2 Mose 36:1-38

  • Níhi nɛ a kɛ ba a hiɛ kɛ be nɔ (1-7)

  • Kpe he bo tsu ɔ mami (8-38)

36  “Bezalel, Oholiab kɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e le nguɛ nya ní tsumi* ɔ maa pee kpe he bo tsu ɔ he ní ɔmɛ tsuo kaa bɔ nɛ Yehowa fã ke a pee ɔ. Yehowa ha mɛ juɛmi konɛ a nyɛ nɛ a kɛ tsu ní tsumi ɔ saminya.”  Kɛkɛ nɛ Mose tsɛ Bezalel kɛ Oholiab kɛ nɔ fɛɛ nɔ nɛ e le nguɛ nya ní tsumi nɛ Yehowa ha lɛ nile ɔ,* nɛ ji nɔ fɛɛ nɔ nɛ e je e tsui mi nɛ e ngɔ e he kɛ ha faa kaa e ma tsu ní ɔ.  Kɛkɛ nɛ a ngɔ nike ní nɛ Israel bi ɔmɛ kɛ ba konɛ a kɛ tsu ní tsumi klɔuklɔu ɔ tsuo ngɛ Mose dɛ. Se daa mɔtu ɔ, Israel bi ɔmɛ jeɔ a tsui mi nɛ a ngɔɔ nike ní kɛ ba haa lɛ.  Lɔ ɔ he ɔ, benɛ a je ní tsumi klɔuklɔu ɔ sisi ɔ, nihi nɛ a le nguɛ nya ní tsumi ɔ tsuo bɔni bami setsɔsetsɔ,  nɛ a ba ngɛ Mose dee ke: “Níhi nɛ ni ɔmɛ kɛ ngɛ bae ɔ hiɛ pe nɔ́ nɛ wa hia nɛ waa kɛ ma tsu ní tsumi nɛ Yehowa fã ke wa tsu ɔ.”  Lɔ ɔ he ɔ, Mose fã ke a fia adafi ngɛ sito he ɔ tsuo ke: “Nyumuhi kɛ yihi, nyɛ ko ngɔ níhi nɛ nyɛɛ kɛ ngɛ bae kaa nike ní klɔuklɔu ɔ kɛ ba hu.” Enɛ ɔ he ɔ, a tsi ni ɔmɛ a nya kaa a ko ngɔ nɔ́ ko nɔ́ ko kɛ ba hu.  Níhi nɛ a kɛ ba a maa su kɛ ní tsumi ɔ tsuo tsumi, nɛ e hiɛ pe jã po.  Nguɛ nya ní tsuli ɔmɛ tsuo ngɔ klala kpakpa nɛ a lo, kpã bluu, lohwe he bwɔmi nɛ hɛɛ alamua tu su,* kɛ bo tsutsu kɛ lo bo tsu ɔ he bo nyɔngma, nɛ a ngɔ kɛ pee bo tsu ɔ; nɛ e* lo kerubhi kɛ wo a mi.  Bo tsu ɔ he bo ɔ eko fɛɛ eko kami ji kɔni fã* 28, nɛ e blimi ji kɔni fã 4. Bo tsu ɔ he bo ɔmɛ tsuo a kami kɛ a blimi sɔ fiee. 10  Kɛkɛ nɛ Bezalel kpɛ bo tsu ɔ he bo ɔ enuɔ kɛ tsa a sibi a nya, nɛ e kpɛ bo tsu ɔ he bo enuɔ nɛ piɛ ɔ hu kɛ tsa a sibi a nya. 11  Lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ kpã bluu kɛ pee gahi ngɛ bo tsu ɔ he bo ɔ kake nya, ngɛ he nɛ a maa kpe a nya ngɛ ɔ. E pee jã nɔuu kɛ wo bo tsu ɔ he bo nɛ e ngɛ nyagbe kulaa a hu nya, ngɛ he nɛ a maa kpe a nya ngɛ ɔ. 12  E pee ga 50 kɛ wo bo tsu ɔ he bo kake nya, nɛ e pee ga 50 kɛ wo bo tsu ɔ he bo kake ɔ hu nya ngɛ he nɛ a maa kpe a nya ngɛ ɔ, konɛ ga amɛ a hɛ mi nɛ kpee a sibi. 13  Lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ sika tsu kɛ pee gbowe 50, nɛ e ngɔ gbowe ɔmɛ kɛ la gahi nɛ a ngɛ bo tsu ɔ he bo ɔmɛ a nya a mi, konɛ bo tsu ɔ nɛ pee nɔ́ mluku kake. 14  Lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ apletsi he bwɔmi kɛ pee bo tsu ɔ he bo nɛ a kɛ ma bu bo tsu ɔ nɔ. E pee bo tsu ɔ he bo 11. 15  Bo tsu ɔ he bo ɔ eko fɛɛ eko kami ji kɔni fã 30, nɛ e blimi ji kɔni fã 4. Bo tsu ɔ he bo 11 ɔmɛ tsuo a kami kɛ a blimi sɔ fiee. 16  Kɛkɛ nɛ e ngɔ bo tsu ɔ he bo enuɔ kɛ kpe a sibi a nya, nɛ e ngɔ ekpa a nɛ piɛ ɔ hu kɛ kpe a sibi a nya. 17  Lɔ ɔ se ɔ, e pee ga 50 ngɛ bo tsu ɔ he bo nɛ e ngɛ nyagbe kulaa a nya, ngɛ he nɛ a maa kpe a nya ngɛ ɔ, nɛ e pee ga 50 ngɛ bo tsu ɔ he bo kake ɔ hu nya, ngɛ he nɛ a maa kpe a nya ngɛ ɔ. 18  Nɛ e pee akɔblee gbowe 50 konɛ a kɛ la bo tsu ɔ he bo enyɔ ɔmɛ a mi kɛ kpe, konɛ bo tsu ɔ he bo ɔ nɛ pee nɔ́ mluku kake. 19  E ngɔ agbosu he womihi nɛ a wo lɛ tsopa tsutsu kɛ pee bo tsu ɔ nɔ hami nɔ́, nɛ e ngɔ pa mi gbe he womihi kɛ pee nɔ hami nɔ́ konɛ a kɛ ha lɔ ɔ hu nɔ. 20  Kɛkɛ nɛ e ngɔ akasia tso kɛ pee bo tsu ɔ si mami tsohi nɛ a daa si tlɔmɔɔ ɔ. 21  Si mami tso ɔmɛ eko fɛɛ eko kami ji kɔni fã nyɔngma, nɛ e blimi ji kɔni fã kake kɛ fã. 22  Si mami tso ɔmɛ eko fɛɛ eko ngɛ sisi kpɔ* enyɔ; kpɔ ɔmɛ ngɛ a sibi a hanɔ. Jã ji bɔ nɛ e pee bo tsu ɔ he si mami tso ɔmɛ tsuo. 23  Lɔ ɔ he ɔ, e pee bo tsu ɔ he si mami tsohi nɛ a kɛ maa ma bo tsu ɔ kasa fã nɛ tsɔɔ woyi je ɔ, e pee si mami tso 20 ngɛ woyi je. 24  Kɛkɛ nɛ e pee sika hiɔ nɔ dami nɔ́ 40 nɛ a kɛ wo si mami tso 20 ɔmɛ a sisi. A kɛ nɔ dami nɔ́ enyɔ wo si mami tso kake sisi kɛ ha e sisi kpɔ enyɔ ɔmɛ, nɛ a kɛ nɔ dami nɔ́ enyɔ wo si mami tso fɛɛ si mami tso nɛ nyɛɛ se ɔ sisi kɛ ha a sisi kpɔ enyɔ ɔmɛ. 25  Bo tsu ɔ kasa fã nɛ tsɔɔ yiti je ɔ hu, e pee si mami tso 20, 26  kɛ a sika hiɔ nɔ dami nɔ́ 40 ngɛ lejɛ ɔ. Nɔ dami nɔ́ enyɔ ngɛ si mami tso kake sisi, nɛ nɔ dami nɔ́ enyɔ ngɛ si mami tso kpa amɛ eko fɛɛ eko sisi. 27  Se bo tsu ɔ se he nɛ tsɔɔ pusinɔ he je ɔ lɛɛ, e pee si mami tso ekpa ngɛ lejɛ ɔ. 28  E pee si mami tso enyɔ nɛ a kɛ pee kɔ̃ nya tsohi ngɛ bo tsu ɔ se kɔ̃ nya enyɔ ɔmɛ. 29  Kɔ̃ nya tso ɔmɛ bɔ he enyɔ kɛ je sisi kɛ ya hiɔwe, nɛ a ya pi kekle ga a. Jã nɛ e pee kɔ̃ nya tso enyɔ ɔmɛ tsuo. 30  Lɔ ɔ he ɔ, si mami tso ɔmɛ tsuo a yibɔ ji kpaanyɔ, kɛ a he sika hiɔ nɔ dami nɔ́ 16, nɔ dami nɔ́ enyɔ ngɛ si mami tso ɔ eko fɛɛ eko sisi. 31  Jehanɛ ɔ, e ngɔ akasia tso kɛ pee tso tlaatlaa. E ngɔ enuɔ kɛ bia si mami tso ɔmɛ a mi ngɛ bo tsu ɔ kasa kake, 32  nɛ e ngɔ tso tlaatlaa enuɔ kɛ bia si mami tsohi nɛ a ngɛ bo tsu ɔ kasa kake ɔ mi hulɔ, nɛ e ngɔ tso tlaatlaa enuɔ kɛ bia si mami tsohi nɛ a ngɛ bo tsu ɔ se ɔ mi, he nɛ tsɔɔ pusinɔ he je ɔ. 33  Kɛkɛ nɛ e pee kpɛti tso tlalaa a, nɛ e ha nɛ e bia si mami tso ɔmɛ a mi kɛ je kɔ̃ nya hiɛ kɛ ya si kɔ̃ nya hiɛ. 34  E ngɔ sika tsu kɛ ha si mami tso ɔmɛ a he, nɛ e ngɔ sika tsu kɛ pee ga amɛ konɛ a ngɔ tso tlaatlaa amɛ kɛ hɔɔ a mi, nɛ e kɛ sika tsu ha tso tlaatlaa amɛ a he. 35  Jehanɛ ɔ, e ngɔ kpã bluu, lohwe he bwɔmi nɛ hɛɛ alamua tu su, bo tsutsu, kɛ klala kpakpa nɛ a lo kɛ pee tsu mi pomi bo. E lo kerubhi kɛ wo mi. 36  Nɛ e ngɔ akasia tso kɛ pee e titima eywiɛ, nɛ e ngɔ sika tsu kɛ ha a he, nɛ e ngɔ sika tsu kɛ pee gbowehi, nɛ e ngɔ sika hiɔ kɛ pee titima amɛ a nɔ dami nɔ́ eywiɛ. 37  Lɔ ɔ se ɔ, e ngɔ kpã bluu, lohwe he bwɔmi nɛ hɛɛ alamua tu su, bo tsutsu, kɛ klala kpakpa nɛ a lo, nɛ e lo mɛ kɛ bla kɛ pee bo tsu ɔ nya patesia,* 38  nɛ e pee e titima enuɔ, kɛ a gbowehi. E ngɔ sika tsu kɛ ha a yi mi ɔmɛ, kɛ a mi lami ní ɔmɛ* a he, se a nɔ dami nɔ́ enuɔ ɔmɛ lɛɛ akɔblee lɛ e kɛ pee.

Sisi Ningmahi

Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “nyumu fɛɛ nyumu nɛ e tsui le ní.”
Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, “ni nɛmɛ nɛ a tsui le ní.”
“Lohwe he bwɔmi.” E ji jijɔ he bwɔmi nɛ a lo lɛ kaa kpa, nɛ a wo lɛ kɔla nɛ ji alamua tu su.
E ngɛ heii kaa Bezalel he munyu a ngɛ tue ɔ nɛ.
Kɔni fã kake peeɔ sɛntimita 44.5 (intsisi 17.5). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Aloo “tso jãi.”
Aloo “tsu nya bo.”
Aloo “ga amɛ.”