2 Matsɛmɛ 5:1-27

  • Elisha tsa Naaman kpiti ɔ ha lɛ (1-19)

  • Kpiti pue Gehazi ngɛ hɛ tsumi he je (20-27)

5  Siria matsɛ ɔ ngɛ tabo nyatsɛ ko nɛ a tsɛɛ lɛ ke Naaman, e ji nyumu ko nɛ e he biɛ wawɛɛ, nɛ e nyɔmtsɛ ɔ buɔ lɛ wawɛɛ, ejakaa Yehowa gu e nɔ kɛ ha nɛ Siria ye kunimi.* Tatsɛ kpanaa ji lɛ, se e ji kpititsɛ.*  Be ko nɛ Siriabi ɔmɛ ya tua Israel ɔ, a nu jokuɛ yoyo ko kɛ je Israel zugba a nɔ, nɛ e ba pee Naaman yo ɔ sɔmɔlɔ.  Jokuɛ yoyo ɔ de e nyɔmtsɛ yo ɔ ke: “I ná nɛ ye nyɔmtsɛ ɔ ya na gbalɔ ɔ nɛ ngɛ Samaria a! Jinɛ e ma tsa e kpiti ɔ ha lɛ.”  Lɔ ɔ he ɔ, e* ya nɛ e ya bɔ e nyɔmtsɛ ɔ nɔ́ nɛ jokuɛ yoyo ɔ nɛ je Israel ɔ de ɔ.  Kɛkɛ nɛ Siria matsɛ ɔ de lɛ ke: “Yaa nɔuu! Ma mane Israel matsɛ ɔ sɛ womi.” Lɔ ɔ he ɔ, e ho, nɛ benɛ e yaa a, e hɛɛ sika hiɔ talɛnt* nyɔngma, sika tsu 6,000 kɛ he tsakemi tadehi nyɔngma.  E ngɔ sɛ womi ɔ kɛ ba ha Israel matsɛ ɔ, nɛ munyu nɛ ngɛ sɛ womi ɔ mi ji: “Ke o nine su sɛ womi nɛ ɔ nɔ ɔ, ná nɛ o le kaa i ngɛ ye sɔmɔlɔ Naaman tsɔe kɛ ba o ngɔ konɛ o tsa e kpiti ɔ ha lɛ.”  Benɛ Israel matsɛ ɔ kane sɛ womi ɔ, amlɔ nɔuu nɛ e gba e tade ɔmɛ, nɛ e de ke: “Anɛ Mawu ji mi nɛ́ i ngɛ gbenɔ kɛ wami nɔ he wami lo? Ejakaa e tsɔ nyumu nɛ ɔ kɛ ba ye ngɔ ke ma tsa e kpiti ɔ ha lɛ! Nyɛ nitsɛmɛ nyɛ na kaa nyumu nɛ ɔ ngɛ ye nya tsɔe.”  Se benɛ Elisha, anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ nu kaa Israel matsɛ ɔ gba e tade ɔmɛ ɔ, oya nɔuu nɛ e tsɔ nɛ a ngɔ sɛ gbi kɛ ya ha matsɛ ɔ ke: “Mɛni he je nɛ o gba o tade ɔmɛ ɔ? I kpa mo pɛɛ nɛ o ha nɛ e ba ye ngɔ konɛ e ná nɛ e le kaa gbalɔ ko ngɛ Israel.”  Lɔ ɔ he ɔ, Naaman kɛ e we okpɔngɔ ɔmɛ kɛ e ta zugba lɛ ɔmɛ ba, nɛ a ba da si ngɛ Elisha we ɔ agbo ɔ nya. 10  Se Elisha tsɔ tsɔlɔ kɛ ya de lɛ ke: “Yaa nɛ o ya du o he ngɛ Yordan Pa a mi si kpaago, nɛ o he womi ɔ maa hi ekohu, nɛ o he ma tsɔ.” 11  Kɛkɛ nɛ Naaman mi mi fu wawɛɛ, nɛ e ma blɔ nɔ kɛ yaa, nɛ e ngɛ dee ke: “I susu kaa ‘e maa je kpo kɛ ba ye ngɔ, nɛ e ma ba da si ngɛ hiɛ ɔ, nɛ e ma tsɛ Yehowa e Mawu ɔ biɛ, nɛ e maa fɔ e nine kɛ ya kɛ ba ngɛ kpiti ɔ nɔ konɛ e tsa mi.’ 12  Anɛ Damasko pa amɛ nɛ ji Abana kɛ Farpar a hí pi nyuhi tsuo nɛ a ngɛ Israel ɔ lo? Anɛ i be nyɛe nɛ ma du ngɛ a mi nɛ ye he nɛ tsɔ lo?” Kɛkɛ nɛ e plɛ e he, nɛ e kɛ abofu je. 13  Se e sɔmɔli ɔmɛ su e he nɛ a de lɛ ke: “Tsaatsɛ, ke nɔ́ ko nɛ he wa wawɛɛ nɛ gbalɔ ɔ de mo ke o pee ɔ, anɛ o ko pee we lo? Lɛɛ ke e de mo kɛkɛ ke, ‘Yaa du o he nɛ o he nɛ tsɔ’ ɔ, anɛ e sa nɛ lɔ ɔ peemi nɛ ye ha mo lo?” 14  Kɛkɛ nɛ e kple kɛ ho, nɛ e ya nɔ Yordan Pa a mi* si kpaago kaa bɔ nɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ de lɛ ɔ. Lɔ ɔ se ɔ, e he womi ɔ ba hi ekohu, nɛ e pee kaa jokuɛ nyumuyo he womi, nɛ e he tsɔ. 15  Lɔ ɔ se ɔ, e kɛ nihi babauu* nɛ a piɛɛ e he ɔ kpale a se kɛ ho anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ ngɔ ya, nɛ e ya da si ngɛ e hɛ mi, nɛ e de lɛ ke: “Kpaako i na kaa Mawu ko be zugba a nɔ he ko he ko kaa ja Israel. Amlɔ nɛ ɔ, i kpa mo pɛɛ, moo ngɔ nike ní* ngɛ o sɔmɔlɔ ɔ dɛ.” 16  Se Elisha de lɛ ke: “Be abɔ nɛ Yehowa nɔ nɛ i sɔmɔɔ lɛ* ɔ hɛ ngɛ nɛ ɔ, i be ngɔe.” E nyɛ e nɔ kaa e ngɔ, se e ya nɔ nɛ e kua. 17  Nyagbenyagbe ɔ, Naaman de lɛ ke: “Ke o be ngɔe ɔ, lɛɛ i kpa mo pɛɛ, ha nɛ a ha o sɔmɔlɔ ɔ zugba nɛ ɔ nɔ zu teji okpɔngɔ enyɔ a yi tlomi, ejakaa imi o sɔmɔlɔ ɔ, i be sami afɔle aloo afɔle kpa ko sãe ha mawu kpa ko kaa ja Yehowa pɛ. 18  Se Yehowa nɛ ngɔ nɔ́ kake nɛ ɔ pɛ kɛ ke o sɔmɔlɔ ɔ: Ke ye nyɔmtsɛ matsɛ ɔ ya Rimon jami he ɔ konɛ e ya kplã si ngɛ lejɛ ɔ, e kpasaa ye kɔni, lɔ ɔ he ɔ, e sa nɛ ma kplã si ngɛ Rimon jami he ɔ. Ke i kplã si ngɛ Rimon jami he ɔ, i kpa Yehowa pɛɛ nɛ e kɛ ke o sɔmɔlɔ ɔ.” 19  Kɛkɛ nɛ e de lɛ ke: “Yaa ngɛ tue mi jɔmi mi.” Benɛ Naaman je e he kɛ ho saii ɔ, 20  Gehazi nɛ ji anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ Elisha tsɔlɔ ɔ de e he ke: ‘Hyɛ, ye nyɔmtsɛ ɔ ha nɛ Naaman, Siriano nɛ ɔ ye e he, ejakaa e ngɔɛ níhi nɛ e kɛ ba a. Be abɔ nɛ Yehowa hɛ ngɛ nɛ ɔ, ma tu fo kɛ nyɛɛ e se nɛ ma ya ngɔ nɔ́ ko ngɛ e dɛ.’ 21  Lɔ ɔ he ɔ, Gehazi tu fo kɛ nyɛɛ Naaman se. Benɛ Naaman na kaa nɔ ko ngɛ fo tue kɛ ma ngɛ e se ɔ, e kple si ngɛ e zugba lɛ ɔ mi, nɛ e kɛ lɛ ya kpe nɛ e bi lɛ ke: “Sane ko lo?” 22  Kɛkɛ nɛ Gehazi de lɛ ke: “Pi sane ko. Ye nyɔmtsɛ ɔ tsɔ mi ke ma ba de mo ke, ‘Hyɛ! Piɔ pɛ nɛ nihewi enyɔ je gbali ɔmɛ a binyumu ɔmɛ a ngɔ ngɛ Efraim yoku ɔmɛ a nɔ kɛ ba ye ngɔ. I kpa mo pɛɛ nɛ o ha mɛ sika hiɔ talɛnt kake kɛ he tsakemi tadehi enyɔ.’” 23  Naaman de lɛ ke: “Oo moo ngɔ talɛnt enyɔ.” E nyɛ e nɔ hluu, nɛ e fi sika hiɔ talɛnt enyɔ kɛ wo baagi enyɔ mi, nɛ e ngɔ he tsakemi tadehi enyɔ kɛ piɛɛ he, nɛ e ngɔ ní ɔmɛ kɛ ha e sɔmɔli enyɔ, nɛ a tloo kɛ nyɛɛ Gehazi hɛ mi. 24  Benɛ e su Ofel* ɔ, e ngɔ ní ɔmɛ ngɛ a dɛ kɛ ya to we ɔ mi, nɛ e wo nyumu ɔmɛ blɔ. Benɛ a je ɔ, 25  e ya nɛ e ya da si ngɛ e nyɔmtsɛ ɔ kasa nya. Kɛkɛ nɛ Elisha bi lɛ ke: “Gehazi, jije o je?” Nɛ e de lɛ ke: “O sɔmɔlɔ ɔ yɛ he ko he ko.” 26  Elisha bi lɛ ke: “Benɛ nyumu ɔ kple si kɛ je e ta zugba lɛ ɔ mi nɛ e kɛ mo ba kpe ɔ, anɛ o susu kaa i li lo? Anɛ be nɛ ɔ ji be nɛ a kɛ ngɔɔ sika hiɔ, loo tadehi, loo oliv ngmɔhi, loo wai ngmɔhi, loo jijɔhi, loo nahi, loo sɔmɔli, loo mawayihi lo? 27  Enɛ ɔ he ɔ, Naaman kpiti ɔ ma pue o kɛ o sisi bimɛ nyɛ he* kɛ maa ya neneene.” Amlɔ nɔuu nɛ kpiti pue e he futaa kaa snoo, nɛ e je Elisha hɛ mi kɛ ho.

Sisi Ningmahi

Aloo “he Siria yi wami.”
Aloo “he womi nɔ hiɔ yaya pue lɛ.”
E ma nyɛ maa pee kaa Naaman.
Talɛnt kake peeɔ kilogram 34.2 (oz t 1,101 ). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “e mu kɛ ya Yordan Pa a sisi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “tabo.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “jɔɔmi.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nɔ nɛ i daa si ngɛ e hɛ mi.”
He ko nɛ ngɛ Samaria, e ma nyɛ maa pee kpongu ko aloo he ko nɛ a fia gbogbo kɛ wo he.
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “kpiti ɔ maa mɛtɛ o kɛ o sisi bimɛ nyɛ he.”