ nɔ kɛ yaa Yɔkɔ* mi, nɛ e tleɔ nɔ si.   Yehowa peeɔ nɔ ohiatsɛ, nɛ e peeɔ nɔ niatsɛ;E baa nɔ si, nɛ e woɔ nɔ nɔ.   E woɔ nɔ nɛ e ní ngɛ mɔbɔ ɔ nɔ kɛ jeɔ zu mi;E woɔ ohiatsɛ nɔ kɛ jeɔ la zu glekuu mi,*Konɛ e ha nɛ a kɛ nihi nɛ a hɛ mi ngɛ nyami ɔ nɛ hi si,Nɛ́ e ha mɛ sɛ nɛ hɛ mi ngɛ nyami. Yehowa níhi ji níhi nɛ hɛɛ zugba a nɛ,Nɛ e ngɔ zugba nɛ baa ní ɔ kɛ ma a nɔ.   E buɔ nihi nɛ a fĩɔ e se ɔ a nane hiami he,Se a ma ha nɛ yayami peeli ma ma a nya ngɛ diblii mi,Ejakaa pi adesa nitsɛ he wami nya nɛ e yeɔ kunimi. 10  Yehowa maa ywia ni nɛmɛ nɛ a kɛ lɛ ngɛ ta hwue ɔ;*E ma si kɛ je hiɔwe kɛ wo mɛ. Yehowa maa kojo kɛ ya su zugba a nyagbe he ɔmɛ,E ma ha e matsɛ ɔ he wamiNɛ e ma wo nɔ nɛ e pɔ lɛ nu ɔ koli* ɔ nɔ. 11  Kɛkɛ nɛ Elkana je kɛ ho e we mi ya ngɛ Rama, se nyumuyo ɔ ba pee Yehowa sɔmɔlɔ ngɛ osɔfo Eli hɛ mi. 12  Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Eli binyumu ɔmɛ ji yayami peeli; a bui Yehowa fɛɛ. 13  Nɔ́ nɛ a ngɔɔ osɔfo blɔ nya ní nɛ e sa kaa a ná kɛ je ni ɔmɛ a dɛ mi ɔ kɛ peeɔ ji nɛ ɔ nɛ: Be fɛɛ be nɛ nɔ ko ma ba sã afɔle ɔ, ke lo ɔ ngɛ fiae ɔ, osɔfo ɔ tsɔlɔ ko maa ba kɛ e dɛ mi fɔɔki nguɛ etɛtsɛ, 14  nɛ e kɛ ma ba gbɔ tsesi ɔ, aloo buɛ kɛ e nine enyɔ ɔ, aloo dadesɛ ɔ, aloo buɛ kɛ e nine kake ɔ mi. Nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ fɔɔki ɔ maa gbla kɛ ba a, osɔfo ɔ maa ngɔ kɛ ha e he. Jã ji bɔ nɛ a peeɔ Israel bi tsuo nɛ a baa Shilo ɔ nɛ. 15  Jehanɛ se hu ɔ, loko nyumu ɔ nɛ ngɛ afɔle ɔ sãe ɔ ma ha nɛ zɔ ɔ maa je la su ku po ɔ, osɔfo ɔ tsɔlɔ ko maa ba nɛ e ma ba de ke: “Ha osɔfo ɔ lo nɛ e ya sã. E be lo nɛ a hoo ngɔe ngɛ o dɛ, ja lo mumu pɛ.” 16  Ke nyumu ɔ de lɛ ke: “Mo ha nɛ a sã zɔ ɔ kekle,* konɛ lɔ ɔ se nɛ o ngɔ nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o suɔ”* ɔ, e ma de ke: “Ohoo, ha mi piɔ; ke pi jã a, ma ngɔ pani nya!” 17  Enɛ ɔ ha nɛ tsɔli ɔmɛ a yayami ɔ ba kle agbo nitsɛ ngɛ Yehowa hɛ mi, ejakaa nyumu ɔmɛ bui Yehowa afɔle ɔ. 18  Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Samuel ngɛ sɔmɔe ngɛ Yehowa hɛ mi, nɛ e woɔ klala efɔd,* e ngɛ mi kaa jokuɛ nyumuyo kɛkɛ ji lɛ mohu. 19  Jehanɛ hu ɔ, e yayo kpɛɔ tade klɔii nyafii ko nɛ kɔni be he haa lɛ, nɛ e kɛ ba haa lɛ jeha fɛɛ jeha ke e kɛ e huno ɔ kuɔ kɛ ba konɛ a ba sã daa jeha afɔle ɔ. 20  Nɛ Eli jɔɔ Elkana kɛ e yo ɔ, nɛ e de ke: “Yehowa nɛ e ha mo bi kɛ je yo nɛ ɔ mi kɛ to nɔ nɛ nyɛ ngɔ* lɛ kɛ ha Yehowa a nane mi.” Nɛ a kpale kɛ ho we mi ya. 21  Yehowa ngɔ e juɛmi kɛ ba Hana nɔ, nɛ e ngɔ hɔ; nɛ e fɔ binyumuhi etɛ kɛ biyihi enyɔ. Nɛ nyumuyo Samuel ya nɔ nɛ e ngɛ wae ngɛ Yehowa hɛ mi. 22  Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Eli wa saminya, se nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ e binyumu ɔmɛ ngɛ Israel bi ɔmɛ tsuo pee, kɛ bɔ nɛ a kɛ yihi nɛ a sɔmɔɔ ngɛ kpe he bo tsu ɔ sinya a nya a hii si hwɔe ha a, e nu lɛ tsuo pɛpɛɛpɛ. 23  E pɔɔ mɛ demi ke: “Mɛni he je nɛ nyɛ yaa nɔ nɛ nyɛ peeɔ níhi kaa kikɛ ɔ? Ejakaa níhi nɛ i ngɛ nue ngɛ ni ɔmɛ tsuo a nya ngɛ nyɛ he ɔ hí. 24  Dɛbi, ye binyumuhi, munyu nɛ ngɛ pɛe ngɛ Yehowa we bi ɔmɛ a kpɛti ɔ, pi nɔ́ kpakpa. 25  Ke adesa ko pee adesa kpa ko yayami ɔ, nɔ ko ma nyɛ ma kpa Yehowa pɛɛ ha lɛ;* se ke adesa ko pee yayami kɛ si Yehowa a, mɛnɔ ma nyɛ maa sɔle ha lɛ?” Se a bui a tsɛ ɔ tue, ejakaa Yehowa to e yi mi kaa e maa gbe mɛ. 26  Se jamɛ a be ɔ mi ɔ, nyumuyo Samuel ya nɔ nɛ e ngɛ wae ngɛ nɔmlɔ tso mi, nɛ e hɛ mi ba nyami ngɛ Yehowa kɛ nihi tsuo a hɛ mi. 27  Mawu nɔmlɔ ko ba Eli ngɔ nɛ e ba de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: ‘Anɛ i je we ye he kpo heii kɛ tsɔɔ o tsɛ we ɔ be mi nɛ a ji nyɔguɛhi kɛ ha Farao we ɔ ngɛ Egipt ɔ lo? 28  Nɛ a hla lɛ ngɛ Israel wɛtso ɔmɛ tsuo a kpɛti konɛ e sɔmɔ kaa ye we osɔfo, nɛ́ e kuɔ kɛ ya ye we afɔle sami la tɛ ɔ he konɛ e ya sã afɔlehi, e ya sã tsopa kɛ e he via,* nɛ e wo efɔd ngɛ ye hɛ mi; nɛ i ngɔ afɔlehi tsuo nɛ Israel bi ɔmɛ kɛ la sãã a kɛ ha o nɛ we ɔ. 29  Mɛni he je nɛ nyɛ bui ye afɔle ɔ kɛ ye nike ní nɛ i fã ke nyɛ kɛ ba ye hi he ɔ?* Mɛni he je nɛ o yaa nɔ nɛ o woɔ o binyumu ɔmɛ a hɛ mi nyami pe mi, nɛ afɔlehi tsuo nɛ ye ma Israel sãã a mi ní nɛmɛ nɛ hi pe kulaa a hu nyɛɛ kɛ ngɛ nyɛ he lɛe nɛ nyɛ ngɛ plɔkee ɔ? 30  “‘Enɛ ɔ he ɔ, Yehowa, Israel Mawu ɔ ngɛ dee ke: “Niinɛ, i de ke o we ɔ kɛ o nɛ we ɔ ma sɔmɔ mi kɛ ya daa.” Se amlɔ nɛ ɔ, Yehowa ngɛ dee ke: “I be jã pee kɔkɔɔkɔ, ejakaa nihi nɛ woɔ ye hɛ mi nyami ɔ, ma wo a hɛ mi nyami, se nihi nɛ a bui mi ɔ, bu be a he hie fɛɛ.” 31  Hyɛ! Be ma nɛ ma po o he wami* ɔ, kɛ o tsɛ we ɔ he wami ɔ kɛ fɔ he, nɛ nyumu ko be wae nɛ e bwɔ ngɛ o we ɔ mi. 32  Ngɛ ní kpakpahi nɛ a maa pee kɛ ha Israel tsuo se ɔ, moo lɛɛ he nyɛlɔ pɛ lɛ o maa hi hyɛe, nɛ a be nɔmoyo ko nae ngɛ o we ɔ mi hu gblegbleegble. 33  Ma ha nɛ o we ɔ mi nɔ ko nɛ́ e ya nɔ nɛ e sɔmɔ mi ngɛ ye we afɔle sami la tɛ ɔ he, nɛ e ma ha nɛ o hɛngmɛ be nɔ́ hyɛe hu, nɛ e ma ha nɛ o maa ye aywilɛho,* se o we ɔ mi nihi hiɛhiɛɛ ma gbo ngɛ nyumuhi a klaate nya. 34  Nɛ nɔ́ nɛ maa ba o binyumu enyɔ ɔmɛ nɛ ji Hofni kɛ Finehas a nɔ ɔ, maa pee okadi kɛ ha mo: Mɛ ni enyɔ ɔmɛ tsuo a ma gbo ligbi kake too. 35  Lɔ ɔ se ɔ, ma tle osɔfo anɔkualetsɛ ko si kɛ ha ye he. E maa pee níhi nɛ ye tsui suɔ;* nɛ ma po we nɛ maa hi si daa kɛ ha lɛ, nɛ e ma sɔmɔ kaa osɔfo kɛ ha nɔ nɛ i pɔ lɛ nu ɔ. 36  Nɔ fɛɛ nɔ nɛ maa piɛ ngɛ o we ɔ mi ɔ maa ba nɛ e ma ba kplã si kɛ ha lɛ konɛ e ha lɛ ní tsumi bɔ nɛ pee nɛ e ná sika bɔɔ kɛ abolo nɛ e maa ye, nɛ e ma de ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o ha mi osɔfohi a ní tsumi ɔmɛ eko nɛ ma tsu konɛ ma ná niye ní bɔɔ nɛ ma ye.”’”

Sisi Ningmahi

Aloo “ye he wami.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “gbli.”
Aloo “e kɛ nɔ baa wami mi.”
Aloo “Sheol,” nɛ ji, okadi peemi mi he ko nɛ gbogboe ɔmɛ ngɛ. Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Baiblo komɛ de ke “kuku nɔ.”
Baiblo komɛ de ke “Sawale maa nu ni nɛmɛ nɛ a kɛ Yehowa ngɛ ta hwue ɔ.”
Aloo “he wami.” Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.
Aloo “nɛ ngɛ o klaa jloe.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ha nɛ zɔ ɔ nɛ je la su ku kekle.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “e kɛ klala efɔd fi e mlɛ mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “pa.”
Baiblo komɛ de ke “Mawu maa da mi ha lɛ.”
Baiblo komɛ de ke “e ha nɛ afɔle sami la su ku nɛ te.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyɛ siɔ ye afɔle ɔ kɛ ye nike ní nɛ i fã ke nyɛ kɛ ba ye hi he ɔ atia a?”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kɔni.”
Aloo “o klaa ma gbɔjɔ.”
Aloo “níhi nɛ ngɛ ye tsui kɛ ye klaa mi.”