4 Mose 11:1-35

  • Munyu huitihuiti tumi ha nɛ la je Mawu ngɔ kɛ ba (1-3)

  • Ni ɔmɛ fo ya ke a ha mɛ muɔ lo (4-9)

  • Mose nu he kaa lɛ nɔ kake be nyɛe maa nyɛɛ ni ɔmɛ a hɛ mi (10-15)

  • Yehowa ha nikɔtɔmahi 70 e mumi ɔ (16-25)

  • Eldad kɛ Medad; Yoshua je hunga ha Mose (26-30)

  • Bebeehi ba; a gbla ni ɔmɛ a tue ngɛ a hɛkɔ ɔ he je (31-35)

11  Jehanɛ ɔ, ni ɔmɛ bɔni munyu huitihuiti tumi ngɛ Yehowa hɛ mi. Benɛ Yehowa nu ɔ, e mi mi wo la, nɛ la nɛ je Yehowa ngɔ bɔni tsomi ngɛ a kpɛti, nɛ e sã nihi nɛ a ngɛ sito he ɔ se ɔ a ti ni komɛ.  Benɛ ni ɔmɛ kpa ngmlaa kɛ bɔni Mose tsɛmi ɔ, e kpa Yehowa pɛɛ wawɛɛ ha mɛ, nɛ la a gbo.  Lɔ ɔ he ɔ, a wo lejɛ ɔ biɛ ke Tabera,* ejakaa la nɛ je Yehowa ngɔ ɔ tso ngɛ a kpɛti ngɛ lejɛ ɔ.  Lɔ ɔ se ɔ, futufututsɛmɛ* nɛ a ngɛ a kpɛti ɔ de ke ní komɛ ngɛ mɛ jloe, nɛ Israel bi ɔmɛ hu bɔni ya fomi ekohu, nɛ a ngɛ dee ke: “Mɛnɔ ma ha wɔ muɔ lo nɛ waa ye?  Hyɛ bɔ nɛ wa kaiɔ pa mi lo nɛ wa yeɔ bɔ nɛ wa suɔ ngɛ Egipt nɛ wa wui he hiɔ, kɛ jamatlɛ ɔmɛ, atlɛ ɔmɛ, sabola ba amɛ, sabola amɛ, kɛ galik ɔmɛ ha!  Se amlɔ nɛ ɔ, wa* ngɛ gbɔjɔe. Wa nɛ nɔ́ kpa ko kaa ja mana nɛ ɔ pɛ.”  Mana a ngɛ kaa korianda wu, nɛ e ngɛ kaa bedola blaa.*  Ni ɔmɛ jeɔ kpo nɛ a ya kukuɔɔ, nɛ a wɛɛɔ ngɛ wɛ tɛhi a nɔ aloo a gbeeɔ* ngɛ tso mi. Lɔ ɔ se ɔ, a hooɔ ngɛ buɛ mi, aloo a kɛ peeɔ abolo lokotolokoto, nɛ e ngɔmi ngɛ kaa keeki nɛ ngɔ̃ɔ nɛ a kɛ nu pee.  Ke bɔ́ nɛ ngɛ sito he ɔ nyɔ mi ɔ, kɛkɛ mana a hu nɛ pue si. 10  Mose nu nɛ weku fɛɛ weku mi bimɛ ngɛ ya foe, nɔ fɛɛ nɔ ngɛ ya foe ngɛ e bo tsu nya. Kɛkɛ nɛ Yehowa mi mi fu wawɛɛ nɛ a ní peepee ɔ gba Mose hu nya. 11  Kɛkɛ nɛ Mose de Yehowa ke: “Mɛni he je nɛ o hao o sɔmɔlɔ ɔ kikɛ nɛ ɔ? Mɛni he je nɛ o ha we nɛ ye hɛ mi nɛ ba nyami ngɛ o hɛ mi, nɛ o ngɔ nimli nɛ ɔmɛ a tlomi tsuo kɛ tloo mi ɔ? 12  Imi lɛ i ngɔ nimli nɛ ɔmɛ tsuo a hɔ lo? Imi lɛ i fɔ mɛ loko o deɔ mi ke, ‘Hɛɛ mɛ ngɛ o gugue mi kaa bɔ nɛ tsɔlɔ* hɛɛɔ bi ɔ’ kɛ ya zugba nɛ o wo si kaa o kɛ ma ha a nɛmɛ ɔmɛ ɔ nɔ ɔ? 13  Jije ma ná muɔ lo ngɛ kɛ ha nimli nɛ ɔmɛ tsuo? Ejakaa a ngɛ ya foe kɛ ngɛ ye nɔ puee ke, ‘Ha wɔ muɔ lo nɛ waa ye!’ 14  Imi nɔ kake too i be nyɛe ma tloo nimli nɛ ɔmɛ tsuo a tlomi; e jiɔ pe mi. 15  Ke bɔ nɛ o kɛ mi maa ye ha ji nɛ ɔ, lɛɛ i kpa mo pɛɛ nɛ o gbe mi amlɔ nɔuu. Ke ye hɛ mi ba nyami ngɛ o hɛ mi ɔ, lɛɛ ko ha nɛ ma na amanehlu ko hu.” 16  Yehowa ha Mose heto ke: “Moo hla nyumuhi 70 kɛ je Israel nikɔtɔma amɛ a kpɛti ha mi, nyumuhi nɛ o le mɛ kaa a ji nikɔtɔmahi kɛ nɔ hyɛli, nɛ́ o kɛ mɛ nɛ ya kpe he bo tsu ɔ nya, nɛ́ o ha nɛ a kɛ mo nɛ da si ngɛ lejɛ ɔ. 17  Ma kple si kɛ ba nɛ i kɛ mo ma ba tu munyu ngɛ lejɛ ɔ, nɛ ma je mumi ɔ nɛ ngɛ o nɔ ɔ eko kɛ ha mɛ, nɛ a maa ye bua mo kɛ hyɛ ni ɔmɛ a nɔ, konɛ e ko pee mo nɔ kake too pɛ o tlomi. 18  Mo de ni ɔmɛ ke, ‘Nyɛɛ tsu nyɛ he kɛ ha hwɔɔ, ejakaa bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, nyɛ maa ye muɔ lo, ejakaa nyɛ fo ya wo Yehowa tue mi ke: “Mɛnɔ ma ha wɔ muɔ lo nɛ waa ye? Benɛ wa ngɛ Egipt ɔ, níhi a mi hi ha wɔ.” Bɔ fɛɛ bɔ nɛ ji ɔ, Yehowa ma ha nyɛ muɔ lo nɛ nyɛ maa ye. 19  Pi ligbi kake, loo ligbi 2, loo ligbi 5, loo ligbi 10, loo ligbi 20 kɛkɛ nɛ nyɛ maa ye, 20  mohu ɔ, nyɔhiɔ mluku, kɛ yaa si be nɛ e maa je kpo ngɛ nyɛ gugwɔ mi, nɛ e maa gbe nyɛ nya, ejakaa Yehowa nɛ́ ngɛ nyɛ kpɛti ɔ, nyɛ kua lɛ, nɛ nyɛ ngɛ ya foe ngɛ e hɛ mi, nɛ nyɛ ngɛ bie ke: “Mɛni he je nɛ wa je Egipt ɔ?”’” 21  Kɛkɛ nɛ Mose de ke: “Nimli nɛ i ngɛ a kpɛti ɔ a yibɔ ji nyumu katsɛmɛ 600,000, nɛ o ngɛ dee ke, ‘Ma ha mɛ muɔ lo nɛ e maa su mɛ yemi nyɔhiɔ mluku’! 22  Ke wa gbe tohi babauu kɛ nahi babauu ha mɛ po ɔ, anɛ e maa su mɛ lo? Aloo ke a gbe lohi tsuo nɛ a ngɛ wo ɔ mi ɔ ha mɛ ɔ, anɛ e maa su mɛ lo?” 23  Kɛkɛ nɛ Yehowa bi Mose ke: “Anɛ Yehowa nine ngɛ kpiti lo? Nɔ́ nɛ i de ɔ maa ba mi jio, e be mi bae jio, o maa na.” 24  Lɔ ɔ he ɔ, Mose je kpo nɛ e ya de ni ɔmɛ nɔ́ nɛ Yehowa de ɔ. Nɛ e hla nyumuhi 70 kɛ je ma nikɔtɔma amɛ a kpɛti, nɛ e ha nɛ a da si kɛ bɔle bo tsu ɔ. 25  Kɛkɛ nɛ Yehowa kple si kɛ ba ngɛ bɔku mi, nɛ e kɛ lɛ ba tu munyu, nɛ e je mumi ɔ nɛ ngɛ e nɔ ɔ eko kɛ ha nikɔtɔmahi 70 ɔmɛ a ti nɔ fɛɛ nɔ. Benɛ mumi ɔ ba a nɔ pɛ nɛ a bɔni a ní peemi kaa gbali,* se lɔ ɔ se ɔ, a pee we jã hu. 26  Nyumu ɔmɛ a kpɛti nihi enyɔ ngɛ sito he ɔ. A biɛhi ji Eldad kɛ Medad. Mɛɛ lɛɛ a ji kpo kɛ yɛ bo tsu ɔ he, se akɛnɛ a piɛɛ nihi nɛ a ngma a biɛ ɔ a he he je ɔ, mumi ɔ bɔni a nɔ bami. Lɔ ɔ he ɔ, a bɔni a ní peemi kaa gbali ngɛ sito he ɔ. 27  Kɛkɛ nɛ niheyo ko tu fo nɛ e ya de Mose ke: “Eldad kɛ Medad ngɛ a ní pee kaa gbali ngɛ sito he ɔ!” 28  Kɛkɛ nɛ Nun binyumu Yoshua nɛ e ji Mose sɔmɔlɔ kɛ je e nihe mi ɔ he nɔ nɛ e de ke: “Ye nyɔmtsɛ Mose, moo tsi a nya!” 29  Se Mose de lɛ ke: “Anɛ o ngɛ hunga jee ha mi lo? Koo je hunga ha mi. I ná nɛ Yehowa we bi ɔmɛ tsuo ji gbali, nɛ Yehowa maa ngɔ e mumi ɔ kɛ pue a nɔ!” 30  Pee se ɔ, Mose kɛ Israel nikɔtɔma amɛ kpale kɛ ba sito he ɔ. 31  Kɛkɛ nɛ kɔɔhiɔ ko nɛ je Yehowa ngɔ bɔni fiami, nɛ e muɔɔ bebeehi* kɛ je wo ɔ se kɛ ba. Kɔɔhiɔ ɔ ha nɛ bebee* ɔmɛ ba nɔɔ si kɛ bɔle sito he ɔ. A nɔɔ si maa pee ligbi kake blɔ nyɛɛmi ngɛ sito he ɔ kasa hiɛ kɛ hiɛ kɛ bɔle sito he ɔ kɛ kpe. A te kɛ ba zugba kulaa maa pee kɔni fã enyɔ.* 32  Lɔ ɔ he ɔ, jamɛ a ligbi ɔ, kɛ jamɛ a nyɔ ɔ mi, kɛ e nɔ jena a tsuo ɔ, ni ɔmɛ bua bebee* ɔmɛ a nya nɛ́ a hwɔ we si. A ti nɔ ko be nɛ nɔ́ nɛ e bua nya a sui susumi nɔ́ nɛ ji homa* nyɔngma, nɛ a ya nɔ nɛ a gbɛ lohwe ɔmɛ nɛ a bua nya a mi kɛ kpa sito he ɔ tsuo.* 33  Se benɛ lo ɔ ngɛ a nya mi nɛ a ná we nɛ a ta lolo ɔ, Yehowa mi mi fu ni ɔmɛ wawɛɛ, nɛ Yehowa bɔni mɛ ní fiami, nɛ e gbe a ti nihi babauu. 34  Lɔ ɔ he ɔ, a wo lejɛ ɔ biɛ ke Kibrot Hataava,* ejakaa lejɛ ɔ nɛ a pu jiklɔɔtsɛmɛ nɛ a fo mɛ pɛ a nɔ́ mi ɔ ngɛ. 35  Benɛ ni ɔmɛ je Kibrot Hataava a, a ho Hazerot ya, nɛ a ya hi lejɛ ɔ.

Sisi Ningmahi

E sisi ji “La Nɛ Ngɛ Sãe,” nɛ ji la gegeege.
E ngɛ heii kaa enɛ ɔ kɔɔ nihi nɛ tsa pi Israel bi ji mɛ nɛ a ngɛ a kpɛti ɔ a he.
Aloo “wa klaa.”
E ngɛ kaa yafoyafo, nɛ e jeɔ via.
Aloo “siɔ.”
Aloo “nyumu nɛ e hyɛɔ bi.”
Aloo “a bɔni gbami.”
Aloo “hɔnehi.”
Aloo “hɔne.”
Kɔni fã kake peeɔ sɛntimita 44.5 (intsisi 17.5). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14
Aloo “hɔne.”
Homa kake peeɔ lita 220 (kwat gbigbli 200). Hyɛ Mi Tsɔɔmi Munyu B14.
Eko ɔ, yi mi tomi he je nɛ a pee jã a ji kaa konɛ a ka lo ɔ.
E sisi ji, “Hehi Nɛ A Pu Jiklɔɔtsɛmɛ Ɔmɛ Ngɛ.”