2 Matsɛmɛ 10:1-36

  • Yehu gbe Ahab we mi bimɛ ɔmɛ (1-17)

    • Yehonadab ba piɛɛ Yehu he (15-17)

  • Yehu gbe Baal jali ɔmɛ (18-27)

  • Yehu nɔ yemi ɔ he sane (28-36)

10  Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Ahab ngɛ binyumuhi 70 ngɛ Samaria. Lɔ ɔ he ɔ, Yehu ngma sɛ womihi, nɛ e tsɔ nɛ a kɛ ya ha Yezreel ganɔ ɔmɛ, kɛ nikɔtɔma amɛ, kɛ Ahab bimɛ ɔmɛ a nɔ hyɛli ɔmɛ* ngɛ Samaria, nɛ sɛ womi ɔ mi munyu ji:  “Nyɛ nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔmɛ ngɛ nyɛ ngɔ, nɛ nyɛ ngɛ ta zugba lɛhi, okpɔngɔhi, ma nɛ a fia gbogbo wo he, kɛ ta hwumi níhi. Lɔ ɔ he ɔ, ke nyɛ nine su sɛ womi nɛ ɔ nɔ ɔ,  nyɛɛ hla nyɛ nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔmɛ a kpɛti nɔ nɛ hi, nɛ́ e sa* pe kulaa, nɛ́ nyɛɛ ngɔ lɛ kɛ hi e tsɛ ɔ matsɛ sɛ ɔ nɔ. Lɔ ɔ se ɔ, nyɛɛ hwu kɛ fã nyɛ nyɔmtsɛ ɔ we ɔ he.”  Se a ye gbeye, nɛ a de ke: “Hyɛ! Ke matsɛmɛ enyɔ nyɛ we nɛ a da e hɛ mi ɔ, kɛ wɔɔ wa ma plɛ kɛ da e hɛ mi kɛɛ?”  Lɔ ɔ he ɔ, matsɛ we ɔ nɔ hyɛlɔ ɔ, amlaalo nɛ ngɛ ma a mi ɔ, nikɔtɔma amɛ, kɛ Ahab bimɛ ɔmɛ a nɔ hyɛli ɔmɛ tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi nɛ ɔ ya ha Yehu ke: “O sɔmɔli ji wɔ, nɛ wa maa pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ o ma de wɔ ke waa pee ɔ. Wa be nɔ ko matsɛ woe. Moo pee nɔ́ fɛɛ nɔ́ nɛ hi ngɛ o hɛ mi.”  Kɛkɛ nɛ e ngma sɛ womi enyɔne kɛ ya ha mɛ ke: “Ke nyɛ ngɛ ye se, nɛ nyɛ suɔ kaa nyɛ maa bu mi tue ɔ, lɛɛ nyɛɛ ngɔ nyɛ nyɔmtsɛ ɔ binyumu ɔmɛ a yi tɔhi kɛ ba ha mi hwɔɔ be nɛ ɔ mi ngɛ Yezreel.” Jamɛ a be ɔ mi ɔ, matsɛ ɔ binyumuhi 70 ɔmɛ ngɛ nyumuhi nɛ a buɔ mɛ ngɛ ma a mi ɔ a ngɔ. Nyumu nɛ ɔmɛ lɛ a ngɛ a nɔ hyɛe.  Benɛ a nine su sɛ womi ɔ nɔ pɛ ɔ, a nuu matsɛ ɔ binyumuhi 70 ɔmɛ, nɛ a gbe mɛ, nɛ a poo a yi kɛ wo kɛtɛhi* a mi, nɛ a kɛ mane Yehu ngɛ Yezreel.  Tsɔlɔ ɔ ba, nɛ e ba de lɛ ke: “A ngɔ matsɛ ɔ binyumu ɔmɛ a yi tɔ ɔmɛ kɛ ba.” Nɛ Yehu de lɛ ke: “Yaa to mɛ glekuglekuu enyɔ ngɛ ma a agbo ɔ nya kɛ ya si mɔtu.”  Benɛ e je kpo mɔtu ɔ, e ya da si ngɛ ni ɔmɛ tsuo a hɛ mi, nɛ e de mɛ ke: “Sane ko be nyɛ he.* Ee, i so ye nyɔmtsɛ ɔ yi nɔ, nɛ i gbe lɛ, se mɛnɔ lɛ gbe nimli nɛ ɔmɛ tsuo? 10  Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ná nɛ nyɛɛ le kaa Yehowa munyu kake ngmelu po be nɛ Yehowa tu kɛ si Ahab we ɔ nɛ be mi bae,* nɛ Yehowa pee nɔ́ nɛ e de kɛ gu e sɔmɔlɔ Eliya nɔ ɔ.” 11  Jehanɛ ɔ, Yehu gbe nihi tsuo nɛ piɛ ngɛ Ahab we ɔ mi ngɛ Yezreel, kɛ Ahab nyumuhi nɛ a buɔ mɛ, e huɛmɛ, kɛ e we osɔfo ɔmɛ tsuo kɛ ya si benɛ e píɛ e he nɔ ko hu. 12  Lɔ ɔ se ɔ, e te si nɛ e pue nɔ kɛ ho Samaria ya. Tsu* nɛ to hyɛli ɔmɛ mwɔɔ a to ɔmɛ si ngɛ mi ɔ ngɛ blɔ ɔ nɔ. 13  Yehu kɛ Yuda Matsɛ Ahazia nyɛminyumu ɔmɛ ya kpe ngɛ lejɛ ɔ, nɛ e bi mɛ ke, “Mɛnɔmɛ ji nyɛ?” A he nɔ ke: “Ahazia nyɛminyumuhi ji wɔ, nɛ wa ngɛ kplee kɛ yaa konɛ wa ya hyɛ kaa matsɛ ɔ kɛ manyɛ ɔ binyumu ɔmɛ ngɛ saminya lo.” 14  Oya nɔuu nɛ e de ke: “Nyɛɛ nuu mɛ hɛ ngmengmle!” Nɛ a nuu mɛ hɛ ngmengmle, nɛ a gbe mɛ ngɛ muɔ nɛ a toɔ nyu ngɛ mi ngɛ tsu nɛ to hyɛli ɔmɛ mwɔɔ a to ɔmɛ si ngɛ mi ɔ he. A yibɔ ji nyumuhi 42. E ha we nɛ a ti nɔ kake ngmelu po yi nɛ ná wami. 15  Benɛ e je lejɛ ɔ kɛ yaa a, e kɛ Rekab binyumu Yehonadab ya kpe nɛ́ e ma e ngɔ. Benɛ Yehu nga* lɛ ɔ, Yehu bi lɛ ke: “Anɛ o kɛ o tsui tsuo fĩ ye se* kaa bɔ nɛ imi hu i kɛ ye tsui tsuo fĩ o se ɔ lo?” Yehonadab he nɔ ke: “Ee.” “Ke jã a, lɛɛ moo ta ye dɛ mi.” Lɔ ɔ he ɔ, e ta e dɛ mi, nɛ Yehu ngɔ lɛ kɛ wo ta zugba lɛ ɔ mi. 16  Kɛkɛ nɛ Yehu de lɛ ke: “Ba piɛɛ ye he nɛ waa ho, nɛ́ o ya hyɛ hunga nɛ i ngɛ jee* ha Yehowa.” Lɔ ɔ he ɔ, a ha nɛ e piɛɛ Yehu he ngɛ e ta zugba lɛ ɔ mi kɛ ho. 17  Kɛkɛ nɛ e ba Samaria, nɛ e ba gbe nihi tsuo nɛ piɛ ngɛ Ahab we ɔ mi ngɛ Samaria a, kɛ ya si benɛ e kpata mɛ tsuo a hɛ mi kaa bɔ nɛ Yehowa de kɛ gu Eliya nɔ ɔ. 18  Jehanɛ hu ɔ, Yehu bua ni ɔmɛ tsuo a nya, nɛ e de mɛ ke: “Ahab ja Baal bɔɔ pɛ, se imi Yehu lɛɛ ma ja lɛ wawɛɛ nitsɛ. 19  Lɔ ɔ he ɔ, nyɛ ya tsɛ Baal gbali ɔmɛ tsuo, kɛ nihi tsuo nɛ a jaa lɛ ɔ, kɛ e we osɔfo ɔmɛ tsuo ha mi. Nyɛ ko ha nɛ e piɛ a ti nɔ ko, ejakaa i ngɛ afɔle ngua ko nɛ ma sã ha Baal. Nɔ fɛɛ nɔ nɛ be bae ɔ, e yi be wami náe.” Se Yehu ngɛ ga toe konɛ e kɛ kpata Baal jali ɔmɛ a hɛ mi. 20  Yehu de hu ke: “Nyɛ tsɛ kpe klɛdɛɛ ko* kɛ ha Baal.” Lɔ ɔ he ɔ, a tsɛ kpe ɔ. 21  Lɔ ɔ se ɔ, Yehu tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi ya ha Israelbi ɔmɛ tsuo, nɛ Baal jali ɔmɛ tsuo ba. E píɛ nɔ ko nɛ bɛ. A sɛ Baal we* ɔ, nɛ Baal we ɔ hyi tɔtɔɔtɔ, kɛ je nyagbe he kake kɛ ya si nyagbe he kpa. 22  E de nɔ nɛ hyɛɛ tade ɔmɛ a nɔ ɔ ke: “Je tadehi kɛ ba ha Baal jali ɔmɛ tsuo.” Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ tadehi kɛ ba ha mɛ. 23  Lɔ ɔ se ɔ, Yehu kɛ Yehonadab nɛ ji Rekab binyumu ɔ ya sɛ Baal we ɔ. Nɛ Yehu de Baal jali ɔmɛ ke: “Nyɛɛ hyɛ saminya nɛ Yehowa jalɔ ko nɛ ko hi hiɛ ɔ kaa ja Baal jali pɛ.” 24  Nyagbenyagbe ɔ, a ba konɛ a ba sã afɔlehi, kɛ sami afɔlehi. Yehu ngɔ e nyumuhi 80 kɛ to kpo ɔ nya, nɛ e de mɛ ke: “Ke nyumuhi nɛ i kɛ ngɛ nyɛ dɛ woe ɔ a ti nɔ ko je nyɛ dɛ ɔ, a maa ngɔ nɔ nɛ ha nɛ e je ɔ wami kɛ to nɔ ɔ wami nane mi.”* 25  Benɛ e sã sami afɔle ɔ ta pɛ nɛ Yehu de buli ɔmɛ kɛ asafoatsɛmɛ ɔmɛ ke: “Nyɛɛ ba nɛ nyɛ ba gbe mɛ! Nyɛ ko ha nɛ nɔ kake ngmelu po nɛ je nyɛ dɛ!” Lɔ ɔ he ɔ, buli ɔmɛ kɛ asafoatsɛmɛ ɔmɛ kɛ klaate gbe mɛ, nɛ a sake mɛ kɛ pue kpo ɔ nya, a ya hluu nɛ a ya sɛ Baal jami he ɔ se tsu ɔ* po mi. 26  Lɔ ɔ se ɔ, a je Baal we ɔ wɔ titima amɛ kpo, nɛ a sã mɛ tsuo. 27  A ku Baal wɔ titima a kɛ pue si, nɛ a ku Baal we ɔ hu kɛ pue si, nɛ a kɛ lejɛ ɔ pee niase yami he kɛ ba si mwɔnɛ ɔ. 28  Lɔ ɔ he ɔ, Yehu gu Baal jami ngɛ Israel. 29  Se Yehu kpale we kɛ ji yayamihi nɛ Yeroboam, Nebat binyumu ɔ ha nɛ Israel pee ɔ se. Lɔ ɔ ji kaa e ja sika tsu na bi ɔmɛ nɛ a ngɛ Betel kɛ Dan ɔ. 30  Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa de Yehu ke: “Akɛnɛ o pee nɔ́ kpakpa kɛ nɔ́ nɛ da ngɛ ye hɛ mi, nɛ́ o pee níhi tsuo nɛ ngɛ ye tsui mi kaa ma pee kɛ si Ahab we ɔ he je ɔ, o bimɛ maa hi Israel matsɛ sɛ ɔ nɔ kɛ ya si yi nɔ eywiɛne nɔ.” 31  Se Yehu hyɛ we nɛ́ e ye Yehowa, Israel Mawu ɔ mlaa amɛ a nɔ kɛ e tsui tsuo. E kpale we ngɛ yayamihi nɛ Yeroboam ha nɛ Israel pee ɔ a se. 32  Jamɛ a be ɔ mi ɔ, Yehowa ngmɛ blɔ nɛ nihi bɔni Israel zugba a ngɔmi bɔɔbɔɔbɔɔ. Hazael ya nɔ nɛ e tua Israelbi ɔmɛ ngɛ a zugba a tsuo nɔ, 33  kɛ je Yordan Pa a puje he blɔ, nɛ ji Gilead zugba a tsuo, Gadbi ɔmɛ a zugba a, Rubenbi ɔmɛ a zugba a, kɛ Manasebi ɔmɛ a zugba a, kɛ je Aroer nɛ ngɛ Arnon Dɔgba a* kasa nya a, kɛ ya si Gilead kɛ Bashan. 34  Yehu he sane nɛ piɛ, níhi tsuo nɛ e pee, kɛ he wami tsuo nɛ e ngɛ ɔ, a ngma ngɛ Israel matsɛmɛ ɔmɛ a be ɔ mi yi nɔ sane womi ɔ mi. 35  Lɔ ɔ se ɔ, Yehu ba gbo* nɛ a pu lɛ ngɛ Samaria; nɛ e binyumu Yehoahaz ba ye matsɛ ngɛ e se. 36  Be* abɔ nɛ Yehu kɛ ye Israel nɔ ngɛ Samaria ji jeha 28.

Sisi Ningmahi

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nihi nɛ a hyɛɔ Ahab nɔ.”
Aloo “nɛ́ e da.”
Aloo “kusiihi.”
Aloo “Dali ji nyɛ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ maa nɔ zugba.”
E ma nyɛ maa pee kaa he ko nɛ a mwɔɔ tohi a si ngɛ konɛ a sã a he bwɔmi.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “o tsui da.”
Aloo “jɔɔ.”
Aloo “kã nɛ i ngɛ pee.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Nyɛɛ jɔɔ kpe klɛdɛɛ ko nɔ.”
Aloo “jami he.”
Aloo “e klaa kɛ to nɔ ɔ klaa nane mi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ma a,” eko ɔ, e ji he ko nɛ a fia gbogbo kɛ wo he.
Aloo “Arnon Dɔ ɔ.”
Aloo “Yehu kɛ e nɛmɛ ɔmɛ ya hwɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “Ligbi.”