2 Matsɛmɛ 4:1-44

  • Elisha ha nɛ yalɔyo ko nu hiɛ babauu (1-7)

  • Shunem yo ko je nubwɔ peemi su kpo (8-16)

  • A ha nɛ yo ɔ fɔ binyumu; jokuɛ ɔ gbo (17-31)

  • Elisha tle jokuɛ ɔ nɛ gbo ɔ si (32-37)

  • Elisha jé nɔ́ nɛ maa ye nɔ awi ɔ ngɛ flɔ ɔ mi (38-41)

  • Elisha ha nɛ abolo ɔ hiɛ babauu (42-44)

4  Jehanɛ ɔ, gbali ɔmɛ a bimɛ ɔmɛ a yi ɔmɛ a kpɛti nɔ kake ba fo ya kɛ pue Elisha nɔ ke: “Ye huno ɔ nɛ ji o sɔmɔlɔ ɔ gbo, nɛ mo nitsɛ o le kaa benɛ o sɔmɔlɔ ɔ ngɛ je mi ɔ, e yeɔ Yehowa gbeye. Amlɔ nɛ ɔ, nɔ ko nɛ wa hɛɛ lɛ hiɔ ɔ ba konɛ e ba ngɔ ye bimɛ enyɔ ɔmɛ tsuo kɛ ho kaa nyɔguɛhi.” 2  Kɛkɛ nɛ Elisha bi lɛ ke: “Mɛni ma pee ha mo? Mo de mi, mɛni o ngɛ ngɛ we ɔ mi?” Yo ɔ ha heto ke: “O mawayo ɔ be nɔ́ ko nɔ́ ko kaa ja nu tɔ* kake pɛ.” 3  Nɛ e de lɛ ke: “Jee kpo nɛ o ya ba buɛ mi guhi ngɛ nihi nɛ o kɛ mɛ ngɛ kpɔ ɔ mi ɔ a dɛ. Ko ya ba bɔɔ ko kɛkɛ. 4  Lɔ ɔ se ɔ, o kɛ o binyumu ɔmɛ nɛ ya sɛ tsu mi nɛ nyɛ nga sinya a kɛ wo nyɛ yi. Wo buɛ ɔmɛ a mi nu, nɛ ke eko hyi ɔ, moo hɛ kɛ ya se.” 5  Lɔ ɔ he ɔ, yo ɔ je e he kɛ ho. Kɛkɛ nɛ yo ɔ ya nga sinya a kɛ wo e kɛ e binyumu ɔmɛ a yi, nɛ e bimɛ ɔmɛ ngɔ buɛ ɔmɛ kɛ ngɛ lɛ hae, nɛ e ngɛ a mi nu woe. 6  Benɛ buɛ ɔmɛ hyi ɔ, e de e binyumu ɔmɛ a ti nɔ kake ke: “Ngɔɔ buɛ kpa kɛ ba.” Se e de e nyɛ ɔ ke: “Buɛ ko be hu.” Kɛkɛ nɛ nu ɔ se po. 7  Nɛ yo ɔ ba nɛ e ba bɔ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ, nɛ e de yo ɔ ke: “Yaa nɛ o ya jua nu ɔ kɛ wo o he hiɔ ɔmɛ, nɛ nɔ́ nɛ maa piɛ ɔ, o kɛ o binyumu ɔmɛ nyɛ kɛ hyɛ nyɛ he.” 8  Ligbi ko ɔ, Elisha ya Shunem, nɛ yo ko ngɛ lejɛ ɔ nɛ e he biɛ, nɛ yo ɔ nyɛ e nɔ nɛ e ye ní ngɛ lejɛ ɔ. Be fɛɛ be nɛ Elisha maa be ngɛ lejɛ ɔ, e gbaa lejɛ ɔ nɛ e ya yeɔ ní. 9  Lɔ ɔ he ɔ, yo ɔ de e huno ɔ ke: “I le kaa nyumu ɔ nɛ pɔɔ hiɛ ɔ bami ɔ ji Mawu nɔmlɔ klɔuklɔu. 10  I kpa mo pɛɛ, ha nɛ waa pee tsu nyafii ko ngɛ tsu ɔ yi mi, nɛ́ waa ngɔ sa, kɛ okplɔɔ, kɛ sɛ, kɛ kane tso kɛ ma mi. Kɛkɛ ɔ, be fɛɛ be nɛ e maa ba wa ngɔ ɔ, e ma nyɛ maa hi lejɛ ɔ.” 11  Ligbi ko ɔ, Elisha ba lejɛ ɔ, nɛ e ya hiɔwe tsu ɔ mi konɛ e ya hwɔ si. 12  kɛkɛ nɛ, e de e tsɔlɔ Gehazi ke: “Yaa tsɛ Shunem yo ɔ kɛ ba.” Nɛ e ya tsɛ yo ɔ kɛ ba, nɛ yo ɔ ba da si ngɛ Elisha hɛ mi. 13  Kɛkɛ nɛ Elisha de Gehazi ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o de yo ɔ ke, ‘Hyɛ dengme sɔuu nɛ o gbo ngɛ wa he. Mɛni á pee ha mo? Anɛ o ngɛ sane ko nɛ o maa suɔ nɛ ma kɛ ya fɔ matsɛ ɔ, aloo tabo nyatsɛ ɔ hɛ mi ha mo lo?’” Se yo ɔ ha heto ke: “Imi nitsɛ ye ma mi bi a kpɛti nɛ i ngɛ.” 14  Lɔ ɔ he ɔ, Elisha bi ke: “Lɛɛ mɛni a ma nyɛ maa pee ha lɛ?” Nɛ Gehazi de ke: “Anɔkuale mi ɔ, e be binyumu, nɛ e huno ɔ hu bwɔ.” 15  Oya nɔuu nɛ Elisha de ke: “Tsɛ lɛ kɛ ba.” Lɔ ɔ he ɔ, e ya tsɛ yo ɔ kɛ ba, nɛ yo ɔ ba da si ngɛ sinya a nya. 16  Kɛkɛ nɛ Elisha de lɛ ke: “Hwɔɔ se jeha be nɛ ɔ mi ɔ, o maa hɛɛ binyumu ngɛ o kɔni bɔkɔ mi.” Se yo ɔ de lɛ ke: “Dɛbi, ye nyɔmtsɛ, anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ! Koo ye o mawayo ɔ lakpa.” 17  Se yo ɔ ngɔ hɔ, nɛ benɛ e ke e suu jeha pɛpɛɛpɛ ɔ, e fɔ binyumu kaa bɔ nɛ Elisha de lɛ ɔ. 18  Jokuɛ ɔ ba wa, nɛ ligbi ko ɔ, e je kpo kɛ ho e tsɛ ɔ ngɔ ya ngɛ ní kpali ɔmɛ a ngɔ. 19  E ya nɔ nɛ e de e tsɛ ɔ ke: “Ye yi, Ao ye yi!” Kɛkɛ nɛ e tsɛ ɔ de tsɔlɔ ɔ ke: “Ngɔɔ lɛ kɛ ya ha e nyɛ ɔ.” 20  Lɔ ɔ he ɔ, e ngɔ lɛ kɛ ya ha e nyɛ ɔ, nɛ e hi si ngɛ e nyɛ ɔ tɛ nɔ kɛ ya si piani, kɛkɛ nɛ e gbo. 21  Lɔ ɔ se ɔ, yo ɔ kuɔ kɛ ho nɛ e kɛ jokuɛ ɔ ya fɔ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ sa a nɔ, nɛ e nga sinya wo e yi, nɛ e je. 22  Kɛkɛ nɛ e tsɛ e huno ɔ, nɛ e de lɛ ke: “I kpa mo pɛɛ nɛ o wo tsɔli ɔmɛ a ti nɔ kake kɛ teji kake blɔ ba ha mi, konɛ ma sa fo kɛ ya anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ ngɔ nɛ ma ba.” 23  Se e huno ɔ de lɛ ke: “Mɛni he je nɛ o yaa na lɛ mwɔnɛ ɔ? Pi nyɔhiɔ ehe aloo hejɔɔmi ligbi ji mwɔnɛ ɔ.” Se yo ɔ de lɛ ke: “Tsa pi nɔ́ ko.” 24  Kɛkɛ nɛ yo ɔ wo teji ɔ nɔ ní, nɛ e de e tsɔlɔ ɔ ke: “Wo teji ɔ fo. Ko gbɔjɔ fo ɔ mi, ja i de mo ke o pee jã.” 25  Lɔ ɔ he ɔ, yo ɔ ya anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ ngɔ ngɛ Karmel Yoku ɔ nɔ. Benɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ na lɛ ngɛ tsitsaa a, oya nɔuu nɛ e de Gehazi nɛ ji e tsɔlɔ ɔ ke: “Hyɛ! Shunem yo ɔ lɛ ma a nɛ. 26  I kpa mo pɛɛ nɛ o tu fo nɛ o kɛ lɛ ya kpe, nɛ o bi lɛ ke, ‘O ngɛ saminya lo? O huno ɔ ngɛ saminya lo? O bi ɔ ngɛ saminya lo?’” Yo ɔ he nɔ ke: “Wɔ tsuo wa ngɛ saminya.” 27  Benɛ yo ɔ ba su anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ ngɔ ngɛ yoku ɔ nɔ ɔ, oya nɔuu nɛ e nu Elisha nane. Kɛkɛ nɛ Gehazi ba konɛ e ba tsitsɛɛ lɛ kɛ ya se, se anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ de lɛ ke: “Ngmɛɛ e he, ejakaa e ngɛ aywilɛho yee wawɛɛ,* nɛ Yehowa kɛ nɔ́ nɛ ɔ laa mi, nɛ e de we mi.” 28  Kɛkɛ nɛ yo ɔ bi Elisha ke: “Anɛ i bi ye nyɔmtsɛ ɔ ke e ha mi binyumu lo? Anɛ i de we mo ke, ‘Koo ye mi lakpa’ lo?” 29  Oya nɔuu nɛ Elisha de Gehazi ke: “Fĩ o tade ɔ kɛ wo o mlɛmi, nɛ o wo ye dɛma tso ɔ kɛ to dɛ nɛ o ho. Ke o kɛ nɔ ko kpe ɔ, ko nga lɛ; nɛ ke nɔ ko hu nga mo ɔ, ko he nɔ. Yaa nɛ o ya ngɔ ye dɛma tso ɔ kɛ fɔ jokuɛ ɔ hɛ mi.” 30  Kɛkɛ nɛ jokuɛ ɔ nyɛ ɔ de ke: “Be abɔ nɛ Yehowa hɛ ngɛ, nɛ mo nitsɛ hu o* hɛ ngɛ nɛ ɔ, i be o he jee.” Lɔ ɔ he ɔ, Elisha te si, nɛ e kɛ lɛ ho. 31  Gehazi sɛ a hlami kɛ ho, nɛ e kɛ dɛma tso ɔ ya fɔ jokuɛ ɔ hɛ mi, se gbi ko pɛ́, nɛ jokuɛ ɔ mimiɛɛ we e he hulɔ. E kpale e se, nɛ e kɛ Elisha ya kpe, nɛ e de lɛ ke: “Jokuɛ ɔ ti si.” 32  Benɛ Elisha ba su we ɔ mi ɔ, jokuɛ nyumuyo ɔ gbo kɛ fɔɔ si ngɛ e sa a nɔ. 33  E sɛ tsu ɔ mi, nɛ e nga sinya a kɛ wo mɛ ni enyɔ ɔmɛ a yi, nɛ e bɔni sɔlemi ha Yehowa. 34  Kɛkɛ nɛ Elisha kuɔ sa tso ɔ, nɛ e ya bu jokuɛ ɔ nɔ, nɛ e kɛ lɛ nitsɛ e nya to jokuɛ ɔ nya he, nɛ e hɛngmɛhi ngɛ jokuɛ ɔ hɛngmɛhi a nɔ, nɛ e ninehi pueɔ si ngɛ jokuɛ ɔ ninehi a nɔ, nɛ e bu jokuɛ ɔ nɔ, kɛkɛ nɛ jokuɛ ɔ he bɔni la dɔmi. 35  Elisha nyɛɛ kɛ ya kɛ ba ngɛ we ɔ mi, nɛ e ya kuɔ sa tso ɔ, nɛ e bu jokuɛ ɔ nɔ ekohu. Jokuɛ ɔ tsile si kpaago, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e bli e hɛngmɛ. 36  Kɛkɛ nɛ Elisha tsɛ Gehazi nɛ e de lɛ ke: “Tsɛ Shunem yo ɔ kɛ ba.” Nɛ e tsɛ yo ɔ, nɛ yo ɔ ba e ngɔ. Lɔ ɔ se ɔ, Elisha de yo ɔ ke: “Wo o binyumu ɔ.” 37  Nɛ yo ɔ ba nɛ e ba kplã si, nɛ e kɛ e hɛ mi bu zugba ngɛ Elisha hɛ mi, lɔ ɔ se ɔ, e wo e binyumu ɔ kɛ je kpo. 38  Benɛ Elisha kpale kɛ ba Gilgal ɔ, jamɛ a be ɔ mi ɔ, hwɔ ba zugba a nɔ. Gbali ɔmɛ a binyumu ɔmɛ hii si ngɛ e hɛ mi, nɛ e de e tsɔlɔ ɔ ke: “Ngɔɔ buɛ agbo kɛ ma la nɔ, nɛ́ o pee flɔɔ kɛ ha gbali ɔmɛ a binyumu ɔmɛ.” 39  Nɛ a ti nɔ kake ho nga a mi ya konɛ e ya tsɔ ba,* nɛ e na nga nɔ tso ko, nɛ e tsɔ e nɔ yiblii ɔ eko kɛ wo e tade ɔ mi tɔtɔɔtɔ. Kɛkɛ nɛ e kpale kɛ ba, nɛ e ba poo kɛ wo buɛ ɔ mi, pohu e li nɔ́ nɛ ji. 40  Pee se ɔ, a gba flɔɔ ɔ kɛ ha nyumu ɔmɛ kaa a ye, se benɛ a sa a nya pɛ ɔ, a kpa ngmlaa ke: “Oo anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ, gbenɔ ngɛ buɛ ɔ mi.” Nɛ a jɔɔ yemi. 41  Kɛkɛ nɛ e de mɛ ke: “Nyɛ ha mi mamu.” Benɛ e plɛ mamu ɔ kɛ wo buɛ ɔ mi ɔ, e de mɛ ke: “Nyɛ gba flɔɔ ɔ kɛ ha ni ɔmɛ.” Jehanɛ ɔ, nɔ́ ko be buɛ ɔ mi nɛ maa ye mɛ awi hu. 42  Nyumu ko je Baal Shalisha kɛ ba, nɛ e ba ha anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ abolo 20 nɛ a kɛ barli* kekleekle yiblii pee, kɛ ngma ehe kotoku kake. Lɔ ɔ se ɔ, Elisha de ke: “Ngɔɔ kɛ ha ni ɔmɛ nɛ a ye.” 43  Se e tsɔlɔ ɔ de ke: “Kɛ ma plɛ kɛ gba nɔ́ nɛ ɔ ha nyumuhi 100 kɛɛ?” Nɛ Elisha de ke, “Ngɔɔ kɛ ha ni ɔmɛ nɛ a ye, ejakaa nɔ́ nɛ Yehowa ngɛ dee ji nɛ ɔ nɛ, ‘A maa ye, nɛ eko maa piɛ.’” 44  Kɛkɛ nɛ e ngɔ ní ɔ kɛ ma ni ɔmɛ a hɛ mi, nɛ a ye, nɛ eko piɛ kaa bɔ nɛ Yehowa de ɔ.

Sisi Ningmahi

Aloo “buɛ kɛ e nya gagaa.”
Aloo “ejakaa e klaa dooɔ ngɛ e mi.”
Aloo “o klaa.”
Blɛfo gbi mi ɔ, a tsɛɛ lɛ ke mallow.
E ji ngma henɔ ko.