2 Matsɛmɛ 6:1-33

  • Elisha ha nɛ gbiɛ yi ɔ ba nyu hɛ (1-7)

  • Elisha kɛ Siriabi ɔmɛ (8-23)

    • A bli Elisha tsɔlɔ ɔ hɛngmɛ (16, 17)

    • A yu Siriabi ɔmɛ a juɛmɛ (18, 19)

  • Hwɔ ba Samaria ma nɛ a sa yi ɔ mi (24-33)

6  Gbali ɔmɛ a binyumu ɔmɛ de Elisha ke: “Hyɛ! He nɛ waa kɛ mo ngɛ ɔ klee we ha wɔ. 2  Wa kpa mo pɛɛ, ha nɛ waa ho Yordan Pa a he ya. Ha nɛ wa ti nɔ fɛɛ nɔ nɛ ya po tso ngɛ lejɛ ɔ konɛ wa kɛ pee he ko nɛ wa ma nyɛ maa hi ngɛ lejɛ ɔ.” E de mɛ ke: “Nyɛɛ ya.” 3  A kpɛti nɔ kake bi lɛ ke: “Wa kpa mo pɛɛ, tse o kɛ o sɔmɔli ɔmɛ maa ya?” Nɛ e de ke: “I kɛ nyɛ maa ya.” 4  Lɔ ɔ he ɔ, e kɛ mɛ ho, nɛ benɛ a ya su Yordan Pa a he ɔ, a bɔni tso ɔmɛ poomi. 5  Benɛ a kpɛti nɔ kake ngɛ tso ko poe ɔ, gbiɛ ɔ yi kpɔ kɛ nɔ nyu ɔ mi, nɛ e kpa ngmlaa ke: “Ao, ye nyɔmtsɛ, pe wa ya ba oo!” 6  Anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ bi lɛ ke: “Jije e nɔ?” Nɛ e tsɔɔ lɛ he nɛ e nɔ ɔ. Kɛkɛ nɛ e po tso ko, nɛ e fɔ tso ɔ kɛ fɔ lejɛ ɔ, nɛ gbiɛ ɔ yi ɔ ba da nyu ɔ hɛ. 7  E de lɛ ke: “Mo wo.” Lɔ ɔ he ɔ, e kpa e nine mi nɛ e wo. 8  Jehanɛ ɔ, Siria matsɛ ɔ ya konɛ e kɛ Israel nɛ ya hwu ta. E kɛ e sɔmɔli ɔmɛ susu he nɛ e de mɛ ke: “I kɛ nyɛ ma ya to si ngɛ hiɛ ɔ kɛ hiɛ ɔ.” 9  Kɛkɛ nɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi ya ha Israel matsɛ ɔ ke: “Hyɛ nɛ o ko gu lejɛ ɔ, ejakaa lejɛ ɔ ji he nɛ Siriabi ɔmɛ maa gu kɛ ba.” 10  Lɔ ɔ he ɔ, Israel matsɛ ɔ tsɔ nɛ a kɛ sɛ gbi ya ha e we bi ɔmɛ nɛ a ngɛ he nɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ bɔ lɛ kɔkɔ kaa e ko ya a. E ya nɔ nɛ e bɔ matsɛ ɔ kɔkɔ, nɛ e yɛ lejɛ ɔ. Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ si abɔ.* 11  Enɛ ɔ ha nɛ Siria matsɛ ɔ mi mi fu,* nɛ e tsɛ e sɔmɔli ɔmɛ nɛ e bi mɛ ke: “Nyɛ de mi! Wa kpɛti mɛnɔ lɛ e fĩ Israel matsɛ ɔ se?” 12  Kɛkɛ nɛ e sɔmɔli ɔmɛ a kpɛti nɔ kake de ke: “Ye nyɔmtsɛ matsɛ, pi wa ti nɔ ko nɔ ko! Gbalɔ Elisha nɛ ngɛ Israel ɔ ji nɔ nɛ deɔ Israel matsɛ ɔ níhi nɛ o deɔ ngɛ mo nitsɛ o tsu nɛ o hwɔɔ mi ɔ mi ɔ nɛ.” 13  Matsɛ ɔ de mɛ ke: “Nyɛɛ ya nɛ nyɛ ya hla he nɛ e ngɛ, konɛ ma tsɔ nyumuhi nɛ a ya nu lɛ kɛ ba.” Pee se ɔ, a ba bɔ lɛ amaniɛ ke: “E ngɛ Dotan.” 14  Oya nɔuu nɛ e tsɔ okpɔngɔhi kɛ ta zugba lɛhi kɛ tabuli babauu kɛ ya lejɛ ɔ; a ya su nyɔ mi, nɛ a bɔle ma a. 15  Mɔtu mla benɛ anɔkuale Mawu ɔ nɔmlɔ ɔ tsɔlɔ* ɔ te si nɛ e je kpo ɔ, e na kaa tabuli kɛ okpɔngɔhi kɛ ta zugba lɛhi bɔle ma a. Oya nɔuu nɛ tsɔlɔ ɔ de Elisha ke: “Akuanyɛ, ye nyɔmtsɛ! Kɛ wa maa pee kɛɛ?” 16  Se e de tsɔlɔ ɔ ke: “Koo ye gbeye! Ejakaa nihi nɛ a kɛ wɔ ngɛ ɔ hiɛ pe nihi nɛ a kɛ mɛ ngɛ ɔ.” 17  Kɛkɛ nɛ Elisha bɔni sɔlemi ke: “Oo Yehowa, i kpa mo pɛɛ nɛ o bli e hɛngmɛ konɛ e hyɛ nɔ́.” Amlɔ nɔuu nɛ Yehowa bli tsɔlɔ ɔ hɛngmɛ nɛ e na, nɛ hyɛ! yoku ɔmɛ a nɔ hyi tɔ kɛ la okpɔngɔhi kɛ la ta zugba lɛhi nɛ bɔle Elisha kɛ kpe. 18  Benɛ Siriabi ɔmɛ kple kɛ ba Elisha ngɔ ɔ, e sɔle ha Yehowa nɛ e de ke: “I kpa mo pɛɛ, ha nɛ ma nɛ ɔ hɛngmɛ nɛ yu.” Lɔ ɔ he ɔ, e ha nɛ a hɛngmɛ yu kaa bɔ nɛ Elisha bi ɔ. 19  Kɛkɛ nɛ Elisha de mɛ ke: “Pi blɔ ɔ ji nɛ ɔ, nɛ tsa pi ma a hu ji nɛ ɔ. Nyɛɛ nyɛɛ ye se konɛ ma ngɔ nyɛ kɛ ya nyumu ɔ nɛ nyɛ ngɛ lɛ hlae ɔ ngɔ.” Se e ngɔ mɛ kɛ ho Samaria ya. 20  Benɛ a ya su Samaria a, Elisha de ke: “Oo Yehowa, mo bli a hɛngmɛ konɛ a hyɛ nɔ́.” Lɔ ɔ he ɔ, Yehowa bli a hɛngmɛ nɛ a na kaa a ngɛ Samaria ma a kpɛti. 21  Benɛ Israel matsɛ ɔ na mɛ ɔ, e bi Elisha ke: “Ye tsɛ, ma gbe mɛ lo, ma gbe mɛ lo?” 22  Se Elisha de lɛ ke: “Koo gbe mɛ. Anɛ o gbeɔ nihi nɛ o kɛ o klaate kɛ o kɛ̃ɛ̃ nuu mɛ nyɔguɛ ɔ lo? Ha mɛ ní nɛ a ye kɛ nyu nɛ a nu, nɛ́ a kpale kɛ ho a nyɔmtsɛ ɔ ngɔ ya.” 23  Lɔ ɔ he ɔ, e ngmɛ mɛ okplɔɔ ngua, nɛ a ye ní nɛ a nu ní, nɛ lɔ ɔ se ɔ, e wo mɛ blɔ kɛ ho a nyɔmtsɛ ɔ ngɔ ya. Nɛ kɛ je lɔ ɔ se ɔ, Siriabi ɔmɛ a basabasa peeli a kuu ɔ ba tua we Israel zugba a hu. 24  Lɔ ɔ se ɔ, Siria Matsɛ Benhadad bua e tabo* ɔ tsuo nya, nɛ a kuɔ kɛ ho nɛ a ya sa Samaria yi. 25  Lɔ ɔ he ɔ, hwɔ nɛ nya wa ba Samaria, nɛ a sa ma a yi kɛ ya si be nɛ a jua teji yi kake sika hiɔ 80, nɛ a jua beleku lahuɛ fĩ dɛ kɔkɔ enyɔ* sika hiɔ 5. 26  Benɛ Israel matsɛ ɔ bee ngɛ gbogbo ɔ nɔ ɔ, yo ko kpa ngmlaa kɛ de lɛ ke: “Oo ye nyɔmtsɛ matsɛ, ye bua wɔ!” 27  Nɛ matsɛ ɔ de lɛ ke: “Ke Yehowa yi bua mo ɔ, jije ma ná yemi kɛ buami ngɛ kɛ ha mo? Anɛ ma ná kɛ je ngma fiaami he ɔ lo? Aloo kɛ je wai kɛ nu ngami he ɔ?” 28  Matsɛ ɔ bi lɛ ke: “Mɛni ji o sane ɔ?” E he nɔ ke: “Yo nɛ ɔ de mi ke, ‘Moo ngɔ o binyumu ɔ kɛ ba nɛ́ waa ye lɛ mwɔnɛ ɔ, konɛ hwɔɔ ɔ, waa ye ye binyumu ɔ.’ 29  Lɔ ɔ he ɔ, wa hoo ye binyumu ɔ nɛ wa ye. E nɔ jena a, i de lɛ ke, ‘Moo ngɔ o binyumu ɔ kɛ ba nɛ waa ye.’ Se e ngɔ e binyumu ɔ kɛ ya laa.” 30  Benɛ matsɛ ɔ nu yo ɔ munyu ɔmɛ pɛ ɔ, e gba e tade ɔmɛ. Benɛ matsɛ ɔ bee ngɛ gbogbo ɔ nɔ ɔ, ni ɔmɛ na kaa e wo kpekpe ngɛ e tade ɔmɛ a sisi. 31  Kɛkɛ nɛ e de ke: “Ke i pui Elisha, Shafat binyumu ɔ yi ngɛ nya mwɔnɛ ɔ, lɛɛ Mawu kɛ mi nɛ ye nɛ e kɛ mi nɛ ye wawɛɛ nitsɛ!” 32  Elisha hii si ngɛ e we ɔ mi, nɛ nikɔtɔma amɛ hii si ngɛ e kasa nya. Kɛkɛ nɛ matsɛ ɔ tsɔ nyumu ko kɛ sɛ e hlami, se loko tsɔlɔ ɔ ma ba su ɔ, Elisha de nikɔtɔma amɛ ke: “Tse nyɛ na kaa nɔ gbelɔ bi nɛ ɔ tsɔ konɛ a ba po ye yi? Nyɛɛ hyɛ nɛ́ ke tsɔlɔ ɔ ba a, nyɛ nga sinya a, nɛ nyɛɛ pi sinya a se konɛ e ko nyɛ nɛ e sɛ mi. Anɛ pi e nyɔmtsɛ ɔ nane si nɛ ngɛ pɛe ngɛ e se kɛ ma a lo?” 33  Benɛ e kɛ mɛ ngɛ munyu tue nɛ e nya mɛ si ɔ, tsɔlɔ ɔ ba hia si, nɛ matsɛ ɔ hu ba hia si nɛ e de ke: “Haomi nɛ ɔ je Yehowa ngɔ. Mɛni he je nɛ e sa nɛ ma ya nɔ nɛ ma mlɛ Yehowa?”

Sisi Ningmahi

Aloo “Pi si kake loo si enyɔ nɛ nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “matsɛ ɔ tsui wo la.”
Aloo “sɔmɔlɔ.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “sito he.”
Aloo “kab mi dlami eywiɛ mi kake.” Kab kake peeɔ Lita 1.22 (kwat 1.11). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.