2 Matsɛmɛ 19:1-37

  • Hezekia bi Mawu yemi kɛ buami kɛ gu Yesaya nɔ (1-7)

  • Senakerib wo Yerusalem he gbeye (8-13)

  • Hezekia sɔlemi ɔ (14-19)

  • Mawu gu Yesaya nɔ kɛ ha lɛ heto (20-34)

  • Bɔfo ko gbe Asiriabi 185,000 (35-37)

19  Benɛ Matsɛ Hezekia nu nɔ́ nɛ ɔ pɛ ɔ, e gba e tade ɔmɛ, nɛ e bu kpekpe, nɛ e ho Yehowa we ɔ ya.  Kɛkɛ nɛ e tsɔ Eliakim, nɔ nɛ hyɛɛ we* ɔ nɔ ɔ, Shebna, nɛ ji womi ngmalɔ ɔ, kɛ osɔfo ɔmɛ a nikɔtɔma amɛ kɛ a he kpekpe kɛ ho gbalɔ Yesaya, nɛ ji Amoz binyumu ɔ ngɔ ya.  A ya de lɛ ke: “Nɔ́ nɛ Hezekia ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘Ligbi nɛ ɔ ji haomi, kɛ hɛ mi kami,* kɛ hɛ mi si puemi ligbi; ejakaa fɔmi su gbongu mi,* se he wami ko be nɛ a kɛ ma fɔ.  Eko ɔ, Yehowa, o Mawu ɔ maa nu Rabshake munyu ɔmɛ tsuo, nɔ nɛ e nyɔmtsɛ nɛ ji Asiria matsɛ ɔ tsɔ nɛ e ba bɔ Mawu hɛ kalɔ ɔ ahlua a, nɛ Yehowa, o Mawu ɔ maa kojo lɛ ngɛ munyuhi nɛ e nu ɔ he je. Lɔ ɔ he ɔ, moo sɔle kɛ ha nihi nɛ piɛ nɛ a yi ná wami ɔ.’”  Lɔ ɔ he ɔ, Matsɛ Hezekia sɔmɔli ɔmɛ ya Yesaya ngɔ,  nɛ Yesaya de mɛ ke: “Nɔ́ nɛ nyɛ ya de nyɛ nyɔmtsɛ ɔ ji nɛ ɔ nɛ, ‘Nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ: “Ko ha nɛ munyuhi nɛ o nu, nɛ ji munyuhi nɛ Asiria matsɛ ɔ tsɔli ɔmɛ kɛ bɔ mi ahlua a nɛ wo o he gbeye.  Hyɛ, ma ngɔ susumi ko kɛ wo e yi mi,* nɛ e maa nu sɛ gbi ko, nɛ e maa kpale kɛ ho lɛ nitsɛ e zugba nɔ ya; nɛ ma ha nɛ́ e nɔ ngɛ klaate nya ngɛ lɛ nitsɛ e zugba nɔ.”’”  Benɛ Rabshake nu kaa Asiria matsɛ ɔ je Lakish ɔ, e kpale kɛ ho e ngɔ ya, nɛ e ya na lɛ nɛ e kɛ Libna ngɛ ta hwue.  Jehanɛ ɔ, matsɛ ɔ nu nɛ a ngɛ dee ngɛ Etiopia Matsɛ Tirhaka he ke: “Hyɛ, e je kpo kɛ ba konɛ e kɛ mo nɛ ba hwu ta.” Lɔ ɔ he ɔ, e kpale tsɔ tsɔli kɛ ya Hezekia ngɔ ya de lɛ ke: 10  “Nɔ́ nɛ nyɛ ya de Yuda Matsɛ Hezekia ji nɛ ɔ nɛ, ‘Ko ha nɛ o Mawu ɔ nɛ o ngɔ o hɛ kɛ fɔ e nɔ ɔ nɛ e sisi mo ke: “A kɛ Yerusalem be Asiria matsɛ ɔ dɛ woe.” 11  Hyɛ! O nu níhi nɛ Asiria matsɛmɛ ɔmɛ pee zugba amɛ tsuo, bɔ nɛ a kpata a hɛ mi ha a. Anɛ moo lɛɛ a ma kpɔ̃ mo lo? 12  Je ma amɛ nɛ ye nɛmɛ ɔmɛ kpata a hɛ mi ɔ, anɛ a mawu ɔmɛ nyɛ nɛ a kpɔ̃ mɛ lo? Jije Gozan, Haran, Rezef, kɛ Edenbi ɔmɛ tsuo nɛ a ngɛ Telasar a ngɛ? 13  Jije Hamat matsɛ ɔ, Arpad matsɛ ɔ, kɛ Sefarvaim ma amɛ, Hena, kɛ Iva matsɛmɛ ɔmɛ ngɛ?’” 14  Hezekia ngɔ sɛ womi ɔmɛ ngɛ tsɔli ɔmɛ a dɛ nɛ e kane. Kɛkɛ nɛ Hezekia ho Yehowa we ɔ ya, nɛ e ya bli mi ngɛ Yehowa hɛ mi. 15  Nɛ Hezekia bɔni sɔlemi ha Yehowa ke: “Oo Yehowa, Israel Mawu, mo nɛ o hii si ngɛ matsɛ sɛ nɔ ngɛ kerubhi a nɔ,* mo pɛ ji anɔkuale Mawu ngɛ zugba a nɔ matsɛ yemi ɔmɛ tsuo a nɔ. Mo lɛ o bɔ hiɔwe kɛ zugba. 16  Oo Yehowa, mo ta tue nɛ o nu! Oo Yehowa, mo bli o hɛngmɛ nɛ o hyɛ! Moo nu munyuhi nɛ Senakerib tsɔ kaa a kɛ ba bɔ Mawu hɛ kalɔ ɔ ahlua a. 17  Oo Yehowa, e ji anɔkuale kaa Asiria matsɛmɛ ɔmɛ kpata je ma amɛ kɛ a zugba amɛ a hɛ mi. 18  Nɛ a sake a mawu ɔmɛ pue la mi, ejakaa pi mawuhi ji mɛ, mohu ɔ, a ji adesahi a nine nya ní tsumi, a ji tsohi kɛ tɛhi. Enɛ ɔ he je nɛ a nyɛ nɛ a kpata a hɛ mi ɔ nɛ. 19  Se amlɔ nɛ ɔ, Oo Yehowa, wa Mawu, wa kpa mo pɛɛ nɛ o he wa yi wami ngɛ e dɛ, konɛ zugba a nɔ matsɛ yemi ɔmɛ tsuo nɛ a le kaa mo pɛ ji Mawu, Oo Yehowa.” 20  Kɛkɛ nɛ Yesaya, Amoz binyumu ɔ tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi nɛ ɔ ya ha Hezekia ke: “Nɔ́ nɛ Yehowa, Israel Mawu ɔ ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘I nu sɔlemi nɛ o sɔle kɛ ha mi kɛ kɔ Asiria Matsɛ Senakerib he ɔ. 21  Munyu nɛ Yehowa tu kɛ si lɛ ji nɛ ɔ nɛ: “Zion biyo yomiyo ɔ ngɛ o he guɛ gbee, e ngɛ o he fɛu yee. Yerusalem biyo ɔ ngɛ e yi mimiɛe kɛ ngɛ mo woe. 22  Mɛnɔ ahlua lɛ o bɔ nɛ o tu musu bɔmi munyu kɛ si ɔ? Mɛnɔ nɔ lɛ o wo o gbi nɔ ngɛ,Nɛ o pã o hɛ mi kɛ wo ɔ? Israel Nɔ Klɔuklɔu ɔ lɛ o pee jã kɛ si ɔ nɛ! 23  O gu o tsɔli ɔmɛ a nɔ kɛ bɔ Yehowa ahlua, nɛ o de ke,‘Ma ngɔ ye ta zugba lɛhi babauu ɔ,Nɛ ma kuɔ kɛ ya yokuhi a yi mi,Ma ya Lebanon hehi nɛ kɛ pe kulaa a. Ma poo e seda tso ngua amɛ, e junipa tso kpakpa amɛ. Ma ya e hehi nɛ ngɛ tsitsaa lokoo ɔ, e hue tsohi nɛ a ngɛ kusuu ɔ mi. 24  Ma tsua vuhi, nɛ ma nu ma se nyu;I kɛ ye nane si ma ha nɛ Egipt pa amɛ* tsuo maa mii.’ 25  Anɛ o nui lo? Kɛ je blema lokoo nɛ a ma nya si.* Kɛ je blema nɛ i dla kɛ to. Amlɔ nɛ ɔ, ma ha nɛ e ba mi. O ma ha nɛ mahi nɛ́ a fia gbogbo wo a he ɔ nɛ́ a plɛ pee ma dokuhi. 26  Ma amɛ a mi bi ɔmɛ a he wami maa ta;A maa ye gbeye, nɛ zo maa gbe mɛ. A maa pee kaa zugba nɔ hu, kɛ nga mumu,A maa pee kaa tsu yi mi nga nɛ puje he kɔɔhiɔ ha nɛ e gbli. 27  Se i le o si himi, kɛ o yami kɛ o bami,Kɛ be nɛ o ná ye he abofu, 28  Ejakaa i nu ye he abofu nɛ o ná kɛ bɔ nɛ o ngɛ huãe ha a. Lɔ ɔ he ɔ, ma ngɔ ye gbowe ɔ kɛ wo o gugwɔ mi, nɛ ma wo o nya mi kpa,Nɛ ma kpale mo kɛ gu blɔ nɛ o gu nɔ kɛ ba a nɔ.” 29  “‘Nɛ enɛ ɔ maa pee okadi ha mo:* Jeha nɛ ɔ mi ɔ, nyɛ maa ye níhi nɛ mɛ nitsɛmɛ a puɛ;* nɛ jeha enyɔne ɔ mi ɔ, nyɛ maa ye ngma* nɛ maa puɛ kɛ je lɔ ɔ mi; se jeha etɛne ɔ lɛɛ nyɛ ma du wu nɛ nyɛ ma kpa, nɛ nyɛ maa pee wai ngmɔhi, nɛ nyɛ maa ye a mi ní. 30  Yuda we ɔ mi bi ɔmɛ nɛ́ maa tu fo, nɛ ji nihi nɛ a maa piɛ ɔ, a ma tsɛ̃ sipoku kɛ sɛ zu mi, nɛ a maa wo yiblii. 31  Ejakaa ni komɛ maa piɛ nɛ a maa je Yerusalem, nɛ nihi nɛ a he a yi wami maa je Zion Yoku ɔ nɔ. Yehowa tabohiatsɛ ɔ maa pee enɛ ɔ kɛ hɛdɔ. 32  “‘Lɔ ɔ he ɔ, nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ngɛ Asiria matsɛ ɔ he ji nɛ ɔ nɛ: “E be ma nɛ ɔ mi sɛeNɛ e be kɛ̃ɛ̃ mi bi ko tsɛ̃e kɛ ya lejɛ ɔNɛ e kɛ tsɛ̃i ko ba be lɛ tuaeNɛ e be ta hwumi kpoku* ko fiae kɛ wo he. 33  Blɔ nɛ e gu nɔ kɛ ba a, lɔ ɔ nɔ e maa gu kɛ kpale kɛ ho;E be ma nɛ ɔ mi sɛe,” Yehowa lɛ de. 34  “Ma fã ma nɛ ɔ he, nɛ ma he e yi wami ngɛ imi nitsɛ ye he je,Kɛ ye sɔmɔlɔ David hu he je.”’” 35  Jamɛ a nyɔ ɔ mi nɔuu ɔ, Yehowa bɔfo ɔ je kpo, nɛ e ya kpata nyumuhi 185,000 a hɛ mi ngɛ Asiria tabo ɔ sito he ɔ mi. Mɔtu mla benɛ ni ɔmɛ te si ɔ, a na gbogboe ɔmɛ tsuo nɛ pueɔ si. 36  Lɔ ɔ he ɔ, Asiria Matsɛ Senakerib je lejɛ ɔ, nɛ e kpale kɛ ho Nineve ya, nɛ e ya hi lejɛ ɔ. 37  Nɛ benɛ e ya kplã si ngɛ e mawu Nisrok we* ɔ, lɛ nitsɛ e binyumuhi Adramelek kɛ Sharezer ngɔ klaate kɛ gbe lɛ, nɛ a tu fo kɛ ho Ararat zugba a nɔ ya. Nɛ e binyumu Esarhadon ba ye matsɛ ngɛ e se.

Sisi Ningmahi

Aloo “matsɛ we.”
Aloo “jɛmi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ejakaa bimɛ ɔmɛ su fɔmi kotoku ɔ nya.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “mumi ko kɛ wo e mi.”
Baiblo komɛ de ke “ngɛ kerubhi a kpɛti.”
Aloo “Nilo dɔhi nɛ ngɛ Egipt ɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɛ a pee.”
Nɛ ji Hezekia.
Aloo “ngma wuhi nɛ pue si nɛ a puɛ.”
Ngma nɛ a ngɛ tsɔɔe ngɛ hiɛ ɔ ji hwiit, blɛfo kɛ a henɔ ɔmɛ.
E ji kpoku loo gbogbo nɛ a daa nɔ kɛ hwuɔ ta, aloo a kɛ poɔ ma he piɛ.
Aloo “jami he.”